Zásady herbicídnej ochrany ozimných obilnín

V súčasnom období je aj vplyvom klimatických zmien vhodné časť ochrany proti škodlivým činiteľom v ozimných obilninách vykonávať už v jesennom období, najmä pri oziminách siatych skoršie. Vo všeobecnosti možno povedať, že veľa problémov vzniká aj preto, že značnú časť zásahov robíme neskoro, v nevhodnom termíne, alebo vôbec nie, či už sa jedná o základnú prípravu pôdy, zakladanie porastov, hnojenie, alebo ošetrovanie proti škodlivým činiteľom. Určitou nevýhodou pritom však je, že v tomto období ešte nie je možné predpokladať aký úrodový a kvalitatívny potenciál môžeme od porastu očakávať, a teda, či bude aplikácia ekonomicky efektívna alebo nie.

Ozimné obilniny sú všeobecne považované za plodiny s dobrou konkurenčnou schopnosťou. Aby tomu skutočne tak bolo, prvým významným krokom je kvalitné založenie porastu, kde jedným z rozhodujúcich činiteľov je dosiahnutie optimálneho počtu rastlín na jednotku plochy. Pri správne založenom poraste je jeho regulovanie len nevyhnutnou aplikáciou pesticídov, ako takých, značne jednoduchšie. V mnohých prípadoch sme však nútení ich aplikovať najviac práve na tie porasty, o ktorých už vieme, že budú mať nízky produkčný potenciál, pretože sú riedke, nekompletné, podvyživené a samozrejme preto aj najviac zaburinené. Z agronomického hľadiska pritom nie je potrebné, aby boli z porastov odstránené všetky buriny bez ohľadu na ich škodlivosť.

Ochranu je potrebné zamerať najmä proti najškodlivejším burinným druhom. Za najškodlivejšie buriny v obilninách sú v súčasnosti považované hlavne pichliač roľný, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, ovos hluchý, pýr plazivý, parumanček nevoňavý a v ostatnom období aj mak vlčí a výdrv repky ozimnej. Z našich pozorovaní možno usudzovať, že pri pestovaní pšenice ozimnej, ale aj ostatných ozimín, nie je až tak dôležité v akom termíne aplikácie (jeseň, jar) sme použili herbicídy (úroda bola takmer rovnaká), ale dôležitejší bol dobre založený porast a správny výber herbicídu s ohľadom na burinové spektrum a vývinovú fázu burín. Významnejší bol tiež termín sejby ako spôsob aplikácie (tab.), keď pri skoršom termíne sejby bola úroda pšenice nižšia ako pri sejbe na konci agrotechnického termínu. Vo všeobecnosti môžeme preto odporúčať, a to z hľadiska možných úspor pesticídov ako aj vyšších úrod, posunutie sejby ozimín do druhej polovice jej agrotechnického termínu. Samotná ochrana proti burinám, ale aj ostatným škodlivým činiteľom, musí nadväzovať v prvom rade na termín sejby. Od neho sa potom odvíja termín aplikácie herbicídu, pričom do úvahy pripadajú najmä tieto možnosti:

1. Preemergentná aplikácia (po zasiatí pred vzídením) Používa sa najmä pri skoro siatych oziminách, predovšetkým na pozemkoch, kde predpokladáme výskyt ozimných a prezimujúcich burín, ktorých likvidácia na jar môže byť problematická (metlička, hviezdica).

Výhodou tejto aplikácie je, že v podstate nie je potrebná hlbšia znalosť problematiky ochrany rastlín, spektrum účinnosti je väčšinou širšie, usporí sa čas a väčšinou je aplikácia bezproblémová z hľadiska priebehu počasia.

Nevýhodou je, že je to necielené opatrenie, v mnohých prípadoch cenovo náročnejšie, ktorého základom je výborná príprava pôdy bez hrúd a dostatočná vlhkosť pôdy v čase aplikácie s množstvom postrekovej vody nad 400 l.ha-1. Nevýhodou je tiež nedostatočný účinok na buriny, ktoré majú časovo roztiahnuté obdobie vzchádzania (lipkavec), pričom v takom prípade je väčšinou potrebná aj jarná cielená aplikácia herbicídu.

Herbicídy používané týmto spôsobom nepôsobia na trváce druhy burín. Dôležitou podmienkou ich dobrej účinnosti je dostatočná vlhkosť pôdy. Preemergentné ošetrenie je všeobecne finančne náročnejšie, ako cielená aplikácia. Pri predpokladanom výskyte metličky, lipkavca, veroník, fialiek a iných ťažšie ničiteľných druhov burín je účinné použitie prípravku Stomp 400 SC. Z uvedeného vyplýva, že jesennú preemergentnú aplikáciu herbicídov v oziminách možno odporúčať najmä v týchto prípadoch:

• ak sejeme oziminy o 5-7 dní skôr, ako je začiatok agrotechnického termínu sejby oziminy v tej ktorej výrobnej oblasti,

• ak je možnosť výbornej predsejbovej prípravy pôdy,

• pri predpokladanom výskyte metličky obyčajnej.

Najčastejšie používanými účinnými látkami sú chlortoluron a isoproturon. Najmä pri pšenici sa pri týchto ú.l. môže vyskytnúť odrodová citlivosť. Menšia je pri použití ú.l. isoproturon, ktorý je preto vhodnejší. 2. Postemergentná aplikácia (po vzídení) V súčasnosti tento termín aplikácie odporúča väčšina odborníkov a aj poľnohospodárska prax ho viac využíva. V prevažnej miere však na jar.

Výhodou týchto aplikácií je, že sú cielené a umožňujú vykonať ošetrenie v skorých rastových fázach, kedy často stačí použiť spodnú hranicu odporúčanej dávky. Ďalšou výhodou sú len takmer polovičné náklady na aplikáciu v porovnaní s aplikáciou pred vzídením.

Nevýhodou je, že pri jesenných postemergentných aplikáciách by obilnina mala mať aspoň 3 listy, mnohokrát je nevhodné počasie, sú potrebné znalosti v rozoznávaní burín (najmä v skorých rastových fázach), je nutné poznať rastovú fázu ozimín a burín pre čas aplikácie a existuje tiež riziko fytotoxicity alebo slabej účinnosti prípravku.

Pri výbere prípravku je treba zohľadňovať nielen cenu, ale brať do úvahy aj aktuálny a predpokladaný priebeh počasia v čase aplikácie a po nej. V zemiakárskej výrobnej oblasti by však pestovatelia mali hlavnú časť ochrany proti burinám sústrediť do jarnej cielenej postemergentnej aplikácie. Pre ošetrovanie sa najčastejšie, tak isto ako v predchádzajúcom prípade, používajú prípravky na báze isoproturonu a chlortoluronu, prípadne prípravky s viacerými účinnými látkami(Quartz Super, Cougar, Dicuran Forte, Afinity WG, Chisel, Husar a pod.). Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska neodporúčame postemergentne na jeseň ošetrovať porasty ozimín proti lipkavcu, pichliaču, rumančekovitým burinám, ale aj iným, ktoré klíčia a vzchádzajú počas celej zimy a ktoré nie sú regulované prípravkami používanými proti metličke. Tieto buriny je vhodnejšie likvidovať v jarnom období, kedy sú vytvorené širšie možnosti použitia herbicídov, dokonca aj v tank-mix zmesiach s inými pesticídmi a kvapalnými hnojivami. Postemergentná jesenná aplikácia sa obvykle robí pri skoršie siatych porastoch (najčastejšie jačmeň ozimný a raž), pri hrozbe prerastania burín na jeseň, pričom sa predpokladá:

• obilnina musí mať minimálne 3 listy,

• buriny väčšinou v období aplikácie nebývajú prerastené, nemali by mať však viac ako 1-2 listy,

• prípravok by mal mať okrem účinku na vzídené buriny aj určitú perzistenciu, aby zachytil celé zimné obdobie (pri použití neperzistentných prípravkov je zvyčajne potrebné aj jarné opravné riešenie),

• ak je chladnejšie počasie (okolo 5 oC), vhodnejšie sú skôr sulfonylmočoviny (so zvyšovaním teploty sa aj ich účinok zvyšuje), ale o výbere vždy rozhoduje burinové spektrum,

• v tomto období sa nezameriavame na likvidáciu trvácich burín, ako je napr. pichliač, a to vzhľadom na účinnosť herbicídov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, a na to, že jeho ničenie si vyžaduje špecifický postup (systém).