Pestovanie viacročných krmovín na ornej pôde na Východoslovenskej nížine

Ing. Ladislav Kováč, PhD.,

Ing. Rastislav Mati, CSc.,

Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany,

Ústav agroekológie Michalovce

Viacročné krmoviny na ornej pôde (VRK na o.p.) sú významným zdrojom výroby objemových krmív na Východoslovenskej nížine (VSN). Ďalšiu nemenej významnú funkciu zohrávajú v rastlinnej výrobe ako zdroj dusíkatých látok v rámci osevného postupu a majú aj ďalšie poslanie, ktoré sa dotýka zúrodňovania pôdy, jej štruktúry, obohacovania pôdy o humus a živiny. Dôležitý je aj ich melioratívny, protierozívny a fytosanitárny účinok.

Viacročné krmoviny majú na VSN svoju tradíciu. Pred rokom 1990 ich výmery tvorili 14–16 % z ornej pôdy, v roku 1989 predstavovali 22 239 ha (tabuľka 1). S poklesom stavov hovädzieho dobytka (HD) sa znížila ich výmera na 15 698 ha a v roku 1993 a ustálila sa na približne 8 000 ha, čo je pokles oproti roku 1989 o 64 %. Podiel VRK na ornej pôde sa v priemere rokov 1999–2002 teda výrazne znížil, keď predstavoval 6,5 %, čo je z pohľadu potreby ich zastúpenia v osevných postupoch stav priamo katastrofálny. Veľmi nepriaznivý bol vývoj hektárových úrod. V roku 1989 boli úrody zelenej hmoty VRK 30 t.ha-1. V priemere rokov 1999–2001 predstavovali však len 15,8 t.ha-1, čo znamená ich pokles takmer na polovicu. Z výmery VRK na o.p. na Slovensku (asi 138 tisíc hektárov, tabuľka 2) tvoria VRK na VSN podiel predstavujúci menej ako 6 %. Pritom pri priamych úrodách VRK na Slovensku, na úrovni 5,5 t.ha-1, sú úrody na VSN nižšie takmer o 30 %. Pestovanie VRK na o.p. je úzko previazané so živočíšnou výrobou a najmä s chovom hovädzieho dobytka. Oproti roku 1989 stavy dobytka na VSN v roku 2004 poklesli o 78 %. Keď v roku 1989 bolo na VSN 123 769 ks HD, v roku 2004 to bolo už len biednych 27 tisíc kusov. V roku 2006 sa ráta so zastavením trendu znižovania stavov HD, dokonca aj s ich miernym zvýšením (na 29 tisíc kusov). V súvislosti s tým sa predpokladá aj nárast plôch VRK na 8 500 hektárov a zvýšenie úrody na 18,4 t.ha-1 (v zelenej hmote). Aké sú perspektívy, akým smerom sa uberať pri pestovaní VRK na o.p. v regióne VSN? V prvom rade si treba uvedomiť, že VRK na o.p. nie sú tržnou plodinou. Aj keď sú dôležité z pohľadu zaradenia do osevných postupov v rastlinnej výrobe, ich plochy závisia od využitia v živočíšnej výrobe. V koncepčných materiáloch rozvoja poľnohospodárstva na VSN sa počíta s postupným, aj keď len miernym navyšovaním stavov polygastrických zvierat a s objemovými krmivami sa ráta ako so základom ich kŕmnej dávky. Pri pestovaní VRK je dôležitým momentom vhodný výber druhov. V koncepcii agrárnej politiky sa predpokladá, že na Slovensku z celkovej výmery VRK bude asi 60 % tvoriť lucerna siata, 25 % ďatelina lúčna a 18 % ostatné VRK na o.p.. Pri výbere druhov sa na VSN vyžaduje osobitný prístup, ktorý súvisí so špecifickými podmienkami daného regiónu. Z geomorfologického pohľadu je VSN v prevažnej miere rovinaté územie. Z celkovej výmery sa viac ako 80 % nachádza v nadmorskej výške od 94 do 150 m. Osobitosťou pri morfologickom členení VSN sú tzv. depresie. Výškový charakter depresií a nepriaznivá zrnitosť pôd so značným stupňom oglejenia majú priamy vzťah k dlhodobej stagnácii vody na väčších územných celkoch. Na VSN sú v prevahe pôdy s glejovými pôdotvornými procesmi, ktoré zaberajú až 65 % poľnohospodárskych pôd. Z pohľadu zrnitostného zloženia je 54,1 % z poľnohospodárskych pôd stredne ťažkých a 42,7 % ťažkých a veľmi ťažkých. Územie sa vyznačuje vysokou pôdnou heterogenitou. Zloženie pôdy a jej vlastnosti sa menia na krátkych vzdialenostiach a neraz aj v rámci honov. Preto si výber vhodných druhov VRK vyžaduje dôkladnú znalosť pôdnych a vodných pomerov každého jedného honu, alebo aj jeho časti. Potreba znalosti vodných pomerov súvisí s nedostatočnými spádovými pomermi riek, ako aj s lokálnymi stagnáciami povrchovej vody, a to najmä v jarnom období. V rámci každého poľnohospodárskeho subjektu je možné pestovať viac druhov viacročných krmovín. Pri ich výbere je potrebné dodržiavať nasledovné zásady. Pre lucernu siatu sú nevhodné ťažké a vlhké pôdy s vyššou kyslosťou, nepriepustnou spodinou a pôdy zamokrené s vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá obmedzuje priestor pre koreňovú sústavu lucerny. Časti, ktoré sú v priamom styku s vodou odumierajú. Nevhodné sú pre ňu pôdy s glejotvornými pôdotvornými procesmi. Pretože spomínané pôdy na VSN prevládajú, pestovanie lucerny siatej je tu rizikové. Vo všetkých ostatných oblastiach, teda tam, kde to pôdne a vodné pomery umožňujú, lucernu siatu odporúčame zaradiť do osevných postupov. Monokultúra ďateliny lúčnej sa na VSN pestuje na pôdach nevhodných pre lucernu siatu. Je to na pôdach kyslejších, uľahnutejších, oglejených a s vyššou hladinou podzemnej vody. Často sa pestuje aj na luvizemiach. V porovnaní s lucernou siatou je ďatelina lúčna menej produkčná a má nižšiu vytrvalosť. Na základe poznatkov výskumu odporúčame obmedziť jej pestovanie na nevyhnutné minimum a zamerať sa na jej využívanie v miešankách, ktoré sa vyznačujú vyšším produkčným potenciálom, vyššou vytrvalosťou a vyrovnanejšími kvalitatívnymi parametrami. Tie je možné pestovať v celom regióne VSN, bez ohľadu na pôdne, vodné, terénne a ďalšie podmienky. O výhodách pestovania ďatelinotrávnych miešaniek existuje množstvo faktov uvedených v literatúre. Z pohľadu VSN odporúčame v podmienkach, kde je pestovanie lucerny siatej rizikové jednoznačne využívať ďatelinotrávne miešanky. Pri ich pestovaní je veľmi dôležitý výber druhov a odrôd ďatelinovín a tráv. Na základe našich výsledkov je potrebné, aby vo výsevku mali ďatelinoviny zastúpenie minimálne 40 %. Z trávnych komponentov by nemali chýbať medzirodové hybridy kostravovitého a mätonohového charakteru, ktoré v pokusoch dosahovali vynikajúce produkčné a kvalitatívne parametre. Ostatné trávy je potom vhodné voliť podľa dĺžky využívania miešanky a konkrétnych podmienok. Vzhľadom k rôznorodosti podmienok sme na ústave v Michalovciach rozdelili VSN na tri oblasti, a to oblasť terénnych depresií, oblasť zvlnených rovín a oblasť pahorkatín a podhoria. V rámci každej oblasti sa navrhlo viac variantov miešaniek podľa ich spôsobu a dĺžky využitia. Návrhy sú k dispozícii poľnohospodárskej praxi už niekoľko rokov. Na ťažkých pôdach, ktoré nie sú pravidelne podmáčané, je vhodné využiť aj lucernotrávne miešanky. Tie sú síce skôr odporúčané do repárskej a zemiakarskej výrobnej oblasti, ale na honoch s pH okolo 6–6,5 ich možno pestovať aj na VSN. Dôležité je, aby podiel trávnej zložky vo výsevku neprekročil 15–20 %. Najvhodnejšie sú medzirodové hybridy mätonohového charakteru Bečva a Perun. V prvom roku pestovania prevláda trávna zložka v pomere 80 : 20, v druhom roku dominuje lucerna siata v pomere 80 : 20. V treťom úžitkovom roku sa podľa našich skúseností za priaznivých poveternostných podmienok zachová pomer lucerny k trávnej zložke na úrovni druhého. Pri nepriaznivých podmienkach sa zastúpenie lucerny siatej znižuje na 45–60 % a rozširuje sa trávna zložka. V našich pokusoch na ťažkých pôdach lucernotrávne miešanky v úrodách prekonávali ďatelinotrávne miešanky za 3 úžitkové roky pestovania o vyše 6 t.ha-1 sušiny. Poľnohospodárska prax sa pestovania lucernotrávnych miešaniek bojí. Ale obavy nie sú opodstatnené. Na ťažkých pôdach, ktoré nie sú na jar podmáčané a zaplavované a majú priaznivú pôdnu reakciu sa netreba báť sejby. V prípade extrémne vlhkého roku a vypadnutia lucerny z porastu je možno zvýšeným N-hnojením dosiahnuť rozšírenie trávnej zložky, ktorá vyplní prázdne miesta a zabezpečí dostatočnú produkciu hmoty. Jednou z ďalších možností pestovania VRK v rizikovejších oblastiach sú lucerno-ďatelinotrávne miešanky. Okrem lucerny siatej a ďateliny lúčnej, by trávna zložka v nich mala byť zložená z 1 až 2 komponentov, najvhodnejšie medzirodových hybridov, pričom ich podiel by nemal prekročiť 20 %. Na základe našich pozorovaní sa na ťažkých pôdach za suchého počasia v poraste rozširovala lucernová zložka, za vlhkého počasia prevažovala ďatelina lúčna a za priaznivých podmienok bol pomer ďateliny k lucerne 1 : 1. Vo všetkých prípadoch sa podiel tráv pohyboval v rozmedzí 10–30 %. V závere príspevku je možné zhrnúť doterajšie poznatky nasledovne: V súvislosti so znižovaním stavov HD na VSN veľmi výrazne poklesli plochy VRK na o.p.. V nasledujúcich rokoch je predpoklad mierneho zvyšovania stavov HD, a tým aj výmer VRK. Doteraz nie je dostatočne využívaný úrodový potenciál jednotlivých druhov VRK. V priaznivých pôdnych podmienkach, ktoré sa na VSN vyskytujú len v určitých oblastiach, je treba využívať lucernu siatu. Na pôdach ťažších, s problematickým vodno-vzdušným režimom, je veľmi výhodné siať ďatelinotrávne miešanky. V daných podmienkach sa netreba báť ani skúšania sejby lucernotrávnych miešaniek a lucerno-ďatelinotrávnych miešaniek. Pri zakladaní porastov je v podmienkach VSN ekonomicky výhodné využívať minimalizáciu v príprave pôdy, dokonca aj priamu sejbu do nespracovanej pôdy.