Zber obilnín a repky z hľadiska požiadaviek na organickú hmotu pri minimalizačných technológiách

Za minimalizačnú pestovateľskú technológiu považujeme takú technológiu, pri ktorej po sejbe zostáva 15 až 30 % povrchu pôdy pokrytej zvyškami rastlín. Pokrytie pôdy rastlinnými zvyškami závisí od plodiny, ktorá je zberaná, teda od množstva vyprodukovanej nadzemnej hmoty, ktorá sa neodváža z poľa, ale je rozrezaná a rozhodená po povrchu pôdy, od času, ktorý uplynie medzi zberom plodiny a sejbou ďalšej, od počasia, ktoré je v tomto intervale, od predplodín, ktoré boli jeden, alebo viac rokov pestované v osevnom postupe, ako aj od ich spôsobu pestovania vo vzťahu k rastlinným zvyškom.

Dôležitý je čas od zberu a distribúcie zvyškov rastlín po sejbu následnej plodiny. Z tohto aspektu je interval medzi zberom repky a sejbou akejkoľvek plodiny väčší ako pri obilninách, ktoré sa zberajú neskôr. Na druhej strane, hmotnosť rastlinných zvyškov repky je vyššia ako pri obilninách, teda môže byť aj vyššia pokrytosť pôdy. Pri počasí urýchľujúcom mineralizáciu – vlhké a teplé, môže byť menej rastlinných zvyškov ako v prípade suchého počasia. Ak po repke alebo obilnine nasleduje jarina, pokrytie pôdy rastlinnými zvyškami sa podstatne zníži, a ak s týmto systémom len začíname, to znamená, že na poli nie sú rastlinné zvyšky z predchádzajúcich rokov, môže sa nám stať, že na jar rastlinné zvyšky takmer nenájdeme. Ak sejeme v tom roku oziminu, nemusíme sa obávať nadbytku rastlinných zvyškov. Pri minimalizačných technológiách robíme kultiváciu pôdy po zbere plodiny podmietkou. Používa sa mnoho spôsobov, okrem orby pluhom. Po zbere plodiny a rozhodení zvyškov rastlín po povrchu pôdy je to hlavne tanierové náradie (na Slovensku sa používa vo vysokom podiele), alebo radličkové. Naším cieľom by nemalo byť zapravenie rastlinných zvyškov do pôdy a ich rýchly rozklad - mineralizácia. Práve naopak, vzhľadom na lepšie hospodárenie s vlahou pri systémoch s vyšším pokrytím pôdy by sme sa mali snažiť prejsť na tzv. mulčovacie pestovateľské systémy, ktoré už patria do pôdoochranných a majú aj protierózne vlastnosti, ktoré pri minimalizačných technológiách ešte nemôžeme potvrdiť.

Pri používaní tanierových kypričov je dôležité, aby boli nastavené tak, aby rozrušovali pôdu do hĺbky 50 až 80 mm, teda prerušovali kapilaritu, ale aby pôdu minimálne obracali a nezakrývali organickú hmotu pôdou. Čím väčší podiel organickej hmoty sa dostane do pôdy, tým skôr sa mineralizuje, a tým menej jej zostane na ochranu pôdy na povrchu. Na americkom kontinente sú rozšírené šípové radlice s malým sklonom ku pôde tak, že pôdu predovšetkým odrežú, nadvihnú, rozmelnia, ale obracajú v minimálnej miere. Tým sa dosahuje aj vyššie pokrytie pôdy rastlinnými zvyškami. Pri zbere obilnín a repky by kombajny mali mať namontované rezače slamy. Nemalo by sa viackrát chodiť do poľa a drviť slamu drvičmi. Má to niekoľko nevýhod. Zvyšuje sa spotreba pohonných hmôt a potreba ľudskej práce, zbytočne sa utláča pôda, na čo sú tieto pestovateľské technológie veľmi citlivé a rozhodenie organickej hmoty po drvičoch slamy je v pásoch, čo vôbec týmto technológiám nevyhovuje. Natavenie kombajnov pri zbere by malo byť také, aby distribúcia porezaných rastlín bola po celej šírke záberu kombajnu. Po povrchu pôdy by mali byť rastlinné zvyšky rozmiestnené rovnomerne a aj kompletne, teda, aby v nich boli aj plevy a úhrabky. Ak sa na poli vytvoria pásy s organickou hmotou a bez organickej hmoty môže to celkom zamedziť používanie minimalizačných pestovateľských systémov, pretože tam, kde organická hmota chýba prebiehajú úplné iné procesy a je iné uchovávanie vlahy ako v tých častiach, kde rastlinné zvyšky pokrývajú pôdu. Pri minimalizačných technológiách musíme teda dodržať niekoľko zásad:

1. pôdu obracať čo najmenej, teda z používania vylúčiť pluh,

2. zber a rozhodenie rastlinných zvyškov vykonať len jedným vstupom do poľa - kombajnom, ktorý rovnomerne, v celej šírke svojho záberu, rozhadzuje zvyšky rastlín (vrátane pliev a úhrabkov) po poli,

3. podmietku vykonať tanierovým alebo radličkovým náradím čo najskôr po zbere,

4. snažiť sa akumulovať zvyšky rastlín na povrchu pôdy,

5. pred sejbou ďalšej plodiny na jeseň (ak je to potrebné) použiť totálny herbicíd. Pokiaľ sa nevyskytujú trvalé buriny, obyčajne na jar pred sejbou, nie je potrebné použiť herbicíd.