Potravinárstvo nevykazuje očakávanú rentabilitu

Ročná produkcia zhruba na úrovni 100 miliárd korún robí z potravinárskeho priemyslu ekonomicky „zaujímavé" odvetvie. Vete potravinárskych podnikov však v dôsledku nepriaznivého podnikateľského prostredia, determinovaného najmä obchodnou vojnou predajcov, dosahuje iba minimálnu rentabilitu vo výške 1,5 až 2 percentá. Ba niektoré sa dostali do červených čísiel, čo je dlhodobo neudržateľný trend. Stagnuje, či dokonca klesá (v uplynulom roku asi o 200 miliónov korún) objem pridanej hodnoty, ktorý vlani predstavoval 18,5 miliardy korún. Naďalej sa nepriaznivo vyvíja aj zahraničný obchod s agropotra vinársky mi komoditami. Dovozy potravín za miliardy korún pritom znamenajú menej práce pre obyvateľov Slovenska a nižšie využitie domácich surovín i spracovateľských kapacít.

Náš potravinový trh je v podstate liberalizovaný už od roku 1993, odkedy sa domáci spracovatelia stretávajú s konkurenciou dotovaných a dumpingových potravín zo zahraničia. Rovnako ani kampane na zvýšenie predaja u nás vyrobených kvalitných produktov zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt, pretože neboli také masívne, aby oslovili rozhodujúcu časť spotrebiteľov. Rozdiely medzi cenami potravín v obchode a cenami, ktoré za ne dostávajú ich producenti, predstavujú 15 až 20 percent, s výnimkou „akciových" tovarov, ktorých je však čoraz viac.

Existujú, samozrejme, aj iné rozdiely, čo súvisí s vyjednávacou silou obchodných reťazcov, pre ktoré nie sú domáci dodávatelia rovnocennými partnermi. Platná právna úprava pôsobenia obchodných systémov síce predstavuje určité obmedzenia, no nebráni reťazcom v tom, aby zneužívali svoju ekonomickú silu. Domáca produkčná základňa to pociťuje čoraz intenzívnejšie. Okrem iného aj v dobe splatnosti dodávok potravín do obchodných reťazcov, ktorá dosahuje 45 až 90 dní, ba v niektorých prípadoch ešte viac. Nehovoriac o tom, že obchodníci sa bránia sankciám za omeškané platby. De jure zmluva, ale de facto obchod rozhoduje o tom, kedy dodávateľom zaplatí za tovar.

V slovenskom potravinárstve sa čoraz zjavnejšie prejavuje medzipodniková i medziodborová diferenciácia. Celková zamestnanosť sa pohybuje na úrovni 40- až 42-tisíc pracovníkov, ale pokračovanie negatívneho vývoja vo viacerých odboroch tohto odvetvia môže toto číslo ešte znížiť. Ku koncentrácii a špecializácii výroby dochádza najmä tam, kam výraznejšie vstúpil zahraničný kapitál. Priame zahraničné investície do potravinárskeho priemyslu však nemajú vysoký podiel na celkovom objeme priamych zahraničných investícií na Slovensku. Darí sa ale aj viacerým podnikom výhradne na báze domáceho kapitálu, takže plošná fetišizácia vstupu zahraničných investorov „za každú cenu" nemá v potravinárskom odvetví opodstatnenie.

IVAN JAVOR

(Roľnícke noviny, č. 48, 25. novembra 2005)