Nemýľme si stolbur s vädnutím

Ing. Kamil Hudec, PhD.,

SPU v Nitre

Nesprávna diagnóza patrí v ochrane rastlín k najdôležitejším nedostatkom a chybám. Najčastejšie sa ich dopúšťajú samotní pestovatelia, ale výnimkou nie sú ani profesionáli, ktorí sa ochranou rastlín zaoberajú dlhšie obdobie. Vzhľadom na časté omyly v diagnostike stolburu a jeho zámeny s inými chorobami (najmä vädnutím) sú v tomto článku uvedené najdôležitejšie poznatky k jeho správnemu určeniu, potrebnému pre efektívne a cielené ochranné postupy.

Stolbur sa obvykle vyskytuje na zemiakoch a rajčiakoch, v ostatných rokoch však nie je výnimkou ani na paprike, kde môže spôsobiť (napr. 2003) významné hospodárske straty. V uplynulom ročníku 2004 bol na väčšine lokalít výskyt stolburu nízky. Dôvodom bol chladný a daždivý charakter počasia, ktorý stolburu nežičí, nakoľko ho prenášajú cikády, najmä v teplejších a suchších rokoch. Stolbur spôsobuje patogén Stolbur phytoplasma, patriaci medzi tzv. fytoplazmy, čo sú zjednodušene mikroorganizmy na vývojovom stupni medzi vírusmi a baktériami. Podobne ako vírusy sú typickými intracelulárnymi (vnútrobunkovými) parazitmi v rastlinách napádajúcimi najmä floém (lyko), v ktorom sa rozširujú a spôsobujú celú škálu symptómov. Základným odlišným znakom od iných chorôb je to, že veľmi ojedinele spôsobujú smrť hostiteľa. Ich priebeh je charakteristický najmä zaostávaním v raste a deformáciou, vznikom novotvarov a zvláštnych útvarov (vzdušné hľuzky), fylódiou (zozelenaním),hromadením antokyánu a inými tvarovými zmenami a dekoloráciami. Stolbur napáda kultúrne rastliny najmä z čeľade Solanaceae (rajčiak, paprika, zemiak) a desiatky iných divorastúcich rastlín z rôznych čeľadí (Euphorbiaceae, Daucaceae, Cuscutaceae). Na rajčiaku vyvoláva nápadné zmeny na všetkých nadzemných orgánoch. Vrcholky rastlín sú chlorotické, majú zhrubnuté stonky, skrátené internódiá a vyznačujú sa vertikálnejším vzrastom (tzv. gotický). Listy sú silno redukované, zakrpatievajú, tuhnú a okraje sa stáčajú smerom nahor, často majú abnormálne postavenie. Objavuje sa na nich antokyánové zafarbenie a drevnatenie pletív. Charakteristické sú tiež patologické zmeny kvetných orgánov. Celé súkvetia sú výrazne vzpriamené, kalichy zväčšené, až zlistnatené, často zrastené. Koruna a ostatné orgány kvetu zakrpatievajú, zozelenejú a listnatejú. Plody sa z takýchto kvetov nevyvíjajú. Ak sa na napadnutých rastlinách vytvoria plody, sú zakrpatené, zdrevnatené a zle vyfarbené. Semená zakrpatievajú a nedozrievajú. Na paprike dochádza k vzniku podobných symptómov, ale najtypickejšie sú zmeny tvaru a štruktúry plodov. Sú buď znetvorené, alebo majú úplne iný vzhľad ako príslušná odroda, často sú bizarných tvarov. Stolbur nie je prenosný mechanicky, ani semenom. V prírodných podmienkach ho prenášajú niektoré druhy cikád, najvýznamnejšou je žilnatka vírusonosná - Hyalestes obsoletus. Inokulum v prenášačoch nie je infekčné hneď po nasávaní, ale po určitej inkubačnej, latentnej perióde. Pri Hyalestes obsoletus táto perióda trvá 2 až 7 dní. Zdrojmi infekcie pre prenos na kultúrne rastliny sú najčastejšie pupenec roľný a ďatelina, prípadne iné buriny a trávy na medziach, úhoroch a rumoviskách. Stolbur je hospodársky významným činiteľom v najteplejších, južných oblastiach Slovenska. Pri posudzovaní škodlivosti je dôležité obdobie infekcie – čím skoršia infekcia, tým vyššia škodlivosť, obvykle až 100 %. Opatreniami proti výskytu stolburu sú najmä: likvidácia burín, rezervoárov choroby (napr. pupenec), ničenie prenášačov a pestovanie odolnejších odrôd. Likvidácia prenášačov insekticídmi je problematická a často neefektívna, čo vyplýva z dlhého obdobia ich náletu. Cikády môžu totiž na rastliny nalietavať v celom vegetačnom období a necielená insekticídna clona insekticídmi, aplikovanými každých niekoľko dní, by bola ekonomicky nezvládnuteľná. Nakoľko u nás nie sú dostatočne rozpracované metódy signalizácie náletov cikád, ich výskyt sa musí pozorne sledovať, predovšetkým v skorších fázach (najmä do obdobia tvorby prvých plodov). Dôraz na výskyt cikád treba klásť najmä za suchého a teplého počasia, zvlášť pri vysokých až extrémnych teplotách. Pri chladnom a daždivom počasí je výskyt a migrácia cikád nízka a riziko prenosu stolburu je nižšie. Aj aplikácia insekticídov je efektívnejšia skôr pri teplom a suchom počasí, ak sa v poraste zistí vyšší výskyt cikád, ktoré sú pre pestovateľov väčšinou menej známe a často ich možno pre nenápadné sfarbenie a malé rozmery prehliadnuť.

Parazitické vädnutieVädnutie, spôsobené patogénnymi hubami (v prípade rajčiaka aj baktériou), je typické postupnou stratou turgoru a usychaním častí rastlín a neskôr celého jedinca. Prejavuje sa najskôr uvedenými spoločnými symptómami pre všetky huby, teda vädnutím, ktoré vo večerných hodinách môže ustupovať (tzv. reverzibilný marazmus). Pri vädnutí, na rozdiel od stolburu, nikdy nedochádza k tvarovým zmenám ani deformáciám a naopak, pri stolbure nedochádza k vädnutiu a usychaniu. K najvýznamnejším hubovým patogénom, spôsobujúcim vädnutie rajčiakov, uhoriek a papriky, patrí Sclerotinia sclerotiorum a huby z rodu Verticillium, prípadne Fusarium (Fusarium oxysporum). Sclerotinia sclerotiorum je polyfágny druh, typický skôr pre uhorku ako pre papriku. Charakteristickou črtou a pôvodom vädnutia je napadnutie bázy stoniek, kde sa vytvára rôzne veľká škvrna svetlohnedého sfarbenia, mierne prepadnutá do pletiva. Tá sa postupne rozrastá a pri vhodných podmienkach pokrýva bielym povlakom mycélia. Na napadnutých miestach sa neskôr tvoria skleróciá, drobné, spočiatku biele, neskôr čierne útvary nepravidelného tvaru, pripomínajúce čiastočky pôdy. V mieste napadnutia sa pletivo, vrátane vaskulárneho (cievneho) systému rozkladá, čo vedie k vädnutiu a postupnému odumieraniu a usychaniu rastlín. Z rodu Fusarium má z hľadiska infekcií cievneho systému najväčší význam Fusarium oxysporum. Tento polyfágny parazit v rámci druhu vytvára množstvo špecializovaných foriem (formae specialis), vyznačujúcich sa užšou hostiteľskou špecializáciou a rozdielnou symptomatikou. Môže napadnúť papriku, uhorky a množstvo ďalších druhov, čo sa prejavuje tromi hlavnými skupinami symptómov, medzi ktorými môžu byť rôzne prechody: všetky časti rastlín vädnú naraz, jednotlivé napadnuté jedince komplexne odumierajú a usychajú vädnutie začína na jednom, prípadne iba na niekoľkých listoch hlavnej stonky a pokračuje rýchlejšie smerom hore ako nadol vädnutie začína na jednom, alebo viacerých bočných výhonoch a postupuje smerom na hlavný výhon (stonku)

Čas od prejavu prvých symptómov po úplné odumretie rastliny môže byť rôzne dlhý, od niekoľkých dní po niekoľko týždňov. Závisí od celého radu faktorov. Niekedy vzniká aj tzv. chronická forma ochorenia, ktoré má za následok reverzibilné (vratné) vädnutie bez toho, aby nakoniec rastliny odumreli. Hociktorá z uvedených foriem však výrazne brzdí úrodotvorný proces, čo sa nakoniec prejaví aj na efektivite pestovania. Veľmi podobné symptómy vyvolávajú na uhorkách a paprike (ale aj na iných hostiteľoch) huby z rodu Verticillium (V. alboatrum, V. dahliae). Odlišnosťou je, že pri verticíliovom vädnutí choroba postupuje zdola nahor a pomalšie. Často býva napadnutá iba jedna časť cievnych zväzkov, takže vädnutiu spočiatku podlieha iba časť rastliny, ktorá postupne žltne, zaostáva v raste, až nakoniec vädne (najmä pri vysokých teplotách) a odumiera. Pri takýchto ľahších infekciách infikované jedince iba zaostávajú v raste a sú čiastočne zožltnuté. Choroby cievneho systému spôsobené hubami z rodu Verticillium a F. oxysporum sa označujú ako tracheomykózy. Ich spoločným znakom je okrem vädnutia disfunkčnosť xylému, ktorá je v podstate príčinou vädnutia. Xylém (drevo - cievne zväzky na priereze umiestnené v strednej časti stonky) má za úlohu transportovať vodu a živiny z koreňov do nadzemných častí rastlín (akropetálne). (Floém – lyko, naopak zabezpečuje translokáciu asimilátov opačným - bazipetálnym smerom.) Huby, napádajúce xylém, cez ktorý prerastajú hýfami (podhubím), môžu poruchu funkčnosti spôsobovať mechanickou prekážkou - prerastením hýfami a následným odumretím buniek cievneho systému, alebo biochemicky ako indukovanú disfunkciu - vylučovaním mykotoxínov vädnutia (marazmínov), čím je charakteristické najmä F. oxysporum. Tieto marazmíny spôsobujú vädnutie aj v častiach rastlín pomerne vzdialených od miesta infekcie - rozrastania sa mycélia v pletivách hostiteľa. Do ostatných častí sú roznášané akropetálnym prúdením vody v xyléme. Napadnutie xylému sa dá diagnostikovať iba na priereze stonky, a to na základe tmavšie sfarbeného xylému - cievnych zväzkov v strede stonky. Nie vždy sa však dá týmto spôsobom tracheomykóza spoznať, pretože niekedy ku zmene farby cievnych zväzkov nedochádza, alebo zmena farby je nevýrazná. Pri infekcii bez symptómov na priereze sa dá napadnutie zistiť iba kultivačnými skúškami na syntetických živných médiách. Ochranné opatrenia sú proti týmto hubám komplikované. Ochrana prakticky začína už dezinfekciou pestovateľského substrátu na predpestovanie priesad. V poľných podmienkach je potrebné dodržiavať zásady striedania plodín a pri vzniku infekcie zaradiť do osevného postupu menej napádané alebo nehostiteľské rastliny. K najfrekventovanejším hostiteľom húb F. oxysporum a Verticillium spp. patria zemiaky, repa, chmeľ, ďatelina, sója, uhorky, rajčiaky, chren, čerešne, orechy, ríbezle, egreše a rôzne okrasné rastliny vrátane kvetov, záhradných a lesných drevín. Huba S. sclerotiorum má tiež polyfágny charakter, ale viac preferuje tekvicovú a hlúbovú zeleninu, ďalej slnečnicu, koreňovú zeleninu, v poľných aj skladových podmienkach. Zemiaky, papriku, ďatelinu, či okrasné rastliny môže tiež napádať, ale v podstatne menšej miere. Jej polyfágnosť má obmedzenejší charakter ako predchádzajúce druhy. Aj symptómy sú ľahšie determinovateľné ako pri tracheomykóznych zástupcoch. Z toho vyplýva obtiažna realizácia striedania hostiteľských a nehostiteľských rastlín najmä pri fuzarióze a verticilióze. Preto ťažiskom ochrany je predchádzanie hromadeniu infekčného potenciálu v pôde napr. sterilizáciou substrátu, striedaním plodín a odstraňovaním napadnutých rastlín aj s koreňmi. Z chemických opatrení je k dispozícii zálievka rastlín, ktorá je však nedostatočne účinná. Pri výskyte vädnutia je už akákoľvek ochrana zbytočná.