VÝVOJ AKTUÁLNÍ ZAPLEVELENOSTI POROSTŮ JEČMENE JARNÍHO NA SLOVENSKU

Vývoj aktuálnÍ zaplevelenosti porOstŮ ječmene jarního na slovensku

Development of the actual weed infestation of spring barley stands in Slovakia

Richard Pospišil, Emil Líška, Rastislav Bušo

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

Summary: In this contribution is evaluated an actual weed infestation of spring barley stand in Slovakia. In the years 1998 2000 frequency and covering of weed species was evaluated according to the EWRS methods for 16 crops on 185 plots at three (ZPA, BPA, PPA) production areas. We have found, that on the territory of SR some alien expansionary species of weeds occurs also in the spring barley stands. There have been confirmed relations between weed infestation increasing in monoculture cereals, especially in biological group of early spring (for example: Avena fatua), late spring and mainly in winter cereals (Galium aparine, Thipleurospermum inodorum,). Cirsium arvense is a very dangerous weed species in spring cereals. If proportion of cereals in crop rotation is above 50%, significant influence on the frequency and specification of weed spectrum has also the soil tillage with utilisation of minimisation technology, straight seeding and climatic conditions.

Key words: spring barley, weed infestation, production area

Souhrn: Projekt zaměřen na výzkum plevelů a jejich regulaci v různých soustavách hospodaření na půde v agroekologických podmínkách Slovenska byl realizován ve všech výrobních oblastech SR, v 25 okresech a v rámci nich v 45 zemědělských subjektech. V smyslu metodických přístupů byla zjišťováná aktuální zaplevelenost početní metodou v 16 kultúrnich plodinách, spolu na 185 pozemcích, které byli přesně definovány z hlediska BPEJ, předplodin, zásobou živin v půde a dalšími charakteristikami. Z hlediska hodnocení celkové zaplevelenosti jačmene jarního v podmínkách SR konstatujeme, že v kukuřiční výrobní oblasti (KVO) byli porasty najvíc zapleveleny Cirsium arvense, řepařská výrobní oblast (RVO) byla charakterizována vysokým výskytem Avena fatua, Galium aparine a v bramborářské výrobní oblast (ZVO) byli plochy ječmene jarního nejvíce zapleveleny Chenopodium spp. a Sinapis arvensis.

Klíčová slova: jarní ječmen, zaplevelenost, výrobní oblast

Úvod

Zmeny v zaburinenosti porastov plodín vrátane jarných obilnín v prospech agresívnych druhov burín sú spôsobované najmä týmito faktormi:

· v štruktúre RV sa zvýšil podiel obilnín a olejnín pri plytkom obrábaní pôdy, valcovaní hladkými valcami po sejbe, čo podporuje hromadné vzchádzanie najmä ozimných druhov burín porastoch obilnín,

· výrazný pokles stavov polygastrických zvierat logicky vyústil do zníženia plôch krmovín, čo má za dôsledok rozširovanie ťažko regulovateľných druhov burín v porastoch obilnín (mrlíkovité, láskavcovité),

· v ostatných rokoch sa v SR rozšírili plochy neobrábanej pôdy s výskytom neregulovanej zaburinenosti.,

· na Slovensku sa v ostatných rokoch objavuje problém zvýšeného výskytu kultúrnych rastlín ako burín v následných plodinách. Ide najmä o plodiny zo zberových strát (obilniny, kapusta repková pravá, slnečnica ročná, introdukované plodiny a i.).

Problém výskytu a mnohostrannej škodlivosti burín má celosvetový charakter a vážne ohrozuje stabilitu výroby poľnohospodárskych plodín vrátane obilnín. Z celosvetového hľadiska sa odhadujú straty na produkcii v dôsledku výskytu škodlivých činiteľov takmer 30%, z toho podiel burín takmer 10%, (Mikulka a kol., 2002). V podmienkach Slovenska sa tento odhad pohybuje v rozsahu 12-18%, čo každoročne predstavuje straty na úrodách a kvalite okolo 1-1,5 mld Sk (Líška, Fábri, Černuško, 2000).

Materiál a metody

V rokoch 1998 2000 bol na SPU v Nitre riešený výskumný projekt VEGA 1/5141/97 pod názvom “Výskum burín v porastoch pestovaných plodín a regulácia zaburinenosti v rozličných sústavách hospodárenia na pôde v agroekologických podmienkach Slovenska”. Zaburinenosť porastov sme posudzovali podľa metodiky EWRS modifikovanej na podmienky Slovenska, v ktorej štvrtý stupeň (silná zaburinenosť) bol z hľadiska početnosti jednotlivých druhov burín hodnotený nasledovne: veľmi nebezpečné buriny počet 30 ks a viac na m2, menej nebezpečné 50 ks a viac a málo výnamné 70 ks a viac na m2. Pri hodnotení pokryvnosti bol štvrtý stupeň charakterizovaný úrovňou 25% a viac plochy hodnotenej vzorky pokrývali buriny.

Evidovaný bol výskyt veľmi nebezpečných druhov (hospodárska významnosť +++) vzhľadom k ich ekonomickému a ekologickému prahu škodlivosti. Ďalej bol sledovaný výskyt burín, ktorých zavlečenie a rozširovanie na území SR je zakázané v zmysle Vestníka MP SR (1999), expanzívne druhy burín a výskyt rastlín ako burín v iných kultúrnych rastlinách.

Výsledky

V predkladanej tabuľke uvádzame prehľad aktuálnej zaburinenosti jačmeňa jarného za roky 1998 2000.

Tabulka 1: Aktuálna zaburinenosť jačmeňa jarného vo výrobných oblastiach SR (priemer rokov 1998 2000) (výskyt v stupni 4 silná zaburinenosť)

Závěr

Z hľadiska hodnotenia celkovej zaburinenosti jačmeňa jarného v podmienkach SR konštatujeme, že v kukuričnej výrobnej oblasti (KVO) boli porasty najviyc zaburinené pichliačom roľným (Cirsium arvense), ovsom hluchým (Avena fatua) a parumančekom nevoňavým (Tripleurospermum inodorum).

Aktuálna zaburinenosť v repnej výrobnej oblasti (RVO) bola charakterizovaná vysokým výskytom ovsa hluchého, lipkavca obyčajného (Galium aparine) a pichliača roľného.

V zemiakovej výrobnej oblasti (ZVO) boli plochy jačmeňa jarného najviac zaburinené mrlíkmi (Chenopodium spp.), horčicou roľnou (Sinapis arvensis) a lipkavcom obyčajným.

Výskyt aktuálnej zaburinenosti jednotlivými burinnými druhmi je výrazne závislý na priebehu poveternostných podmienok v priebehu vegetácie predplodiny i samotného jačmeňa jarného, spôsobu obrábania pôdy a použitého systému sejby.

Použitá literatura

Líška, E. Fábri, A. Černuško, K.: Miesto a funkcia jačmeňa jarného v štruktúre rastlinnej výroby s dôrazom na výskyt a škodlivosť burín. In. Jačmeň, SPU 2000, s. 32 37, ISBN 80 7137 681 7.

Mikulka, J. Chodová, D.: Hubení plevelů odolných vůči herbicidům. ÚZPI Praha, 2002, 54 s.

Adresa autora