Barcelona: Ďalšie otváranie trhu je nevyhnutné
03.04.2002 | Hospodárske noviny
Hlavnou témou jarného summitu Európskej únie (EÚ), každoročne venovaného hospodárskym, sociálnym a environmentálnym otázkam, bolo oživenie Lisabonskej agendy. Rokovania o programe ekonomických reforiem sa očakávali s neskrývaným optimizmom politikov a trpkým pesimizmom médií. Britský premiér Tony Blair označil schôdzku dokonca za zlomový moment. Ukázalo sa však, že k žiadnemu zlomu nedošlo, i keď dosiahnuté výsledky sú lepšie, ako predpovedali pesimisti.
Lisabonská agenda je ambiciózny program schválený v marci 2000, podľa ktorého by sa ekonomika EÚ mala stať do roku 2010 konkurenčne najvýkonnejšou na svete. Ráta so zvýšením hrubého domáceho produktu (HDP) o 40 % a s vytvorením 20 miliónov pracovných miest. Pokrok pätnástky je však pomalší, ako sa predpokladalo. Medzi rokmi 1990 a 2000 bol hospodársky rast EÚ len v jednom roku vyšší ako 3 %, zatiaľ čo USA dosiahli len raz výsledok horší ako 3 %. Ani výhľady na tento rok nepridávajú na optimizme. V USA sa predpokladá rast HDP o 2 % oproti 1,2 % v EÚ.
Hlavy štátov EÚ sa zhodli, že prioritami sú ďalšie otváranie vnútorného trhu, podpora celoživotného vzdelávania a rekvalifikácie tých, ktorí boli vylúčení z pracovného procesu, rast zamestnanosti a boj proti chudobe a iným sociálnym nerovnostiam. Ako zdôraznil predseda španielskej vlády José Maria Aznar, "každý z nás vyvinul úsilie prijať taký kompromis, ktorý nám umožní pohnúť sa vpred" a označil proces ekonomickej a sociálnej reformy za nezvratný. Bolo by však veľmi optimistické očakávať v súčasnosti zásadné "chirurgické" rezy. Tie by celkom určite spôsobili krátkodobý rast nezamestnanosti, čo je v roku volieb v Nemecku a vo Francúzsku príliš silný argument proti.
Hlavný problém možno vidieť v nedobudovanom spoločnom trhu. Hoci sa prijatý model liberalizácie ukázal ako správny a prospešný, v súčasnosti len sedem krajín pätnástky dodržiava harmonogram otvárania národného trhu. Možno pozorovať, ako impulz na zjednotenie trhu slabne. Národné vlády čoraz viac používajú rôzne intervencie na ochranu domáceho priemyslu, čo pôsobí značne znepokojivo na kandidátske krajiny zo strednej a z východnej Európy, ktoré prešli bolestivou transformáciou na trhové ekonomiky v snahe splniť kritériá na vstup do EÚ. Úspešná liberalizácia vnútorného trhu EÚ je zároveň jediným riešením problému nezamestnanosti v Európe. Štúdie OECD ukazujú, že najvyššiu zamestnanosť dosahujú krajiny s malými štátnymi zásahmi a s vyspelou konkurenciou. A jedným z lisabonských cieľov je aj rast zamestnanosti zo súčasných 63 % na 70 %.
Další články v kategorii
- Udělejme z krmení zvěře vánoční zvyk, který opravdu pomůže (23.12.2025)
- Vláda souhlasí se záměrem obnovit daňové zvýhodnění vína, zákon připraví vlastní (23.12.2025)
- Čína zavádí vysoká cla na mléčné výrobky z EU, podle Bruselu neoprávněně (23.12.2025)
- Proč jedle neopadá a smrk je historicky králem českých Vánoc? (23.12.2025)
- Mýty italské kuchyně. Historik bourá legendy o ikonických pokrmech, čelí výhrůžkám (23.12.2025)
- Pavel Vacek: Kapr je jednička, sváteční polévky střídáme (23.12.2025)
- Potravinářská inspekce zjistila v tržní síti masné konzervy z dovozu falšované sníženým obsahem masa a s nedeklarovaným alergenem (23.12.2025)
- Babiš vloží Agrofert do fondu RSVP Trust (23.12.2025)
- Tento legendární stroj měnil venkov: Příběh nejrozšířenějšího traktoru Evropy (23.12.2025)
- Letos se objevilo ve velkochovech deset ohnisek ptačí chřipky, stejně jako loni (22.12.2025)

Tweet



