Z histórie československých traktorov

Vývojové, konštrukčné a výrobné aktivity československého traktorového priemyslu v sedemdesiatych rokoch pokračovali vzhľadom na vtedajšiu dobu pomerne vysokým tempom a to v niekoľkých smeroch. Už v roku 1971 bola zahájená realizácia 2. modernizácie traktorov ZETOR UR I. a to sériovou výrobou základného typu Z–6711 (obr.1), ku ktorému v priebehu roka 1972 pribudli ďalšie typy Z–5711 a Z–4711. Po vybavení prednou hnacou nápravou a kabínou vznikla široká paleta ponúk typov: Z–4712, Z–4718, Z–5711, Z–5745, Z–5718, Z–5748, Z–6711, Z–6745, Z–6718 a Z–6748. Súčasne bol bez podstatných zmien vyrábaný typ Z–2511 (1. modernizácia) a to až do roku 1976, kedy bola jeho výroba ukončená.

Z dôvodu prehľadnosti je snáď účelné uviesť význam druhého dvojčísla v typovom označení traktorov ZETOR UR I. 2. modernizácie a to nasledovne:

11 – pohon zadných kolies (4K2) bez kabíny

12 – kultivačné prevedenie

14 – úprava pre ryžoviská

18 – pohon zadných kolies (4K2) s kabínou

45 – predná hnacia náprava (4K4) bez kabíny

48 – predná hnacia náprava (4K4) s kabínou

Najvýznamnejšie modernizačné prvky 2. modernizácie boli tieto:

– zvýšenie výkonu motorov zmenou vŕtania valcov z pôvodných 95 mm na 100 mm,

– výrazné zníženie mernej spotreby paliva,

– vybavenie prevodovky s možnosťou synchronizácie 4. a 5. prevodového stupňa,

– vybavenie prevodového ústrojenstva násobičom krútiaceho momentu radeného pod zaťažením,

– zavedenie ručného vypínania spojky vývodového hriadeľa (dovtedy len predĺženým zdvihom spojkového pedálu dvojúčelovej spojky),

– použitie zosilnenej prednej hnacej nápravy pre všetky typy a zavedenie odlievanej konzoly prednej nápravy,

– použitie guličkového riadenia pre zníženie ovládacej sily a zvýšenie životnosti,

– vybavenie upravenej kabíny sedadlom pre spolujazdca umiestneným vedľa vodiča,

– zosilnenie trojbodového závesu,

– zvýšenie zdvihovej sily hydrauliky na 17 kN,

– vybavenie závesom pre jednonápravový náves,

– vybavenie etážovým závesom pre dvojnápravový príves.

V rámci 2. modernizácie boli tiež na základe požiadaviek exportu realizované potrebné úpravy traktorov ZETOR UR I. pre ryžoviská – typy Z–4714, Z–5714 a Z–6714 najmä v spolupráci s firmou ISEKI, ktorá bola v uvedených rokoch dovozcom a predajcom traktorov ZETOR v Japonsku. V rokoch 1977 až 1978 boli zavedené do sériovej výroby traktory ZETOR UR I. v rámci 3. modernizácie. Tieto traktory vybavené kabínou boli označované doplnkovou číslicou umiestnenou za základným označením typu traktora, pričom boli dodávané dva odlišné typy kabín od rôznych československých výrobcov. Táto modernizácia zahrňuje tieto typy Z–4911, Z–5911, Z–6911 (obr.4) a Z–6945 v prevedení s kabínou alebo bez kabíny tzv. kabriolet. Najvýznamnejšie modernizačné prvky 3. modernizácie boli tieto:

– zvýšenie výkonu motorov zmenou vŕtania valcov zo 100 mm na 102 mm,

– zníženie mernej spotreby paliva ďalším zdokonalením palivovej sústavy a spaľovacieho priestoru,

– zníženie dymivosti motorov v zmysle predpisov EHK,

– zavedenie olejových čističov vzduchu podľa licencie IFE– MANN (NSR),

– použitie motorovej spojky s tanierovou pružinou,

– zlepšenie hygieny a bezpečnosti práce traktoristu zavedením čalúnenej a odhlučnenej kabíny, hlukovo izolovanej podlahy kabíny, novej konštrukcie sedadla vodiča a teplovodného vykurovania (dovoz NSR),

– náhrada dynama alternátorom,

– zmena designu kapotáže.

V súvislosti s modernizáciou traktorov ZETOR UR I. bolo rozhodnuté nahradiť tento unifikovaný rad úplne novou generáciou traktorov a z toho dôvodu boli už v rokoch 1972 a 1973 zahájené príslušné výskumné a vývojové práce. Realizácia ich výsledkov bola plánovaná predpokladaným zahájením výroby overovacej série koncom 70–tych rokov. Nábeh výroby bol však vzhľadom na náročnú a zložitú problematiku zabezpečovania celkom novej výrobnej základne postupne termínovo menený. Touto situáciou boli dané požiadavky na ďalšie postupné modernizovanie traktorov ZETOR UR I., ktorá prebieha v podstate až dodnes.