Potraviny by nemali zvyšovať mieru inflácie

Ročné tržby za potravinársky tovar v ostatnom období oscilujú okolo hranice 100 miliárd korún. Niektorí analytici pritom usudzujú, že v ďalšom období by mohli zaznamenávať medziročný nárast o 1 až 3 percentá. Vo všeobecnosti sa však nepočíta s tým, že by ceny potravín mali byť výrazným inflačným činiteľom; napríklad aj preto, lebo v Európskej únii zostali zachované cenové rozdiely medzi rovnakými alebo porovnateľnými tovarmi v jednotlivých členských krajinách.

Pritom sa zdá, že táto skutočnosť bude platiť dlhšie, lebo to potvrdzujú aj skúsenosti zo zavedenia menovej únie. Tie totiž celkom jednoznačne nepotvrdili obavy z cenovej unifikácie v štátoch, ktoré začali používať euro. Viacerí naši ekonómovia prijali už pred vstupom do EÚ tézu, že zvyšovanie cien potravín na Slovensku bude mať nižšiu dynamiku ako rast reálnych príjmov obyvateľstva. Podmienili to však vysokou konkurenčnou schopnosťou domácej produkcie, bez ktorej by podľa nich bolo len veľmi ťažké udržať cenový vývoj v normálnych medziach.

- Potravinári preinvestovali miliardy korún, aby splnili technické a hygienické štandardy spoločenstva, - povedal Dušan Janíček, predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku. - V dôsledku toho dokážu držať krok so zahraničnou konkurenciou, hoci na zabezpečenie návratnosti vložených prostriedkov a na ich primerané zhodnotenie by potrebovali štandardné podnikateľské prostredie. Stabilita dodávateľsko-odberateľských vzťahov si zároveň vyžaduje obojstranne seriózne partnerstvo, pretože žiadna „jednosmerná" cesta nemôže byť v globalizujúcej sa Európe úspešná.

Podľa Ivana Ivaniča, predsedu dozornej rady Palmy-Tumys, a. s., Bratislava, má najväčší slovenský spracovateľ olejnatých semien naďalej záujem o rozvíjanie dlhodobých zmluvných väzieb s poľnohospodármi. Hoci proces budovania spoľahlivých dodávateľov má dlhoročné tradície, takmer vždy sa vyskytnú prípady nedodržania zmluvných záväzkov. A to nielen z objektívnych dôvodov - teda kvôli neúrode - ale aj zo subjektívnych príčin.

- Ani zďaleka nie je všetko iba v peniazoch, rozhodujúci pri budovám vzájomných väzieb bývajú zvyčajne konkrétni ľudia, - uviedol Ján Király, predseda Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. - Podstatnú časť potravinárskych manažérov už netreba presviedčať o skvalitňovaní vzťahov medzi roľníkmi a spracovateľmi. Hlavný motív ich snaženia «a odvíja od zabezpečenia výroby a od čo najlepšieho využívania ľudských i materiálno-technických kapacít. Štát by mal však v rámci pravidiel spoločnej agrárnej politiky EÚ vytvárať vhodné makroekonomické prostredie s priaznivými účinkami na mikroekonomiku.

Medzi cukrovarníkmi sa podľa Ivana Kardoša, predsedu Slovenského cukrovarníckeho spolku, momentálne veľa diskutuje o návrhu Európskej komisie na reformu cukrového režimu. Spoločnosti, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, chcú naďalej rozvíjať výrobu cukru, o čom svedčia aj ďalšie investície do cukrovarov. Rozhodujúce však bude, aký režim v tomto výrobnom odbore bude platiť v ďalšom období a čo z neho vyplynie pre oba rozhodujúce články - poľnohospodárov i cukrovarníkov.

STANISLAV NEMEC

(Roľnícke noviny, č. 38, 16. septembra 2005)