Poľnohospodárstvu chýba dlhodobá rozvojová stratégia

Ministerstvo pôdohospodárstva SR by malo v spolupráci s rezortnou vedecko-výskumnou základňou vypracovať národnú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2015. Zhodli sa na tom členovia Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Národného konventu o Európskej únii. Okrem toho budú na pôde vlády, parlamentu a ministerstiev presadzovať posilnenie postavenia agrárneho odvetvia v spoločnosti a oddelenie regionálneho rozvoja od rozvoja vidieka.

- Slovensko je typická vidiecka krajina, keďže až 80 percent územia SR má vidiecky charakter, ale štátna exekutíva na tento fakt akoby zabúdala a rozvoju vidieka nevenuje dostatočnú pozornosť, - skonštatovala Marieta Okenková, expertka uvedenej pracovnej skupiny.

- Už vlani sme požiadali zodpovedné orgány, aby bola prijatá definícia vidieka, na základe ktorej by bolo možné zreálniť a „zviditeľniť“ existujúce rozdiely medzi mestským a vidieckym prostredím, a samozrejme, aj prijať účinné opatrenia. Stále však v tomto smere nenastala žiadna zmena, - pripomenul Jozef Dvonč, spolupredseda Pracovnej skupiny pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Podľa neho by bolo vhodné uvažovať aj o vytvorení ministerstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Ako ďalej uviedol J. Dvonč, Slovenská republika by sa mala zamerať aj na rozvoj pestovania energetických plodín. - Možností je v tomto smere viacero a mnohé z nich sú už aj v praxi overené. Je pravda, že technológie na spracovanie a využívanie energetických plodín sú pomerne drahé, ale pri súčasnom vývoji cien energií sa takéto investície určite vyplatia. Odborníci však musia pripraviť konkrétne projekty a štát by mal prijať potrebné legislatívne i podporné rámce pre ich uplatnenie v praxi, - zdôraznil J. Dvonč. Ako dodala M. Okenková, podpora pestovania energetických plodín je aj jednou z priorít Európskej únie a v budúcom rozpočtovom období by pestovatelia takýchto rastlín mali dostávať podporu vo výške 45 eúr na hektár.

Podľa slov M. Okenkovej, veľkou výzvou pre našich roľníkov by mohlo byť aj ekologické poľnohospodárstvo. - Takáto výroba nielenže spĺňa požiadavky na výrobu kvalitných a zdravých potravín, ktoré sú na trhu čoraz žiadanejšie, ale aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky patrí medzi najviac podporované. Naši poľnohospodári však nemajú dostatok informácií o výhodách ekologického poľnohospodárstva, a preto by sme mali v tomto smere podstatne zlepšiť osvetu, - pripomenula M. Okenková.

Podpredseda Vyššieho územného celku v Trenčíne Jozef Fabián zasa upozornil na to, že VÚC nemajú v súčasnosti žiadne kompetencie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. - Pri styku s občanmi a so starostami obcí a pri riešení ich problémov sa veľmi často objavujú požiadavky práve z tejto oblasti, ale nemôžeme ich riešiť. Preto navrhujeme otvorenie kompetenčného zákona, aby VÚC mali možnosť rozhodovať o niektorých problémoch, napríklad v oblasti vodného či lesného hospodárstva, ale aj v otázke záberov poľnohospodárskej pôdy. Veď dnes sme neraz svedkami toho, že priemyselné parky sa stavajú na tej najkvalitnejšej pôde a rozhoduje sa o tom v Bratislave, a nie v príslušnom regióne, ktorého sa to týka, - uviedol J. Fabián.

Národný konvent o Európskej únii združuje 11 pracovných skupín, ktorých úlohou je vypracúvať odporúčania pre štátnu správu. Organizátorom národného konventu je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a s Úradom vlády SR.

Roman Lettrich

(Roľnícke noviny, č. 40, 30. septembra 2005)