Na lepšie časy sa pri pestovaní repy cukrovej neblýska

Je už jednoznačné, že rekordná úroda repy cukrovej na Slovensku predĺži dobu stanovenej repnej kampane, ktorá mala končiť 20.12.2005, do prvých mesiacov budúceho roka. Okrem toho, chystané zmeny v cukornom režime sa v tohtoročnej repnej kampani odzrkadľujú ako na strane pestovateľov, tak na strane cukrovarníkov. Zatiaľ čo nad pestovateľmi máva strašiak v podobe predaja nadbytočnej úrody za cenu C-kvóty repy, u zástupcov slovenských cukrovarov dilema: povoliť, či nepovoliť jej prenos do budúceho roka?

Pestovanie repy cukrovej má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Je na iných, aby posúdili opodstatnenosť likvidácie slovenských cukrovarov. My sme sa z dôvodu očakávaných zmien v tomto rezorte poľnohospodárstva, z dôvodu zmien prístupu cukrovarov k pestovateľom i z dôvodu nadmernej úrody v tomto roku, ktorá nie vždy poteší, zaoberali otázkou, ako repná kampaň na Slovensku vyzerá z pohľadu pestovateľa a cukrovarníka. V PD Piešťany, podobne ako v Kalnej nad Hronom a v Nových Sadoch, zakladajú pokusné políčka s repou cukrovou. Podľa slov agronómky Ing. Keblovskej z PD Piešťany u nich pri 31 odrodách dosiahli najnižšiu úrodu repy cukrovej 76,6 t.ha-1 s cukornatosťou 18,79 % a najvyššiu 115 t.ha-1 s cukornatosťou 16,81 %. Osvedčené odrody zaradia na budúci rok do výsevného plánu. Aj keď úrody z výmer 670 m2 nie sú smerodajné, je zjavné, že hektárové úrody repy majú na Slovensku tendenciu rásť. Na otázku budúcnosti jej spracovania nám nebola v čase prípravy článku schopná odpovedať žiadna z cukrovarníckych spoločností, pretože sa čakalo na rokovanie v Bruseli (24.11.), ktoré malo o týchto otázkach rozhodnúť. Avšak už tohtoročná úroda repy cukrovej, pohybujúca sa na hranici 60 t.ha-1, prináša nemalé problémy.

Pestovatelia sa v počiatkoch zistenia výšky úrody tešili, následne sa začali plašiť, pretože fakt, že je jej veľa, zákonite vyvoláva otázku, čo s ňou. Ak sa cukrovary rozhodnú neakceptovať prenos nadbytku do budúceho roka, pestovatelia ho budú musieť predať za cenu stanovenú pre C-kvótu, ktorá je momentálne stanovená na 420 Sk.t-1. Každý cukrovar má karty vo svojich rukách. Rozhodnutie povolenia prenosu pre nich znamená dať pestovateľovi možnosť odovzdať 20 % nadúrody s tým, že v budúcom roku sa mu toto množstvo zaplatí ako prvé. Pre pestovateľa je to možnosť obsiať nižšiu plochu, pretože vie, že stanovenú kvótu dosiahne. Až množstvo nad spomenutými 20 percentami pestovateľ odpredá za cenu C-kvóty repy. Zástupcovia slovenských cukrovarov nechcú zverejniť informáciu, či prenos povolia, ale cukrovarníckej verejnosti je už teraz známe, že napr. cukrovar v Trenčianskej Teplej repu prenášať nebude. K tomu sa p. Kučera, agromanažér cukrovaru, vyjadruje: „ Je to adekvátna reakcia na prehraný panel Európy s WTO, ktorý tento rok stanovil ako posledný s možnosťou vývozu C-kvóty repy. Chceme túto možnosť využiť a v budúcnosti riadiť výrobu tak, aby nevznikla nadprodukcia“. Pre koordináciu príjmu repy cukrovej od pestovateľov vypracováva každý cukrovar harmonogram. V spoločnosti Slovenské cukrovary, a.s., zahŕňajúce cukrovary v Seredi a v Rimavskej Sobote, vytvárajú harmonogram na základe okresov, v rámci ktorých sa na regionálnych stretnutiach zídu jednotliví pestovatelia. Podľa slov Ing. Dušana Janíčeka, člena predstavenstva: „Pestovateľom dávame široký priestor, aby sa k harmonogramu vyjadrovali. Funguje princíp, že dlhodobo by nemali byť znevýhodňovaní skorými alebo neskorými dodávkami. Aj v tomto roku, napriek tomu, že pociťujeme nadmernú úrodu, sa nám darí harmonogram plniť. Prispelo k tomu aj promptné rozhodnutie presunúť určitú časť repy na spracovanie do Rimavskej Soboty“. Ing. Adrián Šedivý pridáva: „Denne v oboch cukrovaroch spracúvame 5 800 t repy, pri celkovej kapacite 0,5 milióna ton. Dá sa povedať, že pracujeme nonstop na viac ako 100 %, každých 7–10 minút vysype auto repu na dvor“.

Prispelo k tomu aj vylepšenie logistiky prepravy, čo sa prejavuje na vyššej plynulosti. „Zaviedli sme aj rad ďalších noviniek. Cez sms–správy okamžite informujeme dodávateľa o cukornatosti dodávky a zrážkach“ dodáva Ing. Janíček. Eastern Sugar Slovensko, a.s., začal svoju v poradí 36. kampaň v druhej dekáde septembra a vzhľadom na už spomínanú nadúrodu predpokladá, že sa nevyhne práci ani počas Vianoc a Nového roka. „Harmonogram odberu od asi 100 našich dodávateľov, ktorí repu pestujú na výmere 11 000 ha v okruhu cca 60 km, vypracúvame na základe zmluvne dohodnutého množstva od toho-ktorého pestovateľa. Toto množstvo je pestovateľ povinný pripraviť v dohodnutom čase na dohodnutom mieste. Vyorávka sa spravidla končí na prelome novembra a decembra. Ak bude končiť kampaň v januári, tak bude repa na poľných skládkach dlhšie, ale s tým sa musí počítať, je to normálny postup v prípade nadúrody“, hovorí Ing. Rudolf Vacula, riaditeľ agronomického útvaru Eastern Sugar. Dodajme, že Eastern Sugar tlačí na svojich pestovateľov, aby vyoranú repu počas „čakacej doby“ na poli pozakrývali špeciálnymi plachtami. Napr. v PD Močenok sa použitie plachiet v minuloročnej kampani osvedčilo, ale: „je to investícia 80 000 Sk navyše a pri súčasnej neistote, ktovie, či ich ešte niekedy použijeme“, hovorí Ing. Milan Gier, vedúci rastlinnej výroby v PD Močenok, ktoré je najväčším pestovateľom repy cukrovej na Slovensku.

V priebehu údržbového obdobia urobili v cukrovare v Dunajskej Strede rekonštrukciu varne a úpravu tepelného hospodárstva. Ing. Vacula: „zdá sa, že investícia do rekonštrukcie bola výhodná, nakoľko spotreba energie je najnižšia od existencie cukrovaru“. Vzhľadom na priam ideálny priebeh vegetačného obdobia sa priemerná úroda repy u ich pestovateľov pohybuje okolo 55 t, denne spracujú 6 000 t a celkové množstvo nakúpenej repy v tohtoročnej kampani bude 600 000 t. Najvýraznejšie časové posuny oproti harmonogramu zaznamenal kvôli rekonštrukcii cukrovar v Trenčianskej Teplej, avšak časový sklz sa im darí znižovať. Po ukončení činnosti cukrovaru v Trnave investovali do rekonštrukcie 1,2 miliardy Sk a vymoženosti najnovšej techniky im dovoľujú spracovávať 6 000 ton denne, pričom polovica produkcie sa uskladní v podobe ťažkej šťavy. Tento aspekt umožní úsporu energie aj pracovných síl. P. Kučera z cukrovaru NORD Cukor v Trenčianskej Teplej hovorí: „Uskladnenie ťažkých štiav do jarných mesiacov znamená vlastne zakonzervovanie, pri ktorom nedochádza k znehodnoteniu.

Na jar sa pri spustení tažkoštiavnej kampane s minimálnym počtom ľudí prispôsobíme výhodným odbytovým možnostiam“. V rámci prebiehajúcej repnej kampane spracujú celkovo viac ako 600 000 ton. Netreba obísť skutočnosť, že dodávateľom vypomohli poskytnutím piatich vyorávačov Holmer, ktorých dostupnosť znamená pre pestovateľov urýchlenie aj skvalitnenie práce. Vďaka postupne vylepšovanej agrotechnike sa úrody repy rokmi značne zvýšili. Ako hovorí Zoltán Kántor, vedúci agronóm pre výskum a rozvoj pestovania RC z Eastern Sugar: „systém pestovania, ktorý obsahuje správnu výživu, preventívnu fungicídnu ochranu, správny výber pozemkov a závlahu napomohli k dosiahnutiu úrod repy cukrovej značne nad 50 t.ha-1 a k cukornatosti nad 16 %“. Dodržiavanie týchto pravidiel musí fungovať cez pestovateľov, a tak Eastern Sugar repnými listami, školeniami aj priamymi konzultáciami svojich pestovateľov usmerňuje. Ing. Gier k spomenutej téme dodáva: „Nie je tajomstvom, že repa cukrová je a bude zaujímavou plodinou. My sme ju ale pestovali na hranici rentability dlhé roky napriek tomu, že okolie sa nám smialo. Aká bude budúcnosť jej pestovania ťažko hovoriť, ale treba sa zamyslieť nad tým, že repa cukrová nie je zaujímavá len z ekonomického hľadiska, ale, a to si málokto uvedomuje, je dôležitou predplodinou“! Ak repa vymizne z našich polí, zníži sa počet pestovaných plodín v SR na hustosiate obilniny, kukuricu a olejniny. Je na zamyslenie, ako potom budú plodiny rotovať, ako zamedzíme monokultúre. Ing. Keblovská vyjadruje optimistický názor: „zdravý rozum nemôže dovoliť, aby pestovanie RC na Slovensku zaniklo“.

Pred zavedením cukorného režimu platiaceho pre krajiny EÚ u nás, neboli pri pestovaní repy cukrovej žiadne pravidlá ohľadom výmer. Na druhej strane, naším vstupom do EÚ sa pestovateľom repy zvýšila cena na 47,2 eur za tonu, ktorá bola našimi repármi dlho očakávaná. Pestovatelia by sa preto mali zamyslieť aj nad odovzdávaním prebytočného množstva za cenu C-kvóty repy a nie sa urazene vyhrážať jej zaoraním. Kalkulácia im iste dosvedčí, že pestovanie repy cukrovej sa oplatí. „Treba akceptovať určitý regulačný systém. Veď ak by sme za všetku repu dostali plnú cenu, tak by sa na Slovensku asi nič iné nepestovalo“, podotýka s nadhľadom M. Gier z PD Močenok. Pravdou však zostáva, že vysoké ohodnotenie jej predaja si slovenskí pestovatelia užijú veľmi krátku dobu. Do zainteresovaných kruhov pestovateľov repy cukrovej prenikla správa, že spoločnosti, ktoré vlastnia slovenské cukrovary, majú podchytený brazílsky trh a že je im teda jedno, či sa na Slovensku repa cukrová pestovať bude, alebo nie. To iste vyvoláva značné obavy. Prevládajú však názory, že neregulovaný brazílsky cukrovarnícky priemysel spracúvajúci cukrovú trstinu, hoci je schopný z roka na rok zvýšiť produkciu na dvojnásobok, sa bude skôr orientovať na výrobu etanolu a že pre Európu nepredstavuje až také nebezpečenstvo.