Agropotravinári chystajú ďalšiu ofenzívu voči reťazcom

Agropotravinári chcú opätovne presadiť novelu zákona o obchodných reťazcoch. Ide o právnu úpravu, ktorú muselo Slovensko vlani novelizovať po kritike Európskej komisie, pretože obmedzovala pravidlá voľného obchodu v únii. Podľa predsedu Poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivana Oravca im nejde o to, aby zaviedli nejaké prekážky do fungovania celého systému, chcú iba presadiť rovnaké obchodné podmienky pre každého.

Hlavné návrhy

Agropotravinári navrhujú, aby v zákone o obchodných reťazcoch bola presne určená maximálna lehotasplatnosti faktúr, podobne ako v poľnohospodárskom zákone, keď spracovatelia musia zaplatiť faktúry farmárom do 30 dní. Tým by sa zamedzilo časovému nesúladu, pretože lehota splatnosti u obchodníkov býva väčšinou 90 dní. Rovnako chcú, aby sa zamedzil predaj tovaru za dampingové ceny. Výnimkou by boli len výrobky, ktorým končí záruka. Posledný významný návrh by sa mal týkať výstavby obchodných prevádzok. Agropotravinári chcú, aby bolo zákonom presne vymedzené, za akých podmienok a kde sa môžu stavať nové obchody. Podobne to funguje napríklad v Nemecku alebo vo Francúzsku.

Svoje požiadavky už komora predložila do parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. "Momentálne sú tieto požiadavky iba vo forme návrhov. Budeme sa s nimi zaoberať, prípadne ich spracujeme do legislatívnej podoby na júnovej schôdzi," povedal predseda výboru Miroslav Maxon s tým, že takéto návrhy víta a hovorí, že ich rozhodne podporí. Ešte pred tým by však zástupcovia komory chceli o novele rokovať s ministerstvom hospodárstva, pod ktoré spadá zákon o obchodných reťazcoch. Boli by totiž radšej, aby išlo o vládny návrh. "Nepoznám presné návrhy farmárov, ak však zlepšia súčasný zákon, prečo by sme ich nemali podporiť," vyhlásil minister hospodárstva Pavol Rusko.

Obchodníci sú odmietaví

Na druhej strane sa obchodníci stavajú k novele odmietavo, nakoľko zákon o obchodných reťazcoch neplní očakávané funkcie. "Niektoré návrhy agropotravinárov sú akceptovateľné, ale mali by ich upravovať iné zákony. Napríklad predaj tovaru za dampingové ceny alebo reguláciu výstavby nových prevádzok by mali riešiť zákony o cenách a o územnom plánovaní," uviedol podpredseda Predstavenstva Coop Jednota Martin Katriak.

Ani európski potravinári nezaostávajú

Slovenskí poľnohospodári však v boji s obchodnými reťazcami nezostávajú sami. Podľa výkonného riaditeľa Zväzu spracovateľov mäsa Viliama Pohlyho už aj v ostatných štátoch sa začína hovoriť o tom, aby sa legislatívne upravili vzťahy medzi obchodníkmi a potravinármi na národnej úrovni. "Dokonca európsky šéf mäsiarov Jan Heenskerk bude v najbližšom čase na pôde Európskej komisie iniciovať prijatie takejto normy na celoeurópskej úrovni," dodal Pohly. Tieto slová potvrdzuje aj Maxon: "V Bruseli sa začína o tomto probléme otvorene diskutovať." Ako však povedal, spomínanej iniciatíve nedáva veľkú šancu na úspech, pretože prijatie takéhoto zákona by nepodporili všetci ministri financií jednotlivých štátov. "Obchodné reťazce svojou politikou držia infláciu na prijateľnej úrovni, čo vyhovuje každému ministrovi," zdôvodnil Maxon. Náš rezort však takéto tvrdenia odmieta. "Pokiaľ by agropotravinári prišli s takými návrhmi, ktoré nebudú obmedzovať pravidlá voľného obchodu, tak nevidím dôvod, prečo by sme ich nepodporili," uzavrel hovorca ministerstva financií Peter Papanek.

Návrhy agropotravinárov

_ stanoviť maximálnu dobu splatnosti faktúr na 30 dní

_ zamedziť predaj tovarov za dumpingové ceny

_ určiť podmienky výstavby nových predajní

_ počas letákových akcií majú reťazce zdokladovať pôvodné ceny