REAKCIA ODRÔD JAČMEŇA JARNÉHO NA HNOJENIE POČAS VEGETÁCIE

Reakcia odrôd jačmeňa jarného na hnojenie počas vegetácie

Reaction of spring barley varieties on fertilisation during vegetation

Eva Candráková

SPU v Nitre, Katedra rastlinnej výroby

Summary: In years 2002 and 2003 was established an experiment with spring barley varieties Kompakt, Ludan a Annabell, in which a reaction of varieties on nitrogen fertilisation from point of view of yield and grain quality was observed. In fertilisation variants were used LAV and DAM 390 in vegetation period till the end of plants offshoot phase. Response of varieties was ambiguous. Differences between varieties were not significant. Quality parameters were effected by variety, fertilisation and growing conditions.

Key words: spring barley, variety, nitrogen fertilisation, yield, quality

Souhrn: V roku 2002 a 2003 bol založený pokus s odrodami jačmeňa jarného Kompakt, Ludan a Annabell, v ktorom sa sledovala reakcia odrôd na hnojenie dusíkom z hľadiska úrody a kvality zrna. Vo variantoch hnojenia bol použitý LAV a DAM 390 vo vegetačnom období do konca odnožovania rastlín. Reakcia odrôd na hnojenie nebola jednoznačná. Rozdiely medzi variantami hnojenia boli nepreukazné. Ukazovatele kvality boli ovplyvnené odrodou, hnojením a pestovateľskými podmienkami.

Kľúčové slová: jačmeň jarný, odroda, hnojenie dusíkom, úroda, kvalita

Úvod

Pestovanie jačmeňa jarného na sladovnícke účely vyžaduje dodržanie všetkých agrotechnických zásad pestovania. Mimoriadnu pozornosť treba venovať hnojeniu dusíkom, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu zrna aj kvalitu zrna. Dôležité sú nielen dávky, ale aj termín aplikácie dusíkatých hnojív. V pokuse sme sa zamerali práve na túto problematiku.

Materiál a metody

Maloparcelkový pokus bol založený v repárskej výrobnej oblasti, na hnedozemnej, stredne ťažkej, hlinitej pôde. Predplodinou bola repa cukrová, hnojená maštaľným hnojom v dávke 35 t.ha-1. Pôda bola pripravená konvenčnou technológiou. Odrody Kompakt, Ludan a Annabell boli prvom roku zasiate 11.3. a v druhom roku 20.3. Výsievali sme 4,5 mil. klíč. zŕn na ha. Zber jačmeňa sa uskutočnil 12.7.2002 a 11.7.2003.

Varianty hnojenia:

1. nehnojená kontrola

2. dávka dusíka 20 kg.ha-1 (LAV-liadok amónny s vápencom) na začiatku odnožovania

3. dávka dusíka na hektár vypočítaná na predpokladanú úrodu 7 t (LAV-liadok amónny s vápencom) na začiatku odnožovania na základe agrochemického rozboru pôdy na obsah Nan do hĺbky 0,60 m vykonaného na začiatku odnožovania

4. dávka dusíka na hektár vypočítaná na predpokladanú úrodu 7 t (DAM 390) na konci odnožovania na základe agrochemického rozboru pôdy na obsah Nan do hĺbky 0,60 m vykonaného na začiatku odnožovania.

Na produkciu 1 t zrna a príslušného množstva slamy sme použili odporúčaný normatív 24 kg dusíka (Bízik). Dávky boli vypočítané na základe rozboru pôdy pred sejbou a na začiatku odnožovania. Vzorky pôdy boli odoberané z hĺbky 0,30 a 0,60 m. Fosforečné a draselné hnojivá neboli aplikované. Zásoba fosforu bola v roku 2002 stredná a v roku 2003 malá. Úroveň draslíka bola v obidvoch rokoch dobrá.

Výsledky a diskuse

Pre jačmeň jarný, pestovaný na sladovnícke účely, je rozhodujúca kvalita zrna, ktorá je výsledkom pôsobenia celého komplexu faktorov. Okrem poveternostných podmienok, dôležitú úlohu zohrávajú intenzifikačné faktory ako sú odroda, hnojenie a ošetrovanie porastu počas vegetácie. Zdá sa, že najdiskutovanejšou otázkou je hnojenie, jeho termín a množstvo aplikovaných hnojív, najmä dusíkatých. Väčšina autorov odporúča použiť dávky dusíka pri predsejbovej príprave pôdy. Vyplýva to aj z prác (3), ktorí odporúčajú pri hnojení jačmeňa na sladovnícke účely použiť celú dávku dusíka jednorázove pred sejbou. Iba v prípade, že jačmeň jarný má na jar slabý počiatočný rast alebo porasty sú nevyrovnané, odporúčajú aplikovať hnojivá vo fáze troch až štyroch listov. Autori (2) považujú začiatok vegetácie za najlepšiu príležitosť na ovplyvnenie sladovníckej kvality jačmeňa. (5) uvádza, že hnojenie dusíkom môžeme uskutočniť až po vzídení vo fáze 3.- 4. listu kvapalnými dusíkatými hnojivami napr. DAM 390.

V roku 2002 a 2003 sme skúmali 3 odrody jačmeňa jarného: Kompakt, Ludan a Annabell. V roku 2002 bola najúrodnejšia odroda Annabell, v roku 2003 odroda Kompakt. Najnižšou úrodou v obidvoch rokoch sa vyznačovala odroda Ludan (tab.1). Po vyhodnotení analýzou rozptylu, boli ročníky v úrode štatisticky preukazné.

Tab. 1: Hospodárska úroda zrna vybraných odrôd jačmeňa jarného v závislosti od hnojenia dusíkom

Pri variantoch hnojenia sú viditeľné odrodové reakcie na použité hnojivá aj v súvislosti s poveternostnými podmienkami pestovateľského ročníka. V roku 2002 reagovala odroda Kompakt na hnojenie prípravkom DAM 390 negatívne znížením úrody zrna, pričom v roku 2003 sa tento trend nepotvrdil. V roku 2002 odroda Ludan reagovala priaznivo na vyššie dávky dusíka vo var. 3 a 4. Pri odrode Annabell boli rozdiely v úrode medzi variantami najnižšie. V druhom roku pokusu sa pri odrode Ludan prejavila aplikácia tekutej formy hnojiva znížením úrody, v porovnaní s ostatnými var. hnojenia. Odroda Annabell reagovala znížením úrody vo var. 3 pri použití hnojiva LAV na začiatku odnožovania. Z hľadiska štatistického vyhodnotenia, rozdiely vo variantoch hnojenia boli nepreukazné. Ako uvádza (6), odroda je nositeľom agronomických a technologických vlastností. Každá odroda má svoje špecifické vlastnosti, čo potvrdzujú aj naše výsledky.

Z technologických ukazovateľov kvality boli stanovené bielkoviny a extrakt. Podľa (6), obsah dusíkatých látok pod 10%, prípadne i pod 9% je pre pivovarnícky priemysel nežiadúci. Odrody v našom pokuse dosiahli hodnoty v obsahu bielkovín v roku 2002 od 10,89 do 11,46% a v roku 2003 od 10,64 do 11,11%. V prvom roku pokusu prekročila optimálne hodnoty odroda Annabell a v roku 2003 odroda Ludan. Tu sa prejavil pravdepodobne vplyv počasia a odrodová reakcia na podmienky prostredia. Najnižší obsah extraktu v obidvoch rokoch bol pri odrode Ludan.

Ako vyplýva z tabuliek 2 a 3, v obsahu bielkovín, na varianty hnojenia, reagovala každá odroda v obidvoch rokoch pokusu rozdielne. V prvom roku sa negatívne prejavil var. 4 pri odrode Kompakt a Annabell a pri odrode Ludan to bol var. 2. V roku 2003 bola pri odrode Annabell a Ludan reakcia opačná. Pri porovnaní výsledkov podľa ročníkov, odroda Kompakt reagovala presne naopak. Lepší obsah bielkovín dosiahla pri použití hnojiva DAM 390, ako v kontrolnom variante.

Tab. 2: Kvalitatívne ukazovatele v roku 2002

Tab. 3: Kvalitatívne ukazovatele v roku 2003

Závěr

Na základe dosiahnutých výsledkov z pestovania troch odrôd jačmeňa jarného (Kompakt, Ludan, Annabell) v rokoch 2002 a 2003, pri použití štyroch variantov hnojenia dusíkom počas vegetačného obdobia, nedá sa konštatovať negatívne pôsobenie hnojenia na úrodu a kvalitu zrna jačmeňa jarného. Na úrode a kvalite zrna sa prejavila rozdielna reakcia odrôd na hnojenie spolu v súvislosti s poveternostnými podmienkami ročníka.

Použitá literatura

1. BÍZIK, J.: Hnojenie a výživa jačmeňa dusíko. In: Jačmeň Výroba a zhodnotenie. Nitra: SPU, 1997 a, s. 16-21.

2. IVANIČ, J. HAVELKA, B. KNOP, K.:Výživa a hnojenie rastlín.Bratislava, Príroda,1984,488 s.

3. FECENKO, J. -LOŽEK, O.: Výživa a hnojenie poľných plodín, Nitra 2000, 442 s.

4. LÍŠKA, E. - KULÍK, D. - PROCHÁZKOVÁ, M.: Reakcia odrôd jačmeňa jarného na rôzne spôsoby obrábania pôdy a úrovne hnojenia vo vzťahu k úrode zrna. In: Jačmeň Výroba a zhodnotenie, SPU v Nitre, Nitra, 1997, s. 99 104.

5. PETR, J. a kol.: Speciální produkce rastlinná - I. (Obecná část a obilniny). AF ČZU v Praze, Praha, 1997, 197 s.

6. PSOTA, V.:Ječmen jako sladovnická a pivovarnická surovina. In: Jačmeň výroba a zhodnotenie, Nitra, 2000, s. 85-89

Adresa autora