Štruktúrou regulácie trhu bližšie k EÚ

Transformáciou Štátneho fondu trhovej regulácie (ŠFTR) k 1. januáru 2002 vznikla Intervenčná poľnohospodárska agentúra SR (IPA). Kým fond bol rozpočtovou, IPA je príspevkovou organizáciou, štatutárnym orgánom fondu bola rada s ministrom pôdohospodárstva, štatutárnym zástupcom IPA je jej riaditeľ. V prvej etape bude agentúra, podobne ako bývalý ŠFTR, dotáciami podporovať export, prefinancúvať úrodu prostredníctvom skladiskových záložných listov a zameria sa aj na dotačnú podporu spracovania výrobkov.

Činnosť a organizačnú štruktúru podrobnejšie stanovuje štatút IPA, ktorý sa po medzirezortnom pripomienkovaní dostal na odobrenie vláde. Kabinet zároveň schváli zásady regulácie trhu s agropotravinárskymi komoditami v snahe prispieť k udržiavaniu jeho rovnováhy. Podľa vyjadrenia poverenej riaditeľky agentúry Ing. Márie Mečárovej-Krošlákovej, bolo vyhodnotené výberové konanie na intervenčný vývoz mliečnych výrobkov, sladu a cukru. Agentúra bude pravdepodobne podporovať aj spracovanie ovčej vlny, sušenie vajec a veľkonočných jahniat.

Minimálne ceny

Pri potravinárskej pšenici z vlaňajšej, ale aj tohtoročnej úrody, je minimálna cena 4 500 Sk/t, pričom z mesiaca na mesiac - vzhľadom na rast skladovacích nákladov - porastie. Minimálna cena konzumných zemiakov bola určená na 5 200 t/Sk, pri jatočných býkoch a jatočných ošípaných sa stanovila po 48 Sk/kg a pri litri mlieka na 9,30 Sk. Zároveň sú potvrdené aj garantované ceny a kvóty jednotlivých komodít. V tomto roku sa očakáva výroba miliardy litrov kravského mlieka, 600-tisíc ton potravinárskej pšenice, 110-tisíc ton zemiakov. Subvenčný vývoz cukru dosiahne 3 900 ton a výrobkov z kravského a ovčieho mlieka dovedna 15 250 ton.

Podľa M. Mečárovej-Krošlákovej má intervenčná agentúra menej peňazí ako mal k dispozícii ŠFTR v uplynulom roku. IPA totiž na nadchádzajúcich 12 mesiacov nedostala od štátu nijaký finančný príspevok a musí vystačiť s peniazmi, ktoré prebrala od svojho predchodcu z vlaňajška. Existuje však jeden háčik, a tým je nedoriešená pôžička vo výške 1 mld. Sk, ktorú fond vlani dostal zo štátneho rozpočtu, pričom po najnovšej dohode by ju mal vrátiť do konca októbra 2002. Ministerstvo pôdohospodárstva SR však chystá na zasadanie vlády materiál, podľa ktorého by sa návratná pôžička mohla zmeniť na nenávratnú. Zatiaľ - podľa poverenej riaditeľky IPA - platí, že peniaze z vlaňajška presunuté do agentúry pokryjú potreby, o ktorých bola reč.

Ľady nedôvery sa prelomili

Prvovýrobcovia v minulosti nemali dôveru k skladiskovým záložným listom, napriek tomu, že boli spojené s prefinancovaním úrody obilnín. V roku 2000 bývalý ŠFTR po prvý raz vo väčšom rozsahu prefinancúval úrodu obilnín prostredníctvom týchto skladiskových záložných listov. Išlo o 185-tisíc ton obilia v sume 600 mil. Sk. Vlani bývalý fond prefinancoval producentom 585-tisíc ton zrna za takmer 2 mld. korún. Podľa vyjadrenia M. Mečárovej-Krošlákovej možno podobný (ak nie vyšší) záujem prvovýrobcov o tento druh "služby" očakávať aj v tomto roku. Výška dotácií na skladovanie bude závisieť od dohody so spracovateľmi na základe reálnych nákladov. Záujemcov o využitie skladiskových záložných listov nie je málo, veď tento druh pomoci je pre poľnohospodárov mimoriadne výhodný a poskytuje prostriedky na založenie novej úrody.

Peňažné zdroje budú aj tento rok. Lenže práve prefinancovanie prostredníctvom skladiskových záložných listov môže byť obeťou istých komplikácií, a to v jedinom prípade: ak sa štátna pôžička (miliarda korún), poskytnutá vlani fondu, nezmení na nenávratnú. Mohlo by to vyvolať stav, že Intervenčná poľnohospodárska agentúra nebude môcť prefinancovať toľko obilia ako minulý rok. Ani vtedy nie, ak si na tento účel zoberie úver. Isto to na strane roľníkov spôsobí nedostatok peňazí na založenie úrody a prinúti ich požiadať o pôžičku z niektorej obchodnej banky. Otázkou však je, či im ho poskytne. Závisí to od bonity klienta podľa peňažného ústavu.

Záväznosť trhových poriadkov

Trhové poriadky sa na rozdiel od minulosti stávajú záväznými. Budú vychádzať zo zásad regulácie trhu rezortného ministerstva, podliehajúcich schváleniu kabinetu. Tak je to aj v štátoch EÚ. Trhové poriadky sa teraz týkajú piatich najdôležitejších poľnohospodárskych komodít: obilnín, zemiakov, mlieka, jatočného hovädzieho dobytka a jatočných ošípaných. Do praxe by mali vstúpiť začiatkom budúceho roka. Celý systém sa naplno rozvinie po vstupe SR do únie, pričom vláda a rezort musia v súlade s EÚ pripraviť ešte viaceré inštitucionálne opatrenia. K tomu M. Mečárová-Krošláková hovorí:

- Aj samotný prerod ŠFTR na Intervenčnú poľnohospodársku agentúru sledoval, aby sme sa legislatívou, obsahom činnosti a formou priblížili k únii. Transformácia fondu na agentúru prebieha v dvoch etapách. V prvej, krátko po vzniku IPA, sa oproti bývalému fondu veľa nezmenilo. V druhej etape sa treba obsahovo zjednotiť a formálne prispôsobiť činnosti týchto agentúr v štátoch EÚ. Regulačné nástroje trhu sa zatiaľ nezmenia. Do druhej etapy totiž prejdeme postupne, a potom už budeme využívať všetky regulačné mechanizmy ako v EÚ. Rovnako budú pôsobiť aj novozavedené inštitúcie, nastúpi plná kompatibilita s EÚ. Intervenčná agentúra nadobudne aj platobnú funkciu, preto IPA, Agentúra SAPARD a platobná agentúra, ktorá sa onedlho zrodí, sa spoja do Intervenčnej platobnej agentúry.