Reforma podnikateľského prostredia nič nestojí

Reforma podnikatelského prostredia nic nestojí

Rozhovor s ministrom hospodárstva SR Lubomírom Harachom

Ministerstvo hospodárstva vypracovalo materiál s názvom Zlepšenie právneho a regulacného rámca na podporu podnikania a investícií. Spolu s pripravovaným materiálom o danových a colných otázkach a schválenou novelou o konkurze a vyrovnaní ide další dôležitý pilier reštrukturalizácie slovenského hospodárstva.

* Mohli by ste strucne predstavit hlavné ciele materiálu?

- Základným cielom je zlepšit podnikatelské prostredie tak, aby obcania mali záujem podnikat. To znamená v maximálnej možnej miere odstránit administratívne bariéry, na ktoré narážajú podnikatelia, pocnúc živnostníkmi a silnými podnikatelmi konciac. Chcem zdôraznit, že je to reforma, ktorá nic nestojí. Treba len dobrú vôlu a súcinnost ústredných orgánov štátnej správy. Materiál je koncepcný. To znamená, že exaktne nehovorí, ktorý paragraf sa ako zmení, ale definuje problém a navrhované riešenia.

* Akých oblastí podnikatelskej praxe sa navrhované zlepšenia dotýkajú?

- Ide najmä o oblasti, ktoré vyšli ako kriticky hodnotené z viacerých analýz domácich a zahranicných expertov. Podnikatelia pocitujú nepružnost úradov už od registrácie podniku, údaje o obchodných spolocnostiach nie sú dostatocne prístupné, vynútitelnost práva je na velmi nízkej úrovni. Z vlastnej skúsenosti pri riešení aktuálnych problémov Slovenských lodeníc ci Calexu som pocítil problém absencie registra o založených hnutelných veciach. Úprava záložného práva dnes veritelovi umožnuje vymontovat a odviest klúcovú cast výrobnej linky, ktorá je zatažená záložným právom. Ak tento stav nezmeníme, tak aj pozitívne prijímaná novela zákona o konkurze a vyrovnaní môže stratit svoj praktický efekt. Navrhujeme tiež zaviest tzv. neposesórne záložné právo, to znamená, aby založený hnutelný majetok mohol doterajší vlastník - dlžník dalej používat, ak je súcastou výrobného procesu.

* Spomenuli ste problémy registrácie obchodných spolocností. Pre zahranicných investorov je zvlášt komplikovaný spôsob registrácie na zacatie podnikania na Slovensku. Cudzinci sa môžu zdržiavat na našom území iba 30 dní a potom už potrebujú povolenie na dlhodobý pobyt. Mnohí investori strávia až rok, kým sa im podarí získat pracovné povolenie. Aké riešenie navrhujete?

- Návrh, ktorý predkladáme, smeruje k novelizácii zákonov, ktoré upravujú pobyt cudzincov, napríklad významných z hladiska zahranicných investícii. Dnes, ked má zahranicný podnikatel záujem o dlhodobý pobyt, musí o povolenie žiadat náš zastupitelský úrad v jeho domovskej krajine, co nie je pružné. Navrhujeme, aby významný investori mali možnost získat povolenie u príslušnej zložky policajného zboru na Slovensku.

* Na dalšie komplikácie zahranicný podnikatel narazí pri zápise do obchodného registra. Podla štúdie Svetovej banky trvá vybavenie vzniku spolocnosti vrátane získania živnostenského alebo iného oprávnenia a dalších formalít 2 až 6 mesiacov. Ako chcete riešit tento hendikep v porovnaní s ostanými transformujúcimi sa krajinami ?

- Pasáže, ktoré sa týkajú úprav registrácie, sú najobsiahlejšie aj najdetailnejšie rozpracované. Chcem zároven zdôraznit, že tieto opatrenia sú aj najmenej financné nárocné. Chceme zaviest diverzifikovaný prístup k registrácii, aby podnikatel dostal legálnu možnost pri vyššom poplatku zaregistrovat spolocnost vo velmi krátkom case. Dalej je nevyhnutné registracné miesta prepojit úcinným informacným systémom a údaje o zaregistrovaných spolocnostiach sprístupnit v internete.

* Zdlhavé je aj získavanie nehnutelností, najmä pozemkov investormi. Môžu investori ocakávat zlepšenie aj v tejto oblasti?

- Tu sa už urobili výrazné kroky v legislatíve, spomeniem zákon c. 175 hovoriaci o významných investíciách, ktorý umožnuje strategickým zahranicným investorom urýchlené vyrovnanie vlastníckych vztahov pri získavaní nehnutelností. Druhým problémom je však rozdrobenost vlastníctva, najmä pri pozemkoch, kde narážame na citlivú otázku súkromného vlastníctva. Verím, že spolu s príslušnými štátnymi úradmi nájdeme riešenia, ktoré sú v súlade s princípmi demokratickej spolocnosti. Naším cielom totiž nie je absolutizovat a fetišizovat urcitú investíciu tak, aby sa nakoniec negatívne prejavovala voci základným právam obcanov.

* Aj z predkladacej správy k materiálu cítit širší záber pripravovaných opatrení. Zdá sa, že okrem zlepšenia podmienok podnikania si dávate za ciel aj položenie princípov právneho štátu.

- Vo viacerých oblastiach sa opatrenia dotknú nielen podnikatelov, ale aj obcanov, zároven teda aj možných budúcich podnikatelov. Týka sa to napríklad aj ochrany minoritných akcionárov. Navrhujeme zaviest inštitút derivatívnej žaloby, ktorá umožní minoritným akcionárom obrátit sa na súd, ak zistia, že manažment koná proti záujmom spolocnosti. V krajinách, kde je tento inštitút zavedený, je väcšinou dolná hranica na podanie žaloby 5 % akcionárov. Navrhujeme tiež zaviest systém kumulatívneho hlasovania, co pre akcionára znamená, že má za každú akciu vo vlastníctve jeden hlas. Zoberme si príklad spolocnosti s troma clenmi predstavenstva a dvoma akcionármi. Akcionár A má pritom šest akcií a akcionár B tri. Ak akcionár A odovzdá dva hlasy každému kandidátovi, má minoritný akcionár B lepšie šance na zastúpenie v predstavenstve. V rámci kumulatívneho hlasovania totiž môže akcionár B odovzdat všetky tri hlasy jednému kandidátovi.

* Materiál má pomerne široký záber a podnikatelia ho už dlhší cas ocakávajú. Jeho uplatnenie v praxi by výrazne ulahcilo aj "behanie" po úradoch bežným obcanom. Myslíte si, že súcinnost jednotlivých rezortov je na takej úrovni, aby boli všetky navrhnuté opatrenia uvedené do praxe v dohladnom case ?

- Pôvodne sme mali rozpracovaných vyše 70 opatrení, dnes plánujeme spolu s ostatnými rezortmi uviest do praxe 16 najdôležitejších. Z pôvodných úloh boli vyclenené body týkajúce sa daní a colných predpisov, ktoré budú súcastou samostatného materiálu. Všetky úlohy sú terminované na rok 2000. Dúfam preto, že verejnost pocíti konkrétne výstupy už v budúcom roku. Bohužial, v niektorých bodoch narážame na nepochopenie až odpor niektorých rezortov. Mnohokrát pritom nejde o podstatu riešeného problému, ale komplikácie vyplývajú skôr zo zotrvacnosti štátnej administratívy.