Novela Zákonníka práce môže obmedziť činnosť výskumných agentúr

Novela Zákonníka práce môže obmedzit cinnost výskumných agentúr

Cena výskumu trhu alebo verejnej mienky sa môže z 0,25 mil. Sk vyšplhat na 1,3 mil. Sk

Navrhovaná novela Zákonníka práce zruší možnost toho, aby firmy, ktoré robia výskum trhu, zamestnávali externých spolupracovníkov formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o cinnosti. Tým je nepriamo ohrozená existencia výskumných agentúr. Tieto inštitúcie budú musiet prehodnotit svoju existenciu, pretože využívajú anketárske siete. Pri odmenovaní anketárov sa využívajú dohody o vykonaní práce alebo dohody o vykonaní cinnosti.

Práca anketárov má nárazový charakter, je nepravidelná. Ak sa táto práca opakuje, tak len krátkodobo. Jeden anketár pracuje niekolko hodín mesacne a celkovo to môže byt niekolko desiatok hodín rocne. Je to preto, lebo výskumné agentúry pracujú nárazovo podla objednávok klientov. Tieto práce sa preto nedajú naplánovat.

Výskumné agentúry všade vo svete fungujú tak, že na trvalý pracovný úväzok zamestnávajú vysoko kvalifikovaných odborníkov. Tí najprv projektujú a potom vyhodnocujú výsledky výskumov. Zväcša ide o sociológov, štatistikov, psychológov a politológov. Každá výskumná agentúra má vztahy vo forme spolupráce s niekolkonásobne väcším poctom anketárov, ako je potrebné pre jeden výskum. Je to kvôli tomu, aby sa mohlo obmienat zloženie vzorky. Klientmi agentúr doma i vo svete bývajú politické strany, médiá, tretí sektor, verejná správa, reklamné agentúry a najmä marketingové úseky podnikov na Slovensku i v zahranicí.

V súcasnosti je na Slovensku 23 väcších výskumných agentúr a podla údajov z obchodného registra sa výskumom trhu zaoberá 229 právnických osôb. Vo väcších výskumných organizáciách pracuje asi 180 zamestnancov. Osem agentúr združených v asociácii SAVA dosiahli za minulý rok obrat asi 145 mil. Sk a odviedli dan z príjmu právnických osôb 8 mil. Sk. Na Slovensku je podla odhadov asi 7200 anketárov. Jedna výskumná agentúra má od 300 do 1200 anketárov a priemerný pocet pripadajúci na jednu agentúru je 450 respondentov. Rocne organizácie združené v združení SAVA vyplatia anketárom asi 80 mil. Sk a dan z ich príjmov je asi 8 mil. Sk. Dá sa povedat, že výskumné agentúry vyvážajú prácu do všetkých regiónov Slovenska. Regionálna štruktúra vyplatených odmien anketárom vyzerá takto: Na Bratislavu pripadá 11 percent odmien, západoslovenský región 33 percent, stredoslovenský región 26 percent a východoslovenský región 30 percent.

Dôsledky novely

Na základe uvedených štatistických údajov sa dá vypocítat, aké dôsledky by mala novela Zákonníka práce na odvetvie výskumu trhu, verejnej mienky. V súcasnosti je cena jedného priemerného reprezentatívneho sociologického výskumu na vzorke 1000 respondentov 250 000 Sk. V jednom mesiaci jedna agentúra robí priemerne dva ci tri výskumy. Náklady na odmeny anketárom tvoria približne 55 percent z ceny výskumu. V prípade, ak by museli výskumné agentúry zamestnat anketárov na trvalý pracovný úväzok, ceny výskumov by sa niekolkonásobne zvýšili. Mesacné náklady na výskum v situácii, ak by výskumné agentúry museli zamestnat pracovníkov interne, by boli pri troch výskumoch asi 5 mil. Sk. Jeden výskum by priemerne stál 1,3 mil. Sk. Táto cena výskumu je v Slovenských pomeroch nereálne a výskum sa nedá predat. Ak sa výskum nedá predat, automaticky to znamená, že sa ani nedá robit.

Ak by zanikli inštitúcie, ktoré sa zamestnávajú výskumom trhu, malo by to viacero dosahov na slovenskú ekonomiku. Na Slovensko by neprišli zahranicní investori, lebo by nemali možnost overit si potenciálny dopyt po tovaroch. Okrem toho domáci výrobcovia by si nemali možnost overovat svoju konkurencieschopnost, pretože si nebudú mat kde objednat výskumy. Je viac ako pravdepodobné, že domáci výrobcovia nebudú mat možnost objednat si drahé výskumy. Dá sa predpokladat, že výskumy budú skôr robit zahranicné firmy, ktoré budú zdanovat svoje zisky na území iného štátu. Urcitý dosah by mal zánik agentúr, ktoré sa zaoberajú výskumom trhu a verejnej mienky aj na tretí sektor. Jeho existencia bez spätnej väzby je diskutabilná. Okrem toho aj Európska únia môže mat výhrady voci štátu, kde sa nerobia výskumy verejnej mienky. Okrem toho by obcania nemali v case volieb alebo referenda spätnú väzbu. Po schválení novely Zákonníka práce je diskutabilný osud výskumov sledovanosti médií. Pre firmy, ktoré sú zadávatelmi reklamy, by to znemožnilo meranie efektívnosti financných prostriedkov vložených do reklamy. Následne by to mohlo ohrozit existenciu súkromných médií.