Malé mliekarne majú miesto na trhu
09.04.2002 | Hospodárske noviny
Zabezpečiť rozvoj ovčiarstva v regiónoch cez malé mliekarne sa snažia poľnohospodárske podniky. Poľnohospodárske družstvo (PD) v Kluknave kúpilo majetok Kluknavskej mliekarne, s. r. o., so sídlom v Jaklovciach pred dvoma rokmi. Dnes chová viac než 2 000 oviec a do roku 2005 by sa mal ich počet zvýšiť až na 2 600 kusov.
Ako HN potvrdil predseda družstva Ing. Václav Fabrici, v budúcnosti mieni svoje mliekarenské produkty umiestňovať i v krajinách EÚ, čo je však podmienené získaním vývozného čísla. K tomu smeruje i rozbiehajúci sa projekt Kluknavskej mliekarne, zameraný na rozsiahlejšiu prístavbu a prestavbu objektov, aby výroba spĺňala najnáročnejšie kritériá. Vedúca výroby MVDr. Tatiana Andrašková pre HN spresnila, že sa nesmú napríklad krížiť výrobné vstupy a výstupy, administratívne priestory sa nemôžu nachádzať vo výrobnej sfére, mliekareň musí mať hygienickú slučku, zrecie miestnosti a pod. V projekte sa počíta s investíciou okolo 10 mil. Sk. Časť prostriedkov mienia využiť i zo zdrojov programu SAPARD.
Prioritu výrobného programu mliekarne tvorí bryndza. Časť produkcie (približne ) 40 % vyvážajú do Maďarska a časť umiestňujú do veľkoskladov hlavne v Prešovskom kraji. Zámerom mliekarne je uplatniť sa na domácom trhu hlavne na západnom Slovensku, kde je vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva. V tomto roku by tu mali vyrobiť 260 ton bryndze, s priemernou týždennou produkciou 5 ton. Na Slovensku je spotreba bryndze iba okolo tisíc ton, takže slovenskí producenti musia jej takmer trojnásobné množstvo exportovať, čo je však závislé od splnenia hygienických a veterinárnych podmienok, ktoré vyžaduje EÚ. Ovčie mlieko začali spracúvať v minulom roku. Aby rozšírili sortiment, kúpilo družstvo v tomto roku baliacu linku v hodnote 3, 5 mil. Sk na výrobu tepelne spracovanej bryndze.
"I malé bryndziarne (zamestnávajúce okolo 15 pracovníkov) majú svoje opodstatnenie," uviedla Andrašková. "Tradičné ovčiarstvo by bolo naozaj veľká škoda zlikvidovať len administratívnymi zásahmi. Existuje veľa súkromných salašov, ktoré z toho žijú. Je dobré, že je tam dnes už prísny dozor a vyžaduje sa vysoká kvalita v každom smere. Veterinári vydávajú počas každej sezóny každému salašu osvedčenie. Ak chcú salašníci svoju produkciu predať, musia spĺňať kritériá."
Další články v kategorii
- ČSÚ: Živý kapr letos stojí 126,23 koruny za kilogram, mírně víc než loni (24.12.2025)
- Udělejme z krmení zvěře vánoční zvyk, který opravdu pomůže (23.12.2025)
- Vláda souhlasí se záměrem obnovit daňové zvýhodnění vína, zákon připraví vlastní (23.12.2025)
- Čína zavádí vysoká cla na mléčné výrobky z EU, podle Bruselu neoprávněně (23.12.2025)
- Proč jedle neopadá a smrk je historicky králem českých Vánoc? (23.12.2025)
- Mýty italské kuchyně. Historik bourá legendy o ikonických pokrmech, čelí výhrůžkám (23.12.2025)
- Pavel Vacek: Kapr je jednička, sváteční polévky střídáme (23.12.2025)
- Potravinářská inspekce zjistila v tržní síti masné konzervy z dovozu falšované sníženým obsahem masa a s nedeklarovaným alergenem (23.12.2025)
- Babiš vloží Agrofert do fondu RSVP Trust (23.12.2025)
- Tento legendární stroj měnil venkov: Příběh nejrozšířenějšího traktoru Evropy (23.12.2025)

Tweet



