Podmienky pre dosahovanie kvality potravinárskej pšenice v zemiakarskej oblasti

Kvalitatívne parametre zohrávajú významnú úlohu pri odbyte dopestovanej produkcie a ovplyvňujú ekonomickú stránku pestovania pšenice. Je teda logické, že všetci pestovatelia, od kukuričnej až po podhorskú oblasť, sa snažia o dopestovanie pšenice s potravinárskou kvalitou. Bohužiaľ, nie ku všetkým je príroda rovnako žičlivá. V našich končinách sme tak svedkami uplatňovania nasledujúceho pestovateľského zámeru: zasiať na celej ploche odrody s vysokou deklarovanou kvalitou a čakať ako to vzhľadom na ročníkové vegetačné podmienky dopadne.

A v horších klimatických podmienkach to obyčajne dopadne zle. Z pôvodne zamýšľanej dobrej potravinárskej kvality nie je nič a kŕmna hodnota takto deklasovaného zrna tiež nie je dobrá, keďže zloženie a vlastnosti lepku týchto odrôd sú na kŕmne účely nevhodné. V ostatnom období síce dochádza do určitej miery k pozitívnym zmenám smerom k diferenciácii odrodovej skladby podľa plánovaného účelu využitia produkcie, no základnou otázkou pre pestovateľov v ZVO zostáva ako dosiahnuť s väčšou istotou požadované parametre potravinárskej pšenice.

Číslo poklesu, porastavosť

Najčastejšou príčinou, ktorá znehodnocuje zrno pšenice v ZVO, je porastavosť, t.j. predčasné klíčenie zrna v klase. Je významne ovplyvnené priebehom počasia v dobe dozrievania a zberu. Ak je vlhkosť dlhodobo zvýšená, dochádza k viditeľnému porastaniu zrna v klase, keď je voľným okom viditeľný korienok alebo klíček (obr. 1, 2). Za „zákernejšiu“ formu môžeme označiť skryté porastanie, kedy vizuálne prejavy navonok nie sú zjavné, ale vnútorné zmeny v zrne sú dôvodom preradenia produkcie z kategórie potravinárskej akosti do kategórie kŕmnych pšeníc s nepriaznivým dopadom na realizačnú cenu produkcie. K objektívnemu hodnoteniu porastavosti slúži číslo poklesu (viskotest) , ktoré je kritériom pre odhaľovanie poškodenia zásobných látok endospermu hydrolytickými enzýmami syntetizovanými v zrne. Číslo poklesu charakterizuje aktivitu alfa-amylázy, hydrolytického enzýmu štiepiaceho škrob, ktorý sa aktivuje na začiatku klíčenia zrna. Nízke číslo poklesu sa prejaví nižšou pekárskou kvalitou (cesto je lepivé, zle spracovateľné, pečivo má malý objem, striedka je mazľavá a menej pružná). Optimálna hodnota pre pekárske spracovanie pšenice je 200-300 sekúnd, pričom STN požaduje pre pekársku kvalitu minimálne 220 s a pre pečivárenské účely by nemala klesať pod 160 sekúnd (tab. 2).

Najväčší vplyv na hodnotu čísla poklesu majú teploty a zrážky v mesiaci júl, kedy sa rozhodujúcim spôsobom dotvárajú úrodotvorné prvky porastu a determinujú sa parametre potravinárskej kvality v interakciách s mnohými ďalšími faktormi (odroda, výživa, zdravotný stav, štruktúra porastu, poľahnutie ...). Tu možno konštatovať, že počasie v ostatných rokoch, hlavne v ZVO, nie je naším spojencom pri dosahovaní dobrej potravinárskej kvality, práve naopak. Ako dokumentuje tab. 1, práve v júli sa od r. 1997 výrazne zvýšili mesačné úhrny zrážok v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a naviac stúpol počet dní s výdatnými zrážkami, takže porasty sú za takýchto podmienok dlhodobo vlhké, čo sú ideálne podmienky pre porastanie zrna a deklasovanie jeho kvality. Pestovatelia zvyknú veľakrát za nízke pádové číslo viniť odrodu. Tá je za daných podmienok len pešiakom na pomyselnej šachovnici v hre o číslo poklesu. Pri veľmi výdatných zrážkach, trvajúcich niekoľko dní v období zberovej zrelosti, môže dôjsť k veľmi dramatickému zníženiu čísla poklesu, ako to dokumentujú údaje z roku 2001, kedy si v Malom Šariši ani jedna z testovaných odrôd nedokázala udržať hodnotu nad 160 s. Skoro pri polovici odrôd bolo číslo poklesu blízko najnižšej možnej merateľnej hodnoty 60 s (tab. 3). Aj keď je ročník dominantným faktorom, ktorý ovplyvňuje číslo poklesu, pri relatívne priaznivých podmienkach v kritickom predzberovom a zberovom období môže byť práve odroda tým faktorom na miske váh, ktorý jazýček posunie žiadaným smerom.

Odrody pšenice majú rozdielnu genetickú predispozíciu k predčasnej syntéze hydrolytických enzýmov v zrne. V sortimente odrôd pšenice nájdeme také, ktoré sú citlivejšie k porastaniu (Astella, Bonita, Viginta a ďalšie), ďalej odrody so strednou, ako aj s relatívne vysokou odolnosťou proti porastaniu. Prvoradým záujmom pestovateľov pri voľbe odrôd by preto mala byť snaha získať objektívne informácie o čísle poklesu a jeho stabilite. V žiadnom prípade by nemali siahať po odrodách s vysokou citlivosťou k porastaniu, pri ktorých v prípade daždivého počasia v čase zberu je riziko porastania zrna v klase, a tým aj zníženia hodnoty viskotestu pod hodnotu požadovanú normou, veľmi vysoké. Je potrebné si uvedomiť, že deklarované zatriedenie odrôd do kvalitatívnych tried je v SR robené ÚKSÚP-om na základe hodnotení vzoriek prevažne z KVO a čiastočne z RVO. Zemiakarská výrobná oblasť, kde sa porastavosť všeobecne i ako odrodová vlastnosť manifestuje najpreukaznejšie, nie je do týchto hodnotení zahrnutá, čo môže pri tomto znaku vyvolávať značné rozdiely medzi očakávaniami a skutočnosťou. Je na škodu, že v oficiálnych popisoch odrôd chýba samostatný znak „číslo poklesu“ reprezentujúci všetky výrobné oblasti. Skrytý v celkovom vyjadrení zaradenia odrody do kvalitatívnej triedy neumožňuje pestovateľom získať informácie o jeho objektívnej hodnote a stabilite v rôznych lokalitách a ročníkoch. Firemné informácie nie vždy zahŕňajú reakcie odrôd v rôznorodých pestovateľských podmienkach.

Základnou podmienkou pre dosiahnutie vyhovujúceho čísla poklesu je teda v prvom rade suché a teplé počasie v závere vegetácie, čo ale pestovateľ samozrejme nemôže ovplyvniť. Na čo ale môže mať vplyv, okrem výberu odrody s vysokou stabilitou čísla poklesu, sú niektoré agrotechnické opatrenia, ktorými do istej miery môže prispieť k dosiahnutiu požadovanej hodnoty čísla poklesu. Prvé opatrenie sa dotýka fungicídneho ošetrenia porastov pšenice. Aplikácia fungicídov vo fáze klasenia a kvitnutia predlžuje životnosť vlajkového listu a klasu, a tým aj dobu ukladania asimilátov do klasu. Táto skutočnosť sa veľmi priaznivo prejaví na výške úrody a odrazí sa aj na vysokej úrovni väčšiny sledovaných kvalitatívnych ukazovateľov. Predĺženie doby dozrievania ale vedie k oddialeniu žatvy o pár dní, čím sa zvyšuje riziko, že pšenica zmokne a dôjde k zníženiu čísla poklesu. Treba to mať na zreteli hlavne pri aplikácii fungicídov na báze strobilurínov, po aplikácii ktorých je „zelený efekt“ zvlášť badateľný, ale badateľné je aj predĺženie vegetačnej doby. Na základe našich viacročných poznatkov by sme fungicídy tejto skupiny odporúčali aplikovať v ZVO v prvej etape ošetrenia vo fáze 2. až 3. kolienka (32-33 BBCH), kedy sa využije ich spravidla excelentný preventívny účinok, predovšetkým na listové choroby. Pre druhú aplikáciu v čase klasenia je vhodné využiť prípravky s účinnými látkami, ktoré relatívne najlepšie eliminujú výskyt klasových chorôb, predovšetkým fuzarióz, nepredlžujú natoľko vegetačnú dobu a neodďaľujú zber. Ďalšie z opatrení sa týka zabezpečenia spoľahlivej ochrany porastov proti poľahnutiu. V podmienkach zemiakarskej oblasti s častým výskytom výdatných dažďov aj búrok, často spojených so silným vetrom, je riziko poľahnutia veľmi vysoké, dokonca aj pri odrodách, ktoré sa vyznačujú pomerne dobrou odolnosťou proti poliehaniu. V poľahnutých porastoch býva vlhkosť spravidla vyššia (klasy nasávajú aj pôdnu vlahu) a jej pôsobenie je dlhšie ako v prevetrávaných nepoľahnutých porastoch, čím sa vytvárajú optimálne podmienky pre naštartovanie činnosti hydrolytických enzýmov, a tým pre zníženie čísla poklesu.

Sedimentačný index

Sedimentačný index je veľmi dobrým ukazovateľom hodnotenia pekárskej kvality lepku. Je v úzkej korelácii s objemom pečiva. Minimálne hodnoty pre jednotlivé triedy pekárskej kvality sú uvedené v tab. 2. Pre pečivárske účely tento parameter nie je rozhodujúci. Sedimentačný index je zo všetkých sledovaných znakov kvality najviac podmienený genotypom, s nízkym podielom vplyvu prostredia. Preto základnou podmienkou pre splnenie kritérií daného parametra je správny výber odrody.

Objemová hmotnosť

Pri formovaní objemovej hmotnosti prevláda vplyv agroekologických podmienok prostredia v porovnaní s vplyvom odrody. Veľmi priaznivo sa pri tvorbe tohto znaku prejavuje dusíkatá výživa, predovšetkým neskoršie prihnojenie od konca steblovania. Dôležitá je aj celková úroveň agrotechniky, prirodzená úrodnosť pôdy a hlavne udržanie dobrého zdravotného stavu porastu. Veľmi nepriaznivý dopad na tento znak má poľahnutie porastu. Čím skôr porast poľahne, tým je negatívny vplyv na objemovú hmotnosť výraznejší.

Obsah dusíkatých látok, obsah mokrého lepku

Pre kvalitatívnu charakteristiku zrna má rozhodujúci význam obsah a kvalita bielkovín. V minulosti bolo množstvo bielkovín hodnotené stanovením obsahu mokrého lepku a ich kvalita napučavosťou lepku. V súčasnosti používané stanovenie obsahu N-látok je jednoznačnejšou charakteristikou a menej podlieha vplyvom použitej metódy stanovenia. Obsah bielkovín v zrne je prioritne ovplyvňovaný priebehom počasia, významnú úlohu má však aj agrotechnika a predovšetkým dusíkatá výživa. Na množstvo zásobných bielkovín v zrne vplýva nielen forma použitého dusíka, ale aj časové rozloženie jeho aplikácie. Dusíkatým hnojením v neskorších vývojových fázach pšenice možno podstatne ovplyvniť obsah dusíkatých látok v zrne, potrebné je však „ustrážiť“ jeho možné negatívne vplyvy (choroby, poliehanie). Agroekologické podmienky pestovania spravidla prevyšujú vplyv odrody pri biosyntéze a akumulácii bielkovín v zrne.

Zdravotná nezávadnosť

Pre uplatnenie na trhu je v súčasnosti dôležitá nielen samotná technologická kvalita dopestovanej produkcie, ale stále väčší dôraz sa kladie aj na jej zdravotnú stránku. A tu vyvstáva ďalší problém pre pestovateľov v ZVO. Zdravotná nezávadnosť zberanej pšenice býva za vlhkého počasia v dobe dozrievania narušená výskytom fuzárií, ktoré produkujú mykotoxíny. Okrem aplikácie fungicídov (na báze účinných látok tebuconazole, metconazole a pod.) tesne pred začiatkom alebo v čase kvitnutia medzi ochranné opatrenia v boji proti fuzáriám treba zahrnúť aj dôsledné striedanie plodín, voľbu vhodnej predplodiny, správnu agrotechniku, spôsob spracovania pôdy a v neposlednej miere je to aj odrodová záležitosť. Medzi genotypmi sú rozdiely v odolnosti proti napadnutiu klasovými chorobami, pričom komplexnou odolnosťou proti viacerým druhom fuzárií nedisponuje zatiaľ žiadna odroda. Obr. 1 na príklade dvoch odrôd pšenice s deklarovanou potravinárskou kvalitou názorne dokumentuje, aký negatívny dopad môže mať nesprávna voľba odrody pre dané podmienky, obzvlášť ak sa jedná o citlivú odrodu, u ktorej dochádza ku kumulácii prejavov pôsobenia viacerých nepriaznivých faktorov (choroby, porastanie, nevyplnenosť zrna). Treba poznamenať, že ani harmonizácia všetkých vyššie uvedených opatrení nedokáže za určitých podmienok udržať infekciu hubami rodu Fusarium pod prahom škodlivosti.

Čo z toho vyplýva pre pestovateľov v ZVO?

- posúdiť možnosti dosiahnutia požadovanej akosti v daných klimatických a pestovateľských podmienkach

- nenechávať porasty určené na produkciu potravinárskej pšenice na poli zbytočne dlho, aby sa čo najviac eliminovalo riziko, že prípadné zrážky výrazne ovplyvnia jeho kvalitu

- pri výbere odrôd s deklarovanou potravinárskou kvalitou sústrediť pozornosť na stabilitu čísla poklesu

- zabezpečiť patričnú fungicídnu ochranu porastov s dôrazom na ochranu proti klasovým chorobám

- dodržať celý komplex vhodných podmienok: vyššiu istotu dosiahnutia požadovaných kvalitatívnych parametrov možno očakávať pri dobrej agrotechnike, po dobrých predplodinách, pri nepoľahnutých porastoch s dobrým zdravotným stavom a racionálnou aplikáciou hnojív, vrátane kvalitatívneho prihnojenia dusíkom. Ak sa len jedna z týchto požiadaviek dostane do „kritického minima“ spravidla to má natoľko negatívny vplyv, že zmarí celé úsilie a ani ostatné vklady sa nerealizujú do požadovaného výsledku

- zachovať si nádej a optimizmus, že vynaložené prostriedky a úsilie pre dopestovanie pšenice v potravinárskej kvalite opäť raz nezmyje dážď.