Pomohol by návrat k mliečnej prémii

Nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, spojená s „diktátorským“ správaním sa obchodných reťazcov, stále nedovoľujú mliekarňam vymaniť sa zo straty. To sa potom, samozrejme, odzrkadľuje aj vo výške nákupných cien surového kravského mlieka. V auguste predstavovala základná nákupná cena mlieka za celé Slovensko v priemere 9,52 koruny, kým v susedných Čechách to mesiac predtým bolo v prepočte 10,50 Sk a v štátoch EÚ-15 až 10,99 Sk.

Akousi svetlou výnimkou bola u nás ešte donedávna spoločnosť Milsy Bánovce nad Bebravou, ktorá platila svojím dodávateľom v priemere 9,73 koruny za liter nakúpeného mlieka. Od 1. októbra to však už neplatí a do konca tohto roku bude Milsy nakupovať mlieko len po 9,10 koruny za liter. Mliekáreň Milsy, ktorá spracováva 280 - 300 tisíc litrov mlieka denne a medzi jej 60 dodávateľmi sú aj tie najväčšie a najlepšie poľnohospodárske podniky, pritom mnohí označujú za akúsi vlajkovú loď slovenského mliekarenského priemyslu.

- K zmene základnej nákupnej ceny mlieka došlo po vzájomnej dohode. Vyšli sme v ústrety nášmu obchodnému partnerovi, s ktorým máme veľmi dobré vzťahy, - uviedol Štefan Petrík, konateľ spoločnosti MVL Bánovce nad Bebravou, ktorá dodáva do Milsy päť miliónov litrov mlieka ročne. - Doteraz sme dostávali za liter mlieka o 30 - 35 halierov viac, ako bola priemerná cena na slovenskom trhu. Za prvých osem mesiacov tohto roka tento rozdiel mliekáreň „stál“ 28 miliónov korún a výrazne to ovplyvnilo jej konkurenčnú schopnosť na trhu. V dodatku ku zmluve je však uvedené, že ak v poslednom štvrťroku tohto roka bude uvedená cena 9,10 Sk nižšia, ako priemerná nákupná cena na Slovensku, mliekáreň nám tento rozdiel doplatí.

Ako ďalej uviedol Š. Petrík, znížila sa len základná nákupná cena, kým príplatky za kvalitu zostali zachované. Za každý liter mlieka v triede Q dostanú prvovýrobcovia mlieka 5 halierov, v prípade proteínov znamená každá desatina nad úroveň 3,2 percenta 7 halierov navyše a o 5 halierov za každú desatinu si polepší každý, kto dodá mliekarni mlieko s obsahom tuku nad 3,6 percenta.

- Okrem toho, v najbližších dňoch začneme rokovať o obchodných podmienkach pre prvý štvrťrok budúceho roku a pevne verím, že dospejeme k vzájomne výhodnej dohode. Pre nás to znamená, že nákupná cena mlieka by sa mala pohybovať na takej úrovni ako v susedných štátoch, - skonštatoval Š. Petrík.

Nezabudol pritom zdôrazniť, že prvovýrobcom mlieka i mliekarom by sa oveľa ľahšie dýchalo, keby štát vyplácal roľníkom mliečnu prémiu, ako je to bežné v starých členských štátoch EÚ. - Keby sa z podpôr vyplácaných na pôdu vyčlenila jedna miliarda korún na mliečnu prémiu, situácia na slovenskom trhu s mliekom by bola podstatne iná, - dodal S. Petrík.

Žiaľ, mliečnej prémie sa naši poľnohospodári asi v najbližšom období nedočkajú, a tak budú môcť počítať len s takou cenou, akú si „vyjednajú“ s mliekarmi. Podľa všetkého však väčšina spracovateľov bude, respektíve už aj nasledovala príklad spoločnosti Milsy a znižuje nákupné ceny mlieka. Buď prostredníctvom podpisovania nových dodatkov k zmluvám, prípadne formou „preraďovania“ mlieka do nižších kvalitatívnych tried.

Podľa slov Jána Blcháča, predsedu Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ), nákupná cena mlieka v starých štátoch EÚ má klesajúci trend, kým v nových členských štátoch prevláda trend zvyšovania nákupných cien, čo negatívne ovplyvňuje konkurenčnú schopnosť tamojších mliekarov. - Musíme si uvedomiť, že aj keď sa nákupnými cenami mlieka čoraz viac približujeme k západnej Európe, kúpna sila obyvateľstva je u nás 5- až 6-krát nižšia ako tam, - pripomenul predseda SMZ.

Zároveň však dodal, že západoeurópskym farmárom štát kompenzuje nižšie nákupné ceny mlieka príplatkami, ktoré sme u nás pred časom zrušili. - Návrat k vyplácaniu mliečnej prémie by poľnohospodárom i mliekarom výrazne pomohol, - myslí si J. Blcháč.

Roman Lettrich

(Roľnícke noviny, č. 42, 14. októbra 2005)