Dáni na Slovensku

Marián Kukučka

Optimálnu návratnosť investície vidia v horizonte troch rokov

Spoločnosť Agra M Malacky tohto roku zmenila majiteľa. Na tomto fakte by nebolo nič mimoriadne, ak by to neboli investori z Dánska. Na zlepšenie hospodárenia podniku zamestnali skúsených manažérov dánskej národnosti, ktorí využívajú výmeru 3 800 ha poľnohospodárskej pôdy. Produkcia z väčšiny plôch smeruje do živočíšnej výroby.

Spoločnosť Agra M Malacky vo februári prešla významnou zmenou. Slovenskí vlastníci sa rozhodli predať tento poľnohospodársky podnik dánskym investorom, ktorí sa o ňom dozvedeli prostredníctvom svojich kontaktov na Slovensku. Po podrobnom zvážení všetkých za a proti sa rozhodli práve pre podnik na Záhorí. Pravdepodobne zavážila aj blízkosť diaľnice. Jeden z terajších ôsmich majiteľov vlastní farmu v Dánsku a ďalší sa podieľa na vývoji nových technológií pre poľnohospodárstvo, takže o neznalosti problematiky nemôže byť pochýb. Investovanie do dánskeho poľnohospodárstva nie je jednoduché. Kúpa farmy je finančne náročná a ponúk nie je veľa. Zväčša ich kupujú synovia od otcov alebo sused od suseda. K predaju farmárov vedie zlá finančná situácia a v neposlednej miere aj ich vysoký vek. Aj v Dánsku sú si vedomí, že ich štruktúra fariem s 300 – 400 dojnicami nie je v celoeurópskom a celosvetovom konkurenčnom prostredí optimálna. Na kúpu farmy v Dánsku prispieva pôžičkou aj štát. Samozrejme kupujúci musí preukázať aj vlastné finančné prostriedky, za predpokladu absolvovania farmárskej školy. Majitelia zamestnali na Slovensku troch manažérov z Dánska. Riaditeľ má na starosti ekonomiku, zmluvy, ďalší je zodpovedný za živočíšnu výrobu a náš sprievodca, Kjeld Jensen, je manažér pre rastlinnú výrobu a mechanizáciu. Práca na farme ho baví. Pred tým, než prišiel na Slovensko pracoval na farme v Dánsku. Do poľnohospodárstva ho priviedol otec, ktorý robil traktoristu. Preberanie podniku od pôvodných vlastníkov bolo podľa vyjadrení Kjelda Jensena bez problémov. Ponechali si agronómov, zootechnikov i ľudí pred dovŕšením dôchodkového veku. Vzhľadom na uzavreté zmluvy starým manažmentom, výrazne nemenili ani štruktúru osevu. Priemerne pestujú pšenicu na 490 ha, kukuricu na 1 200 ha, ovos na 90 ha, jačmeň na 150 ha, slnečnicu na 230 ha, sóju na 130 ha, repku na 360 ha, lucernu na 350 ha a zvyšok výmery zaberajú lúky a pasienky. Majú aj 50 ha jabloňového a broskyňového sadu a pestujú i jahody. O ich zachovaní sa rozhodnú na konci roka. Na budúci rok plánujú zmeniť výmery jednotlivých plodín v prospech kukurice, pšenice a lucerny. Hospodárenie v piesočnatých pôdnych podmienkach nie je ideálne. Pôdny fond zlepšujú pozemky pri rieke Morava. V lete vodný režim vylepšujú závlahou približne na 450 ha (z celkových 1 200 ha pozemkov s možnosťou závlah). Najväčšou zmenou v rastlinnej výrobe bola reorganizácia. Pôvodné tri strediská sústredili do jedného vo Vinohrádku. Dánski manažéri zúročili nadobudnuté skúsenosti s chovom hovädzieho dobytka v zlepšení mliekovej úžitkovosti. V priebehu piatich mesiacov ju zvýšili z 11 kg na 28 kg. Pozoruhodnosťou je, že to dosiahli v tých istých podmienkach, s tým istým objemovým krmivom. Zmenili len dávkovanie minerálnych látok a vitamínov, dokonca od toho istého dodávateľa a zvýšili počet dojení za deň u najlepších dojníc na trikrát. Predpokladajú, že zvýšením množstva dojení za deň sa úžitkovosť zvýšila o 12 %. Plánujú dosiahnuť 30 kg mlieka od dojnice po výmene starých, nie až tak výkonných, dojníc. Na slovenské poľnohospodárstvo z určitého nadhľadu hovorí: „Väčšina podnikov je vo veľmi zlej situácii. Nedosahujú dostatočnú produkciu mlieka, ani reprodukčných ukazovateľov u ošípaných. Používajú sa nesprávne vitamíny a minerálie. Hovädziemu dobytku by sa malo dávať v dostatočnej miere také krmivo, ktoré má rado. Mali by zvýšiť efektivitu - vyrábať kvalitne a lacno“. V rámci racionalizácie zredukovali počet stredísk živočíšnej výroby zo šiestich na štyri. Najlepšie dojnice sú sústredené v jednom stredisku v maštali s boxovým ustajnením na slame. Kŕmny stôl sa nachádza vonku pod krytým výbehom.

Vo veľkej miere dbajú aj na čistotu dobytka, takže podstielajú denne. Odstraňovanie výkalov so slamou robia každý deň teleskopickým manipulátorom Manitou (majú dva stroje). Nakladače samozrejme nachádzajú uplatnenie i v rastlinnej výrobe. Hnoj je skladovaný na dvoch hnojiskách, jedno blízko maštalí a na poľnom. Na rozhadzovanie hnoja majú len jeden stroj, čo je samozrejme nedostatočné. Plánujú preto kúpiť 3 vymeniteľné nadstavbové systémy Annaburger s korbou, s nadstavbou na objemové krmoviny a rozhadzovanie hnoja. Nedostatky vidia v kŕmnom voze. Labrador s vyberacou frézou a horizontálnou závitovkou má malý zásobník – len 9 m3. Plánujú dokúpiť väčší, s obsahom zásobníka 19 m3. Kvôli väčším vzdialenostiam vybrali prívesný za traktor (samojazd nedosahuje potrebnú rýchlosť). Pôvodní majitelia podnik nenechali v dezolátnom stave, ale aj rozumne investovali. Kúpili traktory Case s výkonom 270 PS, Massey Ferguson s 280 PS a dva výkonovo menšie so 100 PS - Steyer. Zetory v rôznom technickom stave majú v množstve 20 kusov. Na predsejbovú prípravu pôdy a sejbu hustosiatych obilnín vsadili na stroje značky Lemken. Zväčša používajú stroje so 6 m pracovným záberom. Sejačku si vybrali pneumatickú Solitair. S jej výkonom sú spokojní, za predĺženú smenu dokáže urobiť aj 50 ha. Napomáha tomu aj plnenie sejačky pomocou „šneku“ z nákladného auta alebo traktorovej vlečky alebo pomocou vakov. Sejbu kukurice uskutočňujú 8 riadkovou sejačkou Monosem s možnosťou prihnojovania. Na hnojenie priemyselnými hnojivami im slúžia dva rozhadzovače Bogballe. Pochváliť sa môžu i novým postrekovačom Amazone UX 5200 so záberom 32 m a nádržou s objemom 5 200 l s GPS systémom. Pri jeho kúpe sa rozhodovali na základe skúseností z Dánska. Presvedčila ich kvalita a cena. Pri nižšej dávke vody na hektár urobí približne 130 – 140 ha za deň. Doviezli ho z Dánska. Podobne ako u kŕmneho voza, aj tu sa rozhodli pre ťahaný stroj. Ekonomicky sa im zdá táto možnosť výhodnejšia. V prípade potreby používajú aj dva menšie nesené postrekovače Case so záberom 18 m. Žatvu hustosiatych obilnín, podľa vyjadrení Kjelda Jensena, dokážu urobiť s jedným dvojročným kombajnom Claas Lexion, keďže veľkú časť plodín nepotrebujú mať v potravinárskej kvalite. Rozloženie zberu je rovnomerné počas dlhšieho obdobia. Zberom kukurice pri vlhkosti 20 – 25 % s následnou konzerváciou chcú znížiť vysoké náklady na sušenie. V prípade nutnosti využijú na zber aj služby. Počas žatvy sú prepravné vzdialenosti značné, najvzdialenejšie pozemky sú od strediska 12 až 15 km. Aj práve preto kupujú spomínaný systém Annaburger. Na zlepšenie efektivity prepravy potrebujú zvýšiť i prepravnú rýchlosť, na čo využijú nové traktory (samozrejme nielen na prepravu). Vybraté majú štyri o rôznom výkone. Najväčší pravdepodobne bude Massey Ferguson s výkonom 320 PS, menší do 250 PS a dva Steyer do 200 PS. Technológia v chove hovädzieho dobytka vyžaduje veľké množstvo slamy. Lisovanie robia z takmer 2 000 ha zvinovacím i piestovým lisom Krone a Deutz - Fahr. Jej dopravu riešia dvoma veľkokapacitnými prívesmi a samozberacím vozom Arcusin. Na stroje značky Krone vsadili aj pri výrobe krmovín. Kosia ich Krone EasyCut 6210 CV. Krone je i zhrabovačka - SWADRO 1250. Výkonnú linku dopĺňa samochodná rezačka Claas Jaguar 860. S jej prevádzkou sú veľmi spokojní, preto sú rozhodnutí kúpiť ešte jeden stroj. Ako posledná agrotechnická operácia pred „uzavretím chotára“ je orba. Vzhľadom na cenu nafty ju obmedzujú. Orbu isto využijú len na pozemkoch, kde je plánovaná sejba lucerny. Noví dánsky majitelia za pol roka investovali do podniku nemalé finančné náklady. Zarátať museli aj náklady na zanedbané hnojenie a chemickú ochranu. Koľko chcú do podniku investovať celkovo, to si majitelia nechávajú pre seba. Jedno však vedia isto. Chcú dosahovať zisk.