Úspešný je ten, kto včas reaguje na zmeny

Ceny poľnohospodárskych komodít vlani medziročne vzrástli o 2, l percenta, ceny potravinárskych produktov boli vyššie o 2,9 percenta a spotrebiteľské ceny potravín o 4,8 percenta. Inflácia pritom dosiahla 7,5 percenta. Ceny potravín teda aj v minulom roku pôsobili ako výrazný protiinflačný faktor. Z takéhoto vývoja mali určite radosť spotrebitelia, ale menej už prvovýrobcovia a potravinári, ktorí „nemohli“ v plnej miere premietnuť zvýšené náklady - spôsobené aj potrebou prispôsobenia sa hygienickým štandardom Európskej únie - do cien svojich výrobkov.

Ceny potravín „tlačí“ smerom nadol nielen silná konkurencia, ktorá vládne na spoločnom európskom trhu, ale predovšetkým obchodná politika veľkých obchodných reťazcov. Tie sa u nás správajú inak ako vo svojich „domovských“ krajinách, a v záujme získania čo najväčšieho trhového podielu používajú veľmi často aj nekalé obchodné praktiky. Samozrejme, predovšetkým na úkor svojich dodávateľov.

Ako odznelo na nedávnom seminári s názvom Premeny potravinových vertikál na Slovensku, ktorý organizovala Svetová banka v spolupráci s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, nadnárodné obchodné spoločnosti si už náš trh v podstate rozdelili a nasledovať by teraz mala koncentrácia maloobchodu. Okrem toho, reťazce majú zavedené vlastné obchodné štandardy, ktoré uplatňujú v každej krajine, v ktorej pôsobia, a od svojich dodávateľov vyžadujú ich stopercentné dodržiavanie.

Na tento celosvetový trend musia zareagovať aj naši poľnohospodári a potravinári, a to tak zlacňovaním výroby, ako aj väčším a silnejším prepojením medzi jednotlivými článkami celého potravinového reťazca. Je to zrejme jediná cesta k zvýšeniu efektívnosti výroby a k zvýšeniu podielu prvovýrobcov na konečných - spotrebiteľských - cenách potravín.

Možno povedať, že na Slovensku zatiaľ fungujú - aj keď určite nie stopercentne - len vertikálne prepojenia medzi prvovýrobcami a spracovateľmi. Tie sú zväčša založené na dlhodobých zmluvných vzťahoch a len v minimálnej miere na kapitálovom prepojení. Je však predpoklad, že v budúcnosti nadobudnú väčšiu váhu aj spomenuté kapitálové prepojenia a organizačné fúzie.

Čo však u nás zatiaľ takmer vôbec nefunguje, to je prepojenie výrobcov s obchodom na jednej a s dodávateľmi vstupov na druhej strane. Z hľadiska možných úspor na výrobných nákladoch a z hľadiska získania lepšej ceny pri realizácii svojich produktov ide pritom o kľúčovú otázku.

Kým vstupom zahraničného kapitálu už došlo ku koncentrácii v niektorých odvetviach potravinárskej výroby, napríklad v mliekarenstve, pivovarníctve a sladovníctve, poľnohospodárom je spájanie sa. zatiaľ cudzie. Pritom o výhodách vytvárania spoločných nákupných či odbytových družstiev existuje množstvo príkladov a prakticky všetci ich aj veľmi dobre poznajú. Stačilo by teda len natiahnuť ruku a...

To by však nesmela u poľnohospodárov prevládať nedôvera a osobný či podnikový záujem. Ak to tak bude aj naďalej, potom sa ich postavenie na trhu nezlepší, a skôr či neskôr ich čaká osud Svätoplukových synov.

Roman Lettrich