Únia prišla s novým návrhom na zníženie cieľ

Predstavitelia Európskej komisie v uplynulý piatok uviedli, že únia je ochotná znížiť clá na dovoz poľnohospodárskych produktov v priemere o 46,5 percenta, čo by bolo najväčšie zníženie týchto ciel v histórii Európskeho spoločenstva. Okrem toho je EÚ ochotná znížiť aj vývozné subvencie, a to o 70 percent. Podobné kroky pritom očakáva aj od ďalších členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Ako ďalej povedal Peter Mandelson, európsky komisár pre obchod, únia je ochotná znížiť clá na poľnohospodárske produkty o 35 až 60 percent, pričom k najväčšiemu poklesu by došlo u najvyšších colných taríf. - Ide o maximálnu možnú hranicu, na ktorú je Európa ochotná ísť, - povedal P. Mandelson.

Návrh EK počíta aj s bližšie nešpecifikovanou redukciou ciel u citlivých položiek, akými sú hovädzie či hydinové mäso, cukor alebo niektoré druhy ovocia a zeleniny. Proexportné dotácie chce EK znížiť o 70 percent, pričom vyjadrila ochotu úplne ich zrušiť, ale len v tom prípade, ak tak urobia aj ostatné krajiny.

Predstaviteľom Spojených štátov amerických a rozvojových krajín sa však aj táto ponuka Európskej únie zdá byť nedostatočná a aj naďalej požadujú od EÚ oveľa výraznejšie škrty v oblasti agrárnych podpôr. Naopak, Francúzsko už viackrát dôrazne varovalo EK, že zablokuje akúkoľvek dohodu, ktorá bude obsahovať príliš veľké ústupky zo strany EÚ a ktorá by ublížila francúzskym farmárom.

Nedávny návrh USA, aby únia znížila svoje colné tarify až o 90 percent, P. Mandelson odmietol ako neprijateľný, pretože by mohol výrazne poškodiť agrárny sektor EÚ, spôsobiť zánik mnohých pracovných miest a „ublížil“ by aj zhruba 80 štátom v Afrike, v Karibiku a v Pacifiku, ktoré majú s EÚ uzavreté výhodnejšie obchodné podmienky. Komisár P. Mandelson pripomenul, že pokiaľ ide o dovoz z krajín tzv. tretieho sveta, únia je už v súčasnosti najotvorenejším trhom na svete.

Aj po prípadnom výraznom obmedzení dovozných ciel a vývozných podpôr by sa celkový balík agrárnych podpôr v EÚ znížil len minimálne. Zo 43 miliárd eur ročne ide totiž na zahraničný obchod len zhruba desatina, zvyšok dostávajú roľníci inou cestou, napríklad vo forme priamych podpôr. Navrhované škrty by teda postihli najmä vývozcov a na poľnohospodárov by mali skôr nepriamy dopad, pretože by sa znížil dopyt po ich produktoch.

V decembri budú predstavitelia 143 krajín WTO rokovať v Hongkongu o uzavretí globálnej dohody. Neúspech hongkongských rokovaní by podľa diplomatov znamenal kolaps takzvaného katarského kola, ktoré sa začalo v roku 2001. Práve dohoda v otázke zníženia agrárnych dotácií a colných bariér je klúčovou podmienkou pre pokrok v rokovaniach o liberalizácii svetového obchodu.

Ján Dubovec (s využitím zdrojov ČTK)