Daňové zaťaženie poľnohospodárstva aj vlani privysoké

Danové zataženie polnohospodárstva bolo aj vlani neprimerane vysoké

Posilnením nepriamych daní a znížením priamych daní by sa danové zataženie malo postupne znižovat

V roku 1999 bola z 12 danových zákonov vykonaná novelizácia 7 zákonov, a to až 18-krát, ktorá v 9 prípadoch vstúpila do platnosti v roku 1999 a ostatné zmeny platia od roka 2000, pricom niektoré zákony boli v roku 1999 novelizované viackrát. Úpravy sa dotkli aj polnohospodárstva. Aplikácia castých zmien danových zákonov vyplýva zo snahy o dosiahnutie kontinuity systému zdanovania SR s rozhodujúcimi prvkami systému zdanovania v štátoch Európskej únie.

Polnohospodárov ako danovníkov zatažovali z hladiska nákladov a financných tokov tak priame, ako aj nepriame dane. Pri priamych daniach zohrával úlohu dosiahnutý hospodársky výsledok a vlastníctvo k majetku, pri nepriamych daniach výška cien za nakupované výrobky a služby. Pre polnohospodárov boli nákladovo rozhodujúce priame dane. Danové zataženie priamymi danami v roku 1999 stagnovalo na úrovni predchádzajúceho roku. Najvyšší podiel z priamych daní tvorili dane majetkové (77,43 %), predovšetkým dan z pozemkov (65,03 %), do ktorých bolo akcentované aj danové bremeno. Polnohospodárskym podnikom napriek tomu, že väcšinou nie sú vlastníkmi pôdy, ale len nájomcami, vyplývala povinnost platenia daní ako užívatelov pôdy. V zákone o dani z pozemkov nedošlo v priebehu roku 1999 k zmenám. Povinnost platenia dane z polnohospodárskych pozemkov vyplýva zo zákona (c. 317/1992 Zb. a 8 noviel) a dan sa vymeriava bez ohladu na dôchodkovú a financnú situáciu podnikatela. Objem odvedených daní do rozpoctu miest a obcí sa len mierne zvýšil (0,36 %). Výška pozemkovej dane dosiahla 576 mil. Sk, co bolo v priemere 277 Sk/ha polnohospodárskej pôdy. Danové zataženie v lepších prírodných podmienkach bolo 3,7-krát vyššie ako v horších prírodných podmienkach. Úlavy na dani z pozemkov, ktorých polnohospodárske využívanie bolo obmedzené, v súlade so skutocnostami uvedenými v zákone o dani z nehnutelností, boli v kompetencii správcu dane (obce a mestá).

Pozemková dan

Sadzby dane z pozemkov neboli v posledných rokoch upravené a platili jednotne pre horšie a lepšie prírodné podmienky (pri pozemkoch využívaných ako orná pôda platila sadzba 0,75 % a pri pozemkoch využívaných ako trvalé trávne porasty 0,25 % z úradnej ceny pôdy). Zdanovanie pozemkov je, vzhladom na dlhodobú stratu polnohospodárskej výroby, vysoké najmä pri pozemkoch v horších prírodných podmienkach. Aktualizácia zdanenia by si vyžiadala prehodnotenie metodického postupu výpoctu ceny pôdy, najmä percenta zúrocenia, vzhladom na pohyb úrokových sadzieb a percenta zdanenia v použitom vzorci na výpocet ceny pôdy, ako aj ostatných položiek vstupujúcich do výpoctu ceny pôdy. Dalšie riešenie by mohlo spocívat v znížení sadzieb dane z pozemkov, prípadne v zrušení dane z pozemkov v horších prírodných podmienkach, cím by sa odstránil územný prerozdelovací proces financných prostriedkov, t. j. poskytovanie systémových dotácií v horších prírodných podmienkach a súcasne aj odvádzanie dane z pozemkov. Okrem toho sú názory aj pre celkové zrušenie dane z pozemkov využívaných pre polnohospodársku výrobu. Zrušenie tejto dane by sa premietlo zlepšením nákladovej miery rentability (o 0,92 bodov, z toho v LPP o 1,49 a v HPP o 0,67 bodov) a hospodárskeho výsledku na ha polnohospodárskej pôdy (p. p.) (o 34,7 %, z toho v LPP o 109,9 % a v HPP o 23,6 %).

Dan z príjmov

Danou z príjmov bolo zatažených 52 % podnikov, ktoré skoncili hospodárenie v roku 1999 so ziskom. Vzhladom na úroven hospodárskeho výsledku, ktorá medzirocne klesla, nebola táto dan významná. Ovplyvnili ju aj možnosti dané zákonom c. 286/1992 Zb., kde si podniky mohli zohladnit v danovom základe stratu vzniknutú rovnomerne pocas piatich bezprostredne nasledujúcich zdanovacích období. Okrem toho danovníci, zabezpecujúci polnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živocíšnej výroby vrátane dalších nadväzujúcich cinností tvorili viac ako 50 % z celkových tržieb, si zdanovali aj v roku 1999 príjmy polovicnou sadzbou (20 %) oproti všeobecne platnej sadzbe dane z príjmov.

Zdanovanie fyzických osôb, t. j. aj samostatne hospodáriacich rolníkov (SHR), sa realizovalo podla zák. c. 286/1992 Zb. Danovník si mohol uplatnit výdavky v skutocne preukázanej výške alebo vo výške paušálu (60 %). SHR podla výšky základu dane boli zaradení do danových pásem a vzhladom na to, že nemali možnost uplatnit zníženú sadzbu dane (po uplynutí prvotných úlav) ako právnické osoby, dochádzalo k znevýhodneniu tejto formy podnikania, predovšetkým u väcších SHR, kde sadzby dosahovali 40 - 42 % z danového základu. Na rok 2000 v zdanovaní príjmov z polnohospodárskej výroby u SHR došlo k významným zmenám, ktoré by ciastocne mali eliminovat tento nedostatok.

Dan zo stavieb a cestná dan

Medzi dalšie dane, ktoré boli z hladiska zataženia menej rozhodujúce, patrí dan zo stavieb a cestná dan. Na rok 1999 ostali v platnosti znížené sadzby, t. j. 1 Sk za každý zacatý m2 za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výnimkou stavieb na skladovanie inej ako vlastnej produkcie a stavieb na administratívu. Príslušná sadzba sa upravovala koeficientom stanoveným v závislosti od poctu obyvatelov v obciach, pricom správca dane (obec) mal v kompetencii úpravy sadzby dane v zmysle platných zákonných predpisov. Zataženie touto danou, vzhladom na nižšiu investicnú aktivitu, sa len nepatrne zvýšilo (1,92 %).

Zákon o cestnej dani bol novelizovaný s úcinnostou od roku 2000. Výnimka danového oslobodenia vozidiel používaných v polnohospodárskej výrobe na prevoz v rámci obhospodarovaného pozemku (traktory) platila aj v roku 1999. Boli nou zatažené len osobné motorové vozidlá a nákladné vozidlá (prepravné kamióny), ktoré využívajú pozemné komunikácie na zabezpecenie príjmov podliehajúcich zdaneniu. Objem odvedenej cestnej dane sa oproti roku 1998 mierne zvýšil (o 3,10 %).

Zvýšenie DPH

V priebehu roku 1999 boli najviac novelizované zákony o nepriamych daniach. Z nepriamych daní boli rozhodujúce dan z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. V zákone o dani z pridanej hodnoty, okrem zmien v súvislosti s likvidáciou a spenažovaním majetku, resp. pri prevádzkovaní majetku po vyhlásení konkurzu, najzávažnejšou zmenou bolo zvýšenie nižšej sadzby DPH zo 6 na 10 % od 1. 7. 1999. DPH povinne platili podnikatelia, ktorých obrat za tri za sebou idúce mesiace dosiahol 750 tis. Sk, pricom zdaneniu podliehal predaj produkcie, naturálna výmena a poskytovanie služieb. Predmetom dane nebola výrobná spotreba medziproduktov (vlastné krmivá, osivá...). DPH ako súcast ceny produktov ovplyvnila ich konecnú výšku. Táto dan z hladiska financných platieb nebola rozhodujúca, pretože prevažná cast polnohospodárskych podnikatelov vykázala nadmerný odpocet s nárokom na jeho vrátenie, ktorý vznikol z rozdielu zdanenia produktov, resp. tovarov na vstupe a výstupe. Vrátenie sa realizovalo do 30 dní od dna predloženia danového priznania. Mechanizmus vrátenia DPH pre administratívnu nárocnost spôsoboval zdržanie financných prostriedkov, a tým spomalenie financných tokov.

Pre polnohospodárske podniky z hladiska nákladov boli rozhodujúce aj spotrebné dane, najmä spotrebná dan z uhlovodíkových palív a mazív, z toho hlavne motorovej nafty, ktorá sa od 1. 7 1999 (zák. c.129/1999 Z. z.) zvýšila z 10 500 Sk.t-1 (zák. c. 396/1998 Z. z.) na 12 500 Sk.t-1 . Spotrebná dan z motorovej nafty, platená polnohospodármi, dosiahla za rok 1999 po zohladnení vrátenej casti 174 mil. Sk. Táto hodnota sa oproti roku 1998 znížila z dôvodu poklesu spotreby nafty (16,28 %), vyvolanom hlavne racionalizáciou a casto aj nedodržiavaním technologických postupov a termínov predloženia podkladov na vrátenie spotrebnej dane, ako aj likvidáciou subjektov. Tým nebolo vycerpané ani plánované množstvo financných prostriedkov na vrátenie casti spotrebnej dane, napriek tomu, že sa podiel cerpaných zo schválených prostriedkov na vrátenie medzirocne znacne zvýšil (o 8,8 bodu).

Rýchlejším zvyšovaním spotrebnej dane ako vrátenej casti, najmä v druhom polroku 1999, sa prehlbil rozdiel medzi spotrebnou danou a vratkou (tab. c. 3). Tým sa zvýšilo nekompenzované danové zataženie na tonu nafty z 2000 Sk do 30. 6. 1999 na 3500 Sk v druhom polroku 1999 a 4200 Sk v roku 2000, ked spotrebná dan bola stanovená na 14 600 Sk a pomerné vrátenie na 10 400 Sk za tonu nafty.

Vzhladom na rozhodujúci zámer danovej sústavy, spocívajúci v posilnení nepriamych daní a znížení priamych daní, by malo v budúcnosti dôjst k postupnému znižovaniu danového zataženia. Malo by sa to dotknút najmä pozemkovej dane, ktorá je na dosahovanú dôchodkovost vysoká. Taktiež návrhy zo strany polnohospodárov smerovali aj do nepriamych daní, a to na zníženie spotrebnej dane z motorovej nafty, pri ktorej by zvýšenie malo byt kompenzované vyššou castou vrátenia. Je len otázne, ci sa nájde na ich akceptovanie dostatok financných prostriedkov a politickej vôle.

Ing. Zuzana Chrastinová, Výskumný ústav ekonomiky polnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava