Možnost zlepšenia kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov cukrovej repy reguláciou prístupných foriem dusíka v pode v závlahových podmienkach

MOŽNOSTI ZLEPŠENIA KVANTITATÍVNYCH A KVALITATÍVNYCH PARAMETROV CUKROVEJ REPY REGULÁCIOU PRÍSTUPNÝCH FORIEM DUSÍKA V PÔDE V ZÁVLAHOVÝCH PODMIENKACH

Possibilities of quantitative and qualitative parameters of sugar beet improvement by means of N available forms regulation in soil under irrigation conditions

J. Bízik, Š. Malá

Hydromeliorácie š.p., Bratislava

Summary: In field experiments located in south western part of Slovakia there were studied the possibilities of quantitative and qualitative parameters of sugar beet improvement by means of more rational use of sources N and irrigation water. It was found out that essential part of N taken up by sugar beet plants growing in carbonate Chernozem is released of the soil storage. In years 2000 and 2001 there were achieved high yields of sugar beet roots with sugar content 18°S or more with production of rafinade 12-16 t.ha-1. The narrow relations were found between N inorganic content in soil and sugar content in second half of vegetation period. In that time the content of Nan in soil layer 0-0.6 m should be on the level 5 mg.kg-1 and less.

Key words: sugar beet, fertilisation, irrigation, sugar content, inorganic nitrogen

Souhrn: Boli študované možnosti zlepšenia kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov cukrovej repy pestovanej v suchších podmienkach juhozápadného Slovenska cielenejším využívaním zdrojov dusíka a závlahovej vody. Potvrdilo sa, že v úrodnejších pôdach, ako je aj karbonátová černozem, sa uvoľňuje pre porast podstatná časť potrebného dusíka. V poľných pokusoch v rokoch 2000 a 2002 boli dosiahnuté vysoké úrody buliev aj s relatívne vysokou cukornatosťou, na úrovni cez 18°S a s produkciou rafinády 12-16 t.ha-1. Bol zistený úzky vzťah medzi obsahom Nan v pôde a cukornatosťou v druhej polovici vegetácie. V tomto vegetačnom období by sa mal obsah Nan vo vrstve 0-0,6 m pôdy pohybovať na úrovni 5 mg.kg-1 N a menej.

Klíčová slova: cukrová repa, hnojenie, závlaha, cukornatosť, anorganický dusík

Úvod

Racionálne a cielené využívanie intenzifikačných faktorov, medzi ktoré patria hnojivá a závlahová voda, je dôležitou súčasťou úspešného manažmentu pestovania väčšiny plodín. Dostatok vody v pôde, zvlášť v suchších podmienkach počas vegetácie pri primeranej výžive je predpokladom úspešnosti pestovania aj cukrovej repy. V tejto súvislosti aj pri rešpektovaní zákona minima by mal mať osobitné postavenie dusík, pretože významne akceleruje príjem ostatných živín, ovplyvňuje výšku úrody a jej kvalitu a môže aj negatívne ovplyvniť životné prostredie. Z tohoto dôvodu sa venuje aj väčšia pozornosť výžive cukrovej repy dusíkom, v snahe ju optimalizovať. Pestovateľom sú ponúkane rôzne prístupy (Chochola, 1989; Pulkrábek, Šroller, 1993; Richter, Hřivna 2001 a iní). Na Slovensku sa pestovanie cukrovej repy presunulo viac do kukuričnej výrobnej oblasti, do relatívne suchších podmienok, na pôdy s vyšším obsahom organickej hmoty i dusíka, kde voda viac limituje úrody (Barta, Malá 1994, Bízik et al 2002). Pri deficienci letných zrážok a ich väčšej kumulácii ku koncu vegetácie sa prejavujú známe prejavy retrovegetácie a tým aj znižovanie cukornatosti repy. V snahe riešiť tento problém sme zamerali pozornosť vo výskume na bližšie charakterizovanie vzťahov medzi obsahom anorganických foriem dusíka v pôde (Nan) a cukornatosťou repy pri dostatku a nedostatku vlahy v pôde.

Materiál a metody

Problematika bola riešená v podmienkach poľných pokusov. Výsledky uvádzané z roku 2000 sú z dlhodobého stacionárneho pokusu, ktorý bol založený v roku 1973 na černozemi karbonátovej v juhozápadnej časti Slovenska v Moste pri Bratislave. Ide sa o pôdu hlinitú s obsahom uhličitanov 11,2 %, Cox 1,9 %, Nt 0,29 %, pH 7,6, so strednou zásobou prístupného fosforu a dobrou zásobou draslíka (stanovené podľa metódy Mehlich II.). Plodiny sú pestované v osevnom postupe v dvoch blokoch a to pod závlahou a bez závlahy, pri kombináciach živín dodávaných priemyselnými hnojivami O, NP, PK, NK, NPK, N1PK a N1P1K1. K cukrovej repe N reprezentuje dávku 80 kg a N1 120 kg N.ha-1 (1/2 v jeseni); P 50 kg P.ha-1 a 140 kg K.ha-1; P1 a K1 75 kg P.ha-1 a 210 kg K.ha-1. Maštaľný hnoj v dávke 40 t.ha-1 bol aplikovaný v roku 1998 ku kukurici. V klimaticky veľmi nepriaznivom roku bolo k závlahe použité 225 mm vody. Zvolená bola odroda DS 4014. Po vzídení bol porast dojednotený na cca 100 tisíc jedincov. V druhom pokuse v roku 2002 založenom v areáli toho istého stanovišťa boli volené 2 odrody Monriz a DS 4024 pestované pri troch vlahových režimoch. V jeseni boli aplikované fosforečné a draselné hnojivá v superfosfáte, resp. v draselnej soli a to 40 kg P.ha-1 a 120 kg K.ha-1. Na jar pred sejbou sa volila dávka 46 kg N.ha-1 v DAM-390 a 40 kg po vzídení na list. Závlaha bola volená od 5.06. do 7.08. v siedmich dávkach od 15-30 mm, s celkovým množstvom 130 mm vody na variante 50 % VVK, obdobne 7 závlahových dávok od 20-30 mm s celkovým množstvom 180 mm vody na variante so závlahovým režimom 70 % VVK. K aplikácii vody bol použitý pásový zavlažovač s konzolou. Obsah vody v pôde a potreba zavlažovania bola meraná senzormi VIRRIB, ktoré boli umiestnené v hĺbke 0,4 m. Bola použitá bežná agrotechnika vrátane ochrany, po predplodine pšenice ozimnej.

Pôdne vzorky na obsah anorganického dusíka (Nan) boli odoberané z vrstiev 0-0,3 m, 0,3-0,6 m a analyzované vo vlhkom stave ihneď po odbere alebo po krátkom uložení pri teplote do + 4°C.

Výsledky a diskuse

Dosiahnuté úrody buliev v roku 2000 a ich kvalitatívne hodnotenie uvádzané v tabuľke 1 dokumentujú možnosť dosiahnutia vysokých úrod s cukornatosťou cez 18°S , s následnou vysokou úrodou cez 13 t.ha-1 v závlahových a cez 9 t.ha-1 v bezzávlahových podmienkach. Pri dobrých kvalitatívnych parametroch buliev aj z hľadiska obsahu a?aminodusíka vychádza vysoká produkcia rafinády, okolo 12 t.ha-1, resp. cez 8 t.ha-1 pri uvádzaných dvoch vlahových režimoch. Zaujímavý bol vývoj cukornatosti medzi 6.09. a 13.10. Pôvodne vysoká cukornatosť nezavlažovanej repy cez 18°S sa znížila do zberu na hodnotu málo cez 16°S, zatiaľ čo pri zavlažovanej repe sa táto zvýšila viac ako o 2°S. Potvrdzuje sa známy poznatok, že neskoré zrážky po suchej perióde spravidla nepriaznivo ovplyvňujú cukornatosť v dôsledku odburávania cukrov na obnovu listov. Naopak vidieť, že závlahou sa môžu veľmi pozitívne vylepšiť kvalitatívne parametre repy nielen zvýšením obsahu sacharózy, ale aj znížením obsahu a-aminodusíka. Ako vidieť, na formovaní úrod sa viac uplatňuje závlaha ako hnojenie.

V tabuľke 2 sú zhrnuté výsledky dosiahnuté v poľnom pokuse v roku 2002. Tieto boli ešte vyššie ako v roku 2000. Pri odrode DS 4024 úrody buliev dosiahli úroveň až 104 t/ha. Úrodotvorne sa viac prejavila odroda DS 4024 oproti odrode Monriz. Úrody na tejto úrovni boli dosiahnuté aj napriek tomu, že nebol použitý maštaľný hnoj a v priemyselných hnojivách sa volila relatívne nízka dávka dusíka 86 kg N.ha-1. Medzi závlahovým režimom 50 % VVK a 70 % VVK sa nezistili významnejšie rozdiely vzhľadom k vysokým zrážkam v auguste (251,5 % normálu) a v septembri (135,8 % normálu). Pri relatívne vysokej cukornatosti sa dosiahla aj vysoká úroda sacharózy a rafinády.

Z obsahu Nan v pôde sa dá dedukovať, že vývoj cukornatosti súvisí s jeho obsahom v pôde koncom júla, keď pri nižších hodnotách Nan v pôde sa viac podporuje syntéza cukrov. Možnosť regulácie obsahu Nan v pôde pomocou závlahy práve v obdobiach, kedy väčšinou býva deficit zrážok, dáva pestovateľovi možnosť cieľavedome usmerňovať produkčný proces i kvalitatívne parametre buliev repy cukrovej. Vzťahy medzi obsahom vody v pôde, obsahom anorganického N, úrodou buliev cukrovej repy a jej kvalitou boli sledované v jednoročných pokusoch aj v ďalších rokoch.

Tabulka 1: Úroda buliev, rafinády, cukornatosť repy cukrovej a obsah Nan v mg N.kg-1 pôdy vo vrstve 0-0,6 m (Poľný stacionárny pokus, rok 2000, Most pri Bratislave)

DT (0,05) pre závlahu 0,962 pre hnojenie 2,766

Tabulka 2: Produkcia polarizačného cukru a rafinády v t.ha-1 a niektoré parametre kvality (Poľný pokus, rok 2002, Most pri Bratislave)

DT (0,05) pre odrody 3,517

pre závlahu 4,307

Tabulka 3: Obsah Nan v pôde pod cukrovou repou (Poľný pokus, rok 2002, Most pri Bratislave)

Závěr

Cielená závlaha a hnojenie cukrovej repy sú významnými faktormi stabilizovania vyšších úrod buliev cukrovej repy s možnosťou čiastočnej regulácie cukornatosti a produkcie cukru z 1 ha, pri ktorej má významné postavenie koncentrácia Nan v koreňovej zóne. Dosiahnuté úrody potvrdzujú, že aj bez priameho hnojenia cukrovej repy organickými hnojivami je možné dosiahnuť pri jej pestovaní vysoké úrody buliev a sacharózy z 1 ha.

Použitá literatura

BARTA, V., MALÁ, Š.: Vedecké práce VÚZH, 21, Bratislava 1994, s. 13-24.

BÍZIK, J., ZÁPOTOČNÝ, V., MALÁ, Š.: Záverečná správa, VÚMKI, Bratislava 2002, 47 s.

CHOCHOLA, J.: Cukrovka, In: Hnojení, kvalita, produkce a životní prostředí, MZ a V ČSR 19989, s. 84.

PULKRÁBEK, J., ŠROLLER, J.: Základy pěstovaní cukrovky. IVV MZe ČR, 1993 62 s.

RICHTER, R, HŘIVNA, L.: Nové trendy a poznatky při pěstování okopanin. In.: Sborník "Nové trendy a poznatky v zemědělské výrobě". 31.10.2001. Brno, s. 9-23.

Adresa autora