Hnojenie prispieva k využívaniu potenciálu úrodnosti pšenice ozimnej

Ing. Pavel Jamriška, CSc.,

VÚRV Piešťany - ÚPT

Úspech hnojenia pšenice (a nielen pšenice) závisí od toho, ako pestovateľ dokáže zosúladiť dispozíciu živín z pôdnych zásob s potrebami rastlín v procese tvorby ich úrody. Prvým krokom by malo byť posúdenie reakcie pôdy. Vápnenie je aktuálne, ak je hodnota pH podstatne nižšia ako 6,0 pH/KCl pri ľahkej, 6,5 pri stredne ťažkej, popr. nižšia ako 7,0 pH pri ťažkej pôde. Udržiavacie vápnenie možno aplikovať po zbere predplodiny aj pod pšenicu.

Význam optimálnej reakcie pôdy pre využívanie živín sa väčšinou podceňuje. Už dlhšiu dobu sa však podceňuje aj PK hnojenie. Často pritom ide takmer o drancovanie pôdy. Po dlhšie trvajúcej absencii napr. K hnojenia môže aj na pôdach s dobrou zásobou draslíka dôjsť k zníženiu jeho prístupnosti, najmä v období sucha. V početných pokusoch už dlhšiu dobu registrujeme vysoko preukaznú závislosť úrody zrna pšenice od čerpania K i P. Aj pri dobrej zásobe oboch týchto živín v pôde sa prejavuje pozitívny účinok PK hnojenia na využívanie N i kvalitu zrna. S prihliadnutím na obsah v pôde netreba u nás, s výnimkou niektorých ľahkých pôd, zatiaľ hnojiť horčíkom. Narastá však potreba hnojenia sírou. Aj pri hnojení Mg i S treba vychádzať z ich zásob v pôde a odberu predpokladanou úrodou.