Kontroverzná koncepcia agrárnej politiky
16.08.2000 | Hospodářské noviny
Ceny potravín sú v SR najvyššie zo všetkých krajín V4
Hospodárska rada vlády (HRV) neodporučila vláde schváliť Návrh koncepcie agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005, ktorej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť agrosektora, zabezpečiť lepšie využívanie pôdy, zvýšiť výrobu potravín a ich export a udržať zamestnanosť na vidieku. V roku 2005 by saldo zahraničného obchodu tvorené poľnohospodárstvom malo dosahovať výšku 11 mld. Sk tak, aby ním bolo možné kryť dovoz južného ovocia a zeleniny, morských rýb a korenín. Koncepcia je podľa ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša kompatibilná s agrárnou politikou EÚ (Agenda 2000), ktorá je aj pre SR záväzná. Najväčším problémom koncepcie je podľa podpredsedu vlády Ivana Mikloša zvýšenie finančnej podpory agrorezortu o 34 % do roku 2005, čo by znamenalo výdavky v celkovej výške 124 055 mld. Sk v bežných cenách počas piatich rokov. Časť z týchto prostriedkov by mala byť poskytnutá vo forme návratných pôžičiek, bonifikácií úverov a počíta sa aj s prostriedkami programu SAPARD. Koncepcia podľa P. Koncoša počíta s navŕšením rozpočtu pre rezort pôdohospodárstva v roku 2001 o 2 mld. Sk a približne 500 mil. Sk každý nasledujúci rok, ktoré by mali byť v prevažnej miere použité ako kapitálové výdavky. Koncepcia takisto počíta s rastom farmárskych cien, ktorý však I. Mikloš nepovažuje za reálny, pretože ceny potravín celosvetovo už niekoľko rokov klesajú a v SR sú už teraz najvyššie zo všetkých krajín V4. Podpredseda vlády súhlasí s cieľmi i nástrojmi koncepcie, predložený model financovania však považuje za nereálny. Nárast verejných výdavkov v poľnohospodárstve by, vzhľadom na predpokladané celkové znižovanie podielu verejných výdavkov na tvorbe hrubého domáceho produktu, znamenal pokles výdavkov vo všetkých ostatných rezortoch. Udržanie dnešnej úrovne podpory agrosektora v stálych cenách, teda valorizáciu o mieru inflácie, považuje I. Mikloš za maximum, ktoré možno dosiahnuť. P. Koncoš však tohtoročné výdavky na rezort vo výške 15,239 mld. Sk považuje za krízový variant, ktorého opakovanie v budúcom roku povedie k tomu, že sa prestane obrábať 35 - až 400-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. P. Koncoš a I. Mikloš sa zhodli v tom, že treba zefektívniť systém poskytovania dotácií agrorezortu.
Další články v kategorii
- Agrární komora chce kvůli mrazům peníze také pro pěstitele zeleniny či brambor (03.05.2024)
- Vodohospodáři vezmou sinicím výživu. Přehrada má šanci na lepší vodu (03.05.2024)
- Intersucho: Postupující sucho působí zemědělcům čím dál větší potíže (03.05.2024)
- Zpráva o erozi: Bahna z polí ubylo, ale farmářům se musí utáhnout šrouby (03.05.2024)
- Sněmovna schválila vyšší ochranu nejlepší zemědělské půdy (03.05.2024)
- Becherovka patří od začátku května definitivně polské skupině Maspex (03.05.2024)
- V Norsku hrozí vznik velkých kůrovcových ohnisek (03.05.2024)
- FAO: Ceny potravin v dubnu pokračovaly v růstu, zdražuje maso i rostlinné oleje (03.05.2024)
- Ministerstvo ustoupilo, lidé o volný vstup do lesů nepřijdou (03.05.2024)
- Na sršně asijské se začínají líčit pasti podél D5. Jde o nejrizikovější místo (03.05.2024)