Možnosti uplatnenia listových hnojív

Optimálny rast a vývoj rastlín je závislý od celého radu faktorov. Popri agrotechnike a ochrane rastlín spolurozhoduje o výške úrody a kvalite produkcie aj výživa rastlín. Najväčšie množstvo živín prijímajú rastliny z pôdy koreňovým systémom. Živiny sú v pôde zastúpené v relatívne nízkych koncentráciách. Ich obsah sa však mení vplyvom vlhkosti, teploty, obsahu vzduchu a biologickej činnosti pôdy, ale aj pod vplyvom vzájomných vzťahov medzi obsahom prvkov v pôdnom roztoku (interferenčné vzťahy).

Okrem príjmu koreňovou sústavou môžu rastliny prijímať živiny aj ďalšími orgánmi, t.j. listami, byľou, kvetmi a plodmi, pri ovocných drevinách to môžu byť konáre a kmene. Uvedené časti rastlín sú prispôsobené na príjem plynov (predovšetkým CO2), avšak môžu byť aj miestom cez ktoré sa zabezpečuje mimokoreňová výživa rastlín. V ostatnom čase je termín mimokoreňová výživa nahradzovaný termínom listová (foliárna) výživa, preto, lebo najviac aplikovaných roztokov priľne na listy, ktorými je aj najviac živín prijímaných. Uvedený druh výživy nemôže plne nahradiť výživu rastlín koreňmi, a preto ju treba chápať iba ako výživu doplnkovú, ktorá umožňuje:

- operatívnu korekciu výživového stavu rastlín zisteného na základe chemickej analýzy alebo podľa vizuálnych (habitusových) zmien na rastlinách,

- znižovať negatívny vplyv vonkajších podmienok (nedostatok vlahy, nízka pôdna teplota, nedostatok vzduchu, nevhodná pôdna reakcia atď.),

- prekonávať kritické podmienky v jednotlivých rastových fázach, predovšetkým pri poškodení koreňov,

- dodať nevyhnutné množstvo mikrobiogénnych prvkov potrebných pre dosiahnutie predpokladanej úrody,

- aplikáciu živín spojiť s ošetrením porastov morforegulátormi a pesticídmi.

Pre naplnenie vyššie uvedených funkcií sa v praxi používajú listové hnojivá. Hlavnou prekážkou pre vstup živín aplikovaného hnojiva z povrchu listu do rastlinných pletív tvorí pokožka (kutikula), ktorá pokrýva steny epidermálnych buniek, vrátane ochlpenia (trichomov) a vonkajších stien buniek susediacich s dutinou dýchacích prieduchov. Pokožka má ochrannú funkciu aj pred nekontrolovateľným výparom vody z rastliny. Pri aplikácii roztoku hnojiva na povrch listu pokožka bobtná, rozostupuje sa a umožňuje kontakt roztoku s bunkami epidermálnej časti listov, ako ukazuje obr. 1 a 2. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby bol list vlhký čo najdlhšie a pokiaľ možno na celej svojej ploche. Kvalitné zvlhčenie umožňuje pridanie zmáčadiel (detergenty) k roztoku hnojív. Ak hnojivo aplikujeme súčasne s pesticídmi, môžeme rátať s tým, že zmáčadlá už sú súčasťou pesticídov. Zmáčadlo zaistí to, že roztok lepšie priľne na list a kvapka má väčšiu dotykovú plochu s listovým pletivom. Po prekonaní kutikuly vstupujú živiny do tzv. voľného priestoru, ktorý zahŕňa intercelulárne priestory bunečných stien (obr. 2). Voľným priestorom môžu živiny prenikať do hlbších vrstiev mezofylu, obdobne ako živiny privádzané vodivým xylémovým systémom z koreňov. Foliárne aplikovaná živina je v liste nahromadená vo zvýšenej miere, čo môže dočasne znížiť jej príjem z pôdy a ovplyvniť aj príjem ostatných živín koreňovým systémom. Účinnosť mimokoreňovej výživy závisí aj od rýchlosti príjmu (absorpcie) živín. Katióny, ako K+, Mg++, Zn++ a iné prenikajú všeobecne do bunky rýchlejšie ako aniony (sírany, molybdenany, fosforečnany a pod.). Listy rastlín môžu absorbovať všetky hlavné živiny a mikrogénne prvky priemernou rýchlosťou uvedenou v tabuľke č. 1.

Živiny prijaté rastlinou sú v bunke okamžite zapájané do metabolických procesov, ukladané do zásoby (vakuola) alebo transportované xylémom do ďalších častí rastliny. Prijaté živiny sú v rastlinách rozdielne pohyblivé. Rýchlosť príjmu jednotlivých živín a ich pohyblivosť (mobilita) rozhoduje o efektívnosti mimokoreňovej výživy. Pokiaľ sú súčasťou listového hnojiva málo mobilné alebo imobilné živiny, je treba aplikáciu opakovať a vykonávať ju v takej rastovej fáze, kedy rastliny uvedenú živinu najviac potrebujú. Rýchlosť absorpcie živín je tiež závislá od anatomicko-morfologickej stavby listov, hrúbky kutikuly a veku listov a rastliny. Podľa pohyblivosti živín v rastline sa prvky, ktorých soli boli aplikované v roztoku na list, rozdeľujú na:

- voľne pohyblivé – N, P, K, Mo, Na

- čiastočne pohyblivé – Fe, Mn, Zn, Ca, Mg, Mo, Cu, B

- relatívne nepohyblivé – Ca, Mg.

Zaradenie niektorých prvkov do dvoch skupín je spôsobené rozdielmi v ich mobilite pri rôznych druhoch rastlín. O vlastnej účinnosti foliárnej výživy rozhoduje tiež dávka použitého roztoku a koncentrácia hnojiva, ktorá nemôže byť príliš vysoká, aby nedochádzalo k popáleniu listov, prípadne ďalších orgánov (klasy, plody). Pri makrobiogénnych prvkoch sa odporúčajú v priemere 2 %-né roztoky a pri mikrobiogénnych prvkoch 0,1-0,5 %-né roztoky. Vždy je potrebné sa riadiť odporúčaniami uvedenými výrobcom na etikete obalu hnojiva. O efektívnosti mimokoreňovej výživy rozhoduje tiež pH aplikovaného roztoku, ktoré má byť blízke k neutrálnej hodnote t.j. 6,3-7,0. Dávka v postreku na hektár by mala byť taká, aby roztok pokryl čo najväčšiu plochu rastliny a priľnul na jej častiach čo najdlhšiu dobu. Množstvo postreku teda musí vychádzať aj z povrchu rastliny a malo by byť minimálne 300 l.ha-1, čo predstavuje 30 ml.m-2. Pri nižších dávkach bez zmáčadiel a pri použití menej kvalitných postrekovačov je nebezpečie, že mimokoreňová výživa nesplní svoj účel. Značný význam majú aj faktory vonkajšieho prostredia – vlhkosť, teplota a svetlo. Čím je relatívna vlhkosť vyššia, tým dlhšie zostáva roztok na povrchu listov a predlžuje sa doba vstupu živín do listov. Po rýchlom odparení vody z povrchu listu pri vyššej teplote vzduchu sa príjem živín zastavuje a môže dôjsť k popáleniu listov. Preto je vhodné mimokoreňovú výživu aplikovať pri oblačnom počasí, v odpoludňajších alebo večerných hodinách, resp. v noci. Mimokoreňovou výživou môžeme podstatne ovplyvniť výživný stav rastlín, najmä pri tých makrobiogénnych prvkoch, ktorých obsah v sušine rastlín sa pohybuje do 0,5 %. V praxi sa mimokoreňová výživa teda uplatňuje predovšetkým pri B, Zn, Mn, Mo, Fe. Naproti tomu úhrada makroživín touto cestou predstavuje vždy iba dočasné a čiastočné riešenie. V žiadnom prípade nie je možné predpokladať, že by foliárna aplikácia nahradila príjem živín koreňmi. Záver: Výhoda aplikácie listových hnojív spočíva v možnosti operatívneho riešenia živinového deficitu. Efektívnosť tejto aplikácie je závislá od rozsahu deficitu, druhu živiny, rýchlosti absorpcie a pohyblivosti živiny v rastline a tiež od priebehu poveternostných podmienok. Listovú výživu je treba chápať iba ako doplnkovú s vyšším efektom pri aplikácii mikroelementov.

Preložil: P. Zubal, Recenzoval: P. Zubal

Možnosti uplatnenia listových hnojív

prof. Ing. Rostislav Richter, DrSc., Dr. Ing. Luděk Hřivna, MZLU v Brne