Obchodné reťazce nie sú strašiakom

Verejná diskusia o návrhu zákona o obchodných reťazcoch a veľkých obchodných prevádzkarňach, ktorá sa momentálne uskutočňuje, veľmi zreteľne dokazuje nepripravenosť slovenského agropotravinárskeho rezortu na aktuálne globalizačné trendy a jeho plnohodnotné pôsobenie na jednotnom európskom trhu. Potravinárski manažéri takmer jednohlasne volajú po čo najrýchlejšom prijatí tejto právnej normy a domáhajú sa najmä klauzuly, podľa ktorej by veľké obchodné systémy mali mať presne vymedzenú hranicu povinnej minimálnej ponuky domácich tovarov. Tento typ požiadavky a následné lobovanie v prospech jej prijatia sú úplne logické a nesporne by našim producentom, aspoň dočasne, pomohli. Za akceptovanie návrhu hovorí aj fakt, že podobná prax je bežná v niektorých krajinách Európskej únie (napr. vo Francúzku), a obavy, že ide o neštandardný krok ohrozujúci naše negociačné pozície, sú zatiaľ neopodstatnené. Problémom je skôr to, či takáto podpora slovenských producentov nebude z dlhodobého hľadiska prekážkou pri ich adaptácii na štandardné trhové podmienky v priestore EÚ. Ochranný legislatívny dáždnik je nesporne príjemný a pohodlný, avšak direktívne ovplyvňovanie výsostne trhových vzťahov medzi výrobnou a obchodnou sférou nemusí priniesť ani pre jednu zo strán iba pozitívne efekty. Takmer 70 % európskeho maloobchodného obratu kontroluje asi 50 nadnárodných obchodných reťazcov, ktoré disponujú nielen veľmi silným finančným zázemím, ale aj obrovskými odbytovými možnosťami, ktoré môže využiť každá trhovo orientovaná firma. Žiaľ, pre mnohé naše podniky sú veľké obchodné reťazce stále strašiakmi, ktorých jediným zámerom je neprimeraným tlakom na dodávateľské ceny a stanovovaním rôznych dodatočných podmienok vytlačiť tuzemskú konkurenciu z trhu. Do akej miery je táto hrozba reálna, môže byť síce vecou diskusie, avšak aj slovenské potravinárske firmy musia obchodné reťazce začať akceptovať ako dominantný fenomén v oblasti predaja koncovému zákazníkovi. Namiesto požiadavky na legislatívnu reguláciu ich činnosti je práve teraz najvyšší čas začať s hľadaním vnútorných rezerv a s optimalizáciou výrobných a odbytových procesov priamo vo výrobných podnikoch. Toto tvrdenie nie je vôbec frázou, čo dokazujú aj skúsenosti medzinárodnej poradenskej organizácie Minerva, podľa ktorej mnohé naše podniky majú stále rezervy v riadení nákladov, distribúcii, ale aj elementárnej komunikácii s obchodnými partnermi. Je samozrejmé, že nie každý producent dokáže nesporne náročné požiadavky obchodných reťazcov splniť. Jedným z najefektívnejších riešení je spoločná distribúcia výrobkov viacerých podnikov pod hlavičkou výrobno-odbytovej organizácie. Ide vlastne o obchodné holdingy, ktoré dokážu pružne reagovať na cenové tlaky, ako aj množstvové a distribučné požiadavky reťazcov. Skúsenosti zo západnej Európy, v ktorej museli producenti v minulosti tiež čeliť takémuto tlaku, dokazujú, že jedinou cestou je tento typ integrácie, bez ktorej sa žiadny relevantný výrobca na trhu nepresadí.