Podpora ekologického výskumu je nevyhnutná

Ekologicky orientovaný výskum sa rozvíjal najskôr prostredníctvom vedcov, ako boli napríklad Albert Howard, Eva Balfouravá, Rudolf Steinen Hans Müller a Jean Bouchen a taktiež praktikov ako Maria Müllerová, Raoul Lemair a Maria Thunová. Neskôr sa objavili prvé súkromné výskumné inštitúcie, ktoré sa začali zaoberať ekologickým poľnohospodárstvom (EP). V ďalšej fáze sa táto problematika začala zavádzať i na katedrách niektorých univerzít a nakoniec prostredníctvom projektov zameraných na oblasť ekologického poľnohospodárstva i na štátnych výskumných ústavoch.

S oficiálnymi vedeckovýskumnými aktivitami sa začalo v sedemdesiatych rokoch, pričom biodynamický výskum má dlhšiu históriu. Jeho počiatky siahajú do dvadsiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti existuje veľa výskumných staníc, univerzít a inštitúcií v rámci celej Európy, kde sa uskutočňuje výskum v oblasti EP.Popredné miesto v súčasnom výskume v oblasti EP zaujímajú škandinávske krajiny -Dánsko, Nórsko, Fínsko a tento trend nasleduje aj Švédsko. V Dánsku je 4 až 8 percent z celkových zdrojov určených na výskum vyhradených pre financovanie projektov ekologického poľnohospodárstva. Ekologicky orientovaný výskum zaznamenáva obrovský nárast tiež vo Švajčiarsku, kde sú 3 až 4 percentá z finančného rozpočtu Federálneho poľnohospodárskeho úradu prideľované súkromnému Výskumnému ústavu ekologického poľnohospodárstva (Forschunginstitut für biologischen Landbau) a ďalšie 2 až 3 percentá sú určené pre projekty v oblasti EP na štátnych výskumných inštitúciách.V kontraste s tým je napríklad ekologický výskum značne podfinancovaný v Taliansku, ak zoberieme do úvahy množstvo ekologických fariem (49 489) a náročné technické problémy súvisiace so stredomorskou klímou. Tak ako je výskum nedostatočný v krajinách Stredomoria, tak isto sú značné rezervy v mnohých krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc.Súkromné výskumné inštitúcie zohrávajú v dnešnej dobe významnú úlohu vo Švajčiarsku (FIBL), v Holandsku (Louis Bolk Inštitúte), Anglicku (Elm Farm Research Center, HDRA) a v Rakúsku (Ludwig Boltzmann Inštitúte). Pracujú ako hlavné centrá pre výskum v ekologickom poľnohospodárstve, alebo poskytujú odborníkov pre projekty, ktoré sú zamerané na ekologické poľnohospodárstvo a realizujú sa na konvenčné orientovaných výskumných inštitúciách. Snažia sa tiež vytvoriť prepojenie medzi týmito pracoviskami a ekologickým sektorom.Štátne výskumné inštitúcie, ktoré sa špecializujú na ekologický výskum v poľnohospodárstve, majú tradíciu v škandinávskych krajinách. Patrí k nim Dánsko (DARCOF), Fínsko (Agrifood Research Finland MTT), Švédsko (Centre for Organic Agriculture), Nórsko (Norsk Senter for Okologisk Landbruk), Francúzsko (INRA) a Nemecko (FAL).

AKTIVITY PIEŠŤANSKÝCH ODBORNÍKOV

Problematikou vedy a výskumu v oblasti EP na Slovensku sa od roku 1992 zaoberá, okrem ďalších inštitúcií, aj Výskumný ústav rastlinnej výroby (VÚRV) Piešťany. Okrem výskumníckej činnosti sa pracovníci tohto ústavu venujú organizovaniu seminárov, konferencií, Dní poľa, publikačnej, poradenskej a edukačnej činnosti. V zahraničí sa táto spolupráca osvedčila a priniesla úžitok nielen výskumníkom, ale najmä samotným farmárom.

KOORDINÁCIA ČINNOSTI JE NEVYHNUTNÁ

Pretože dochádza k expanzii výskumu v oblasti EP, je dôležité koordinovať jednotlivé výskumné aktivity. Táto koordinácia prebieha na národnej úrovni. V škandinávskych krajinách sú napríklad výskumné aktivity efektívne koordinované štátom financovanými centrami pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré sa tiež starajú o rozvoj spolupráce medzi poradenskými centrami, praktikmi a výskumníkmi.Medzinárodná federácia hnutí pre ekologické poľnohospodárstvo (IFOAM - International Federation of Organic Agriculture Movements) podporuje dialóg medzi ekologickou poľnohospodárskou praxou a medzinárodným výskumom. Od roku 1997 usporiadala 13 vedeckých konferencií. Dňa 20. júna 2003 vznikla v Berlíne Medzinárodná spoločnosť ekologického poľnohospodárskeho výskumu (ISOFAR - International Society of Organic Agriculture Research), ktorá združuje a podporuje výskum na všetkých úrovniach. Uľahčuje globálnu spoluprácu vo výskume, metodologický rozvoj, vzdelávanie a prenos informácií. Podporuje konkrétnych výskumníkov prostredníctvom členského servisu, vydáva publikácie, uskutočňuje akcie za účelom integrácie sa zúčastnených osôb na výskumnom procese.Dôležitým médiom v procese prenosu informácií i v oblasti ekologického poľnohospodárskeho výskumu sa v poslednej dobe stáva internet. Mnohé inštitúcie majú vlastné webové stránky, na ktorých prezentujú svoje aktivity.Žiaľ, treba tiež poznamenať, že ekologický výskum oveľa menej podporujú súkromné firmy a organizácie, ako napríklad spoločnosti vyrábajúce pesticídy, priemyselné hnojivá alebo osivárske spoločnosti, ktoré podporujú konvenčný výskum. Napriek tomu je výskum rozhodujúcim faktorom, ktorý posúva ekologické hospodárenie podstatne vpred. Nie je možné hovoriť o produktivite, ekonomických a ekologických benefíciách ekologického poľnohospodárstva bez stimulácie jeho potenciálu, a to posilňovaním a docenením výskumných aktivít y tejto oblasti na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ.

PODPORA ROZHODUJE

Odborníci pracujúci v oblasti vedy a výskumu v EP sa zhodli na tom, že na národnej úrovni, rovnako ako na úrovni EÚ by peňažné prostriedky mali byť priamo smerované do ekologického poľnohospodárstva za účelom zlepšenia jeho ekonomickej i ekologickej realizácie. Značné finančné prostriedky sa dávajú do výskumu technologických procesov výroby potravín, v tomto prípade biopotravín, pretože potenciál ekologického poľnohospodárstva je v uvedenej oblasti výskumu iba slabo využívaný.Integrácia (začlenenie) ekologického výskumu do konvenčných výskumných štruktúr môže spôsobiť samotné rozdrobenie ekologického poľnohospodárstva. Špeciálna pozornosť by preto mala byť venovaná tomu ako sú organizované jednotlivé výskumné aktivity. Národné alebo regionálne centrá kompetencií sú potrebné, aby poskytovali a zabezpečovali primeranú kvalitu výskumu. Mohli by byť organizované ako reálne alebo virtuálne centrá.Hodnotiace procesy pre väčšinu finančných prostriedkov vynaložených na výskum na národnej, ale i na európskej úrovni neberú dostatočne do úvahy jedinečnosť metód a metodologických postupov pre ekologický poľnohospodársky výskum. Samostatné programy pre ekologické poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sú v rámci budúcej štruktúry výskumu EÚ dôrazne odporúčané.Ďalšia podpora výskumu je nevyhnutná. Viacero nedávnych štúdií (Niggli and Willer 2000, Padel 1999, Willer and Zerger 1999, Wynen 1998, Hoeoek 1997) potvrdilo nevyhnutnosť výskumu v ekologickom poľnohospodárstve, nakoľko ekologickí poľnohospodári musia riešiť rovnaké problémy ako konvenčné hospodáriaci farmári, ale postupy riešení problémov sú iné a oveľa náročnejšie.

Ing. Zuzana Lehocká; Ing. Marta Klimeková, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany