Minister zaútočil na cenovú politiku kafilérií

Tri fungujúce kafilérie, ktoré na Slovensku vykonávajú likvidáciu odpadu živočíšneho pôvodu, zvýšili ceny za svoje služby. Nepáči sa to poľnohospodárom, spracovateľom mäsa a ani ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi, ktorý navrhol nový systém podpory spracovania odpadu živočíšneho pôvodu. Namiesto štátneho príspevku poľnohospodárom a prevádzkovateľom bitúnkov chce minister podporiť budovanie malých spaľovní živočíšneho odpadu.

Pôvodcovia odpadov podľa Zs. Simona žiadali, aby im rezort poskytol dotáciu vo výške 5 korún na kilogram špecificky rizikového materiálu (ŠRM). Pri potrebe zlikvidovať asi 20-tisíc ton ŠRM ročne to predstavuje 100 miliónov korún z verejných zdrojov. Podľa slov Zs. Simona, v rokoch 2002 až 2004 rezort poskytol na likvidáciu rizikového materiálu celkom 512 miliónov korún. To podľa neho už stačilo a treba radšej podporiť budovanie malých spaľovní.

- Ak si poľnohospodári či mäsiari vybudujú vlastnú spaľovňu, odbúra sa preprava potenciálne nebezpečného materiálu a kadávery nebude treba dlhodobo skladovať v kafilerických boxoch. Najmä východ republiky už nebude diskriminovaný tým, že blízko nemá fungujúcu kafilériu, - uviedol Zs. Simon.

Minister neupresnil čiastku, ktorou by chceli podporiť budovanie malých spaľovní, ale podľa jeho odhadu vybudovanie spaľovne strednej kategórie na jednorazovú likvidáciu 180 kilogramov odpadu stojí asi 300-tisíc korún. Záujemcovia vraj budú podporení na základe predložených projektov. Minister pritom tvrdí, že vybudovanie malej spaľovne trvá len niekoľko týždňov. Podľa Zs. Simona sa väčším podnikom oplatí postaviť si vlastnú spaľovňu a menšie sa môžu dohodnúť na výstavbe spoločnej spaľovne. Okrem kadáverov môžu spaľovať aj ostatný živočíšny odpad. Celkom sa na Slovensku ročne vyprodukuje asi 80-tisíc ton živočíšnych odpadov.

Úspešná realizácia tohto scenára by bola pre kafilérie likvidačná. Ťažko však odhadnúť, či Zs. Simonovi ide skutočne o realizáciu tohto scenára, alebo skôr o psychologický tlak na kafilérie, aby znížili ceny za svoje služby. Minister ich však ubezpečil, že dohoda medzi Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a kafilériami ohľadom okamžitej likvidácie nebezpečného odpadu, napríklad v prípade vypuknutia vtáčej chrípky v každom prípade platí. Na tento účel má MP SR v rezerve vyčlenených päť miliónov korún.

Spracovatelia mäsa postup ministra pôdohospodárstva ocenili. - Situácia je neúnosná, najmä pre menšie podniky. Myslím si, že keď sa spojí viac malých spracovateľov, tak sa im oplatí vybudovať si vlastnú spaľovňu, - uviedla Edita Ohrablová, riaditeľka Slovenského mäsiarskeho zväzu, ktorý združuje predovšetkým menšie a stredne veľké mäsiarske podniky. Väčších mäsospracovateľov zastrešuje Slovenský zväz spracovateľov mäsa. Podľa jeho výkonného riaditeľa Viliama Pohlyho je riešenie navrhnuté ministrom Zs. Simonom „elegantné a má perspektívu“.

- Do júna tohto roku boli ceny stabilné, ale potom dostali spracovatelia mäsa nové cenové návrhy k zmluvám, s tým, že ak ich do dvoch mesiacov nepodpíšu, bude im zmluva vypovedaná. Potom by však nemali kde likvidovať odpad. Napríklad v kategórii špecifický rizikový materiál cena vzrástla z troch na deväť až desať korún za kilogram, - uviedol V. Pohly.

Samozrejme, predstavitelia kafilérií nesúhlasia so zmenou podporného systému. Upozorňujú na to, že prevádzka malých spaľovní u producentov živočíšneho odpadu bude záťažou pre životné prostredie a majú pochybnosti o tom, že je to v EÚ bežné riešenie. Jozef Orčík, konateľ kafilérie VAS, s.r.o., Mojšova Lúčka upriamuje pozornosť skôr na problém nízkych priamych platieb, ktoré nedosahujú úroveň, akú si Slovensko „vyrokovalo“ pri vstupe do EÚ. Platby pre kafilérie sú podľa neho v porovnaní s týmto finančným rozdielom zanedbateľné.

Peter Fillo + SITA

(Roľnícke noviny, č. 43, 21. októbra 2005)