Úroda a kvalita repy cukrovej v závislosti od redukovaného sposobu obrábania pody

ÚRODA A KVALITA REPY CUKROVEJ V ZÁVISLOSTI OD REDUKOVANÉHO SPÔSOBU OBRÁBANIA PÔDY

Yield and quality of sugar beet depending on reduced tilth system

M. Karabínová, V. Pačuta, R. Pospišil, J. Fecková

SPU Nitra, Katedra rastlinnej výroby

Summary: In the field trials with two sugar beet varieties (Terano, Swing) we were observing the influence of different tilth ways (conventional and reduced) on the root yield and chosen parameters of technological quality. The results showed that higher root yield (87,40 t.ha-1) was reached by reduced tilth (two-tillage system), increased in comparison to the conventional system by 4,41% in average of both varieties. The difference was statistically insignificant. Considerable difference was between varieties, Swing variety with yield 88,14 t.ha-1 and yield growth 14,4% reacted positively (statistically significantly) to the reduced tilth way. The highest digestion values (17,27 °S by Terano and 16,25 °S by Swing) were obtained using the reduced tilth, but the difference in comparison to the conventional tilth system was statistically insignificant. Similar tendency was found also with refined sugar extraction with values 16,5 % (Terano) a 15,53 % (Swing).

Key words: sugar beet, tilth system, technological quality

Souhrn: Z výsledkov poľných pokusov s dvomi odrodami repy cukrovej (Terano, Swing), cieľom ktorých bolo posúdiť vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy (konvenčného a redukovaného) na úrodu buliev a vybraté parametre technologickej kvality vyplývajú štatisticky bezvýznamné rozdiely v úrodách buliev v prospech redukovaného spôsobu obrábania (systém dvoch orieb), na ktorom sme zaznamenali úrodu 87,40, t.ha-1 zvýšenú v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania v priemere za odrody o 4,41%. V rámci odrôd výraznejšie (štatisticky preukazne) na redukovaný spôsob obrábania reagovala odroda Swing s úrodou 88,14 t.ha-1 a s prírastkom úrody 14,4%. Najvyššie hodnoty digescie 17,27°S pri odrode Terano a 16,25°S pri odrode Swing sme dosiahli pri použití redukovaného systému obrábania, ale rozdiel v porovnaní s konvenčným obrábaním bol štatisticky bezvýznamný. Podobná tendencia vplyvu obrábania bola zistená i pri výťažnosti rafinády s hodnotami 16,5% (Terano) a 15,53% (Swing).

Klíčová slova: repa cukrová, obrábanie pôdy, technologická kvalita

Úvod

Technologické postupy pestovania repy cukrovej sa musia orientovať na intenzifikáciu jej výroby tak, aby sa zvýšila produkcia cukru z jednotky plochy. Toto predpokladá okrem iného venovať pozornosť základnému a predsejbovému spracovaniu pôdy.

Repa cukrová je plodina, ktorá kladie vysoké nároky na pestovateľa z hľadiska obrábania pôdy, nesprávne obrábanie pôdy vedie k zhoršovaniu jej vlastností, čo sa následne odráža znížením jej úrodnosti. Paušálne uplatňovanie konvenčnej technológie pestovania cukrovej repy je energeticky i prevádzkovo náročné. Nízke úrody a kvalita spôsobujú, že jej pestovanie na Slovensku v mnohých poľnohospodárskych podnikoch je neefektívne (Kováč, Miština 1993). Preto sa v ostatnom období zavádzajú redukované spôsoby obrábania pôdy, ktoré sú využívané u nás i v zahraničí a výrazne racionalizujú a zefektívňujú jej pestovateľský systém (Bajči, Pačuta, Černý 1998, Šanta 1999 a ďalší).

Popri geneticky podmienených činiteľoch a poveternostných podmienkach na tvorbe technologickej kvality repy sa zúčastňuje veľa rôznych vplyvov agrotechnickej povahy, medzi ktorými významnú úlohu zohráva aj základné obrábanie pôdy, ktoré je základným opatrením pre ďalší pestovateľský postup a rozhoduje do značnej miery o priebehu a kvalite predsejbovej prípravy, vzchádzavosti osiva, štruktúre porastu, teda i o cukornatosti (Pulkrábek 1997). Najdôležitejším ukazovateľom technologickej kvality cukrovej repy je cukornatosť a výťažnosť rafinády. Uvedené parametre podľa trojročných výsledkov Černého, Pačutu, Karabínovej (2001) dosiahnutých v podmienkach teplej kukuričnej výrobnej oblasti boli vplyvom redukovaného systému obrábania mierne zvýšené.

Materiál a metody

V predloženom príspevku analyzujeme vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na úrodu buliev a parametrov technologickej kvality dvoch odrôd repy cukrovej (Terano, Swing). Problematika bola riešená v rámci poľných pokusov v roku 2002 na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre, na pozemkoch experimentálnej bázy Dolná Malanta. Pokusné miesto sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti, ktorá patrí do veľmi teplej agroklimatickej oblasti a veľmi suchej podoblasti (nadmorská výška 201 m, priemerná ročná teplota 9,6oC a ročný úhrn zrážok 595 mm. Úhrn zrážok počas vegetácie činil 456 mm t.j. 123 % n a priemerná teplota počas vegetácie bola 16,3oC (+ 0,9oC n). Pokusy boli založené na stredne ťažkej hlinitej pôde, pôdnom type hnedozem kultizemná so strednou zásobou prístupného fosforu 45 mg.kg-1 a s dobrou zásobou prístupného draslíka 232 mg.kg-1, s neutrálnou pôdnou reakciou pH KCl 6,91 a s obsahom humusu 2,46%. V rámci pokusu boli zaradené nasledovné spôsoby obrábania pôdy:

A – konvenčný spôsob obrábania (podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba)

B – redukovaný spôsob obrábania (podmietka, maštaľný hnoj, stredná orba)

Výsledky a diskuse

Výsledky poľných pokusov, ktoré sme dosiahli v pokusnom roku (2002), poveternostne priaznivom pre formovanie úrody a technologickej kvality repy cukrovej poukázali na významné rozdiely v analyzovaných parametroch medzi odrodami. Celkove v daných agroekologických podmienkach vyššiu úrodu buliev – 88,51 t. ha-1 (zvýšenú o 7,16%) i vyššiu úrodu nadzemnej fytomasy – 29,63 t.ha-1 (zvýšenú o 18,33%) poskytla odroda Terano, rozdiely medzi odrodami však boli štatisticky nepreukazné. Okrem genetických vlastností odrody úroda bola významne ovplyvnená sledovanými spôsobmi obrábania pôdy, ale s rozdielnou tendenciu podľa odrôd. Odroda Terano reagovala najvyššími hodnotami úrody na konvenčný spôsob obrábania – A (s prírastkom o 4,10 %) v porovnaní s redukovaným spôsobom obrábania – B a odroda Swing na redukovaný spôsob obrábania B (s prírastkom o 14,41%) v porovnaní so spôsobom obrábania – A. V priemere za sledované odrody vyššia úroda (87,40 t.ha-1), ale nepreukazne zvýšená o 4,41% v porovnaní so spôsobom obrábania A bola pri spôsobe obrábania – B, čo je čiastočne zhodné s výsledkami Kováča, Mištinu (1993), Šantu (1999) o vhodnosti využitia redukovaných spôsobov obrábania v určitých agroekologických podmienkach v pestovateľskom systéme repy cukrovej.

Z ukazovateľov technologickej kvality vo vzťahu k obrábaniu pôdy uvádzame digesciu, výťažnosť rafinády a ďalšie doplňujúce parametre technologickej kvality (tab. 2). Najvyššie hodnoty digescie 17,27°S pri odrode Terano a 16,25°S pri odrode Swing, boli získané pri použití spôsobu obrábania B, rozdiel v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania (A) bol štatisticky bezvýznamný. Najvýznamnejšie zvýšenie (štatisticky preukazné) vplyvom redukovaného spôsobu obrábania bolo v našich pokusoch zistené pri úrode rafinády a polarizačného cukru odrody Swing (o 17,32% resp. 14,83%).

Rozdielna reakcia na obrábanie pôdy v rámci odrôd bola pri a-amino dusíku, ktorý bol pri odrode Terano vplyvom redukovaného spôsobu obrábania bol významne znížený (o 12,86%), zatiaľ čo pri odrode Swing vplyv obrábania na uvedený ukazovateľ bol opačný (tab. 3).

Celkove v priemere za sledované odrody redukovaný systém obrábania sa ukázal ako optimálny z hľadiska obsahu a-amino dusíka (5,29 mmol.100g-1), vplyvom ktorého sme spôsob obrábania výrazne znížil i obsah popolovín a to v priemere o 35,35% (Na) a o 10,9 % (K).

Z porovnávania odrôd sú zrejmé významné rozdiely v technologickej kvalite, keď vyššia cukornatosť – 17,08°S (zvýšená o 5,49%), vyššia výťažnosť rafinády – 16,36% (zvýšená o 3,28%) a úroda rafinády a polarizačného cukru – 14,47 t.ha-1 a 15,20 t.ha-1 (zvýšená o 6,63% resp. 6,29%) bola vykázaná pri odrode Terano. Uvedené zistenie potvrdzuje všeobecne platný poznatok, že správny výber odrody je jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich technologickú kvalitu cukrovej repy, kompenzujúci do určitej miery vzájomný nepriaznivý vplyv počasia a agrotechniky na formovaní výslednej kvality (Pulkrábek 1997).

Tabulka 1: Vplyv obrábania pôdy na úrodu buliev a fytomasy repy cukrovej

Tabulka 2: Vplyv obrábania pôdy na ukazovatele technologickej kvality repy cukrovej

Tabulka 3: Vplyv obrábania pôdy na obsah a-amino dusíka a popolovín

Závěr

Na základe jednoročných výsledkov môžeme konštatovať že:

· vyššiu úrodu buliev dosiahla odroda Terano, ale rozdiely medzi odrodami boli štatisticky nepreukazné,

· štatisticky preukazne na redukovaný spôsob obrábania reagovala odroda Swing,

· najvyššie hodnoty digescie aj výťažnosti rafinády boli dosiahnuté pri použití redukovaného systému obrábania, ale rozdiel v porovnaní s konvenčným obrábaním bol štatisticky bezvýznamný.

Použitá literatura

BAJČI, P. – PAČUTA, V. – ČERNÝ, I.: Cukrová repa. ÚVTIP, Nitra, 1998.

ČERNÝ, I. – PAČUTA, V. – KARABÍNOVÁ, M.: Úroda a technologická kvalita cukrovej repy vplyvom odrody a rôzneho obrábania pôdy. In: IV. Celoslovenská vedecká repárska konferencia. Zborník vedeckých prác. Nitra, 2001, s. 66-68 ISBN 80-7137-831-3.

KOVÁČ, K. – MIŠTINA, T.: Vplyv pôdoochranných technológií na úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy. Půdoochranné technologie v pěstování rostlin, zborník referátov, Hrušovany u Brna: VUZV, odbor základní agrotechniky,1993, s.69-71.

PULKRÁBEK, J.: Faktory ovlivňující technologickou jakost cukrovky. In: Úroda, 1997, č. 10, s. 15-16.

ŠANTA, I.: Diferencovanými spôsobmi obrábania za vyššiu úrodu repy cukrovej. In: Tretia vedecká celoslovenská repárska konferencia. Zborník referátov. Nitra, 1999, s. 71-73 ISBN 80-88943-03-5.

Adresa autora