Čo ovplyvňuje výskyt rastlinných druhov na okrajoch polí a ciest

V strednom Nórsku robili prieskum rastlinných druhov na 31 okrajoch pozemkov s ornou pôdou a 33 okrajoch ciest. Pozemky na ornej pôde boli intenzívne obrábané a pestovali sa na nich najmä obilniny a trávne porasty. Napriek všeobecne veľkému výskytu druhov ich skladba bola najviac podmienená ekologickými podmienkami a spôsobom ošetrovania okrajov. Na okrajoch pozemkov s ornou pôdou prevládali vysoké a na živiny náročné väčšinou ubikvitné druhy, charakterizované neskoršími sukcesívnymi štádiami, v akých sa nachádzali spoločenstvá na okrajoch ciest. Vegetácia na okrajoch ciest sa vyznačovala nižším vzrastom a väčším počtom druhov, ako na okrajoch pozemkov s ornou pôdou.

Výskyt poloprírodných lúčnych druhov mal klesajúcu tendenciu. Podrobnejšie štúdie ukázali, že druhovú skladbu okrajov preukazne podmieňovali: množstvo rastlinných zvyškov a odpadkov, sklon - svahovitosť, ich šírka, zásobenie vlahou a plodina pestovaná na bezprostredne susediacom pozemku. Počet druhov bol významne väčší na kosených ako na nekosených okrajoch a všeobecne väčší v susedstve pozemkov s trávnymi porastmi ako v susedstve s obilninami. V intenciách zachovania botanickej diverzity a rázu krajiny by sa malo preto uplatňovať kosenie, resp. ošetrovanie okrajov ciest.

(podľa H. Hovd a A. Skogen, Agric., Ecosyst., & Environment, 110,2005, 3-4, s. 257-265, P. Jamriška)

Účinok zdroja N na vyplavovanie nitrátov

V USA (Michigan) v dvoch odlišných striedaniach kukurice (K) s lucernou (L): K-K-K-L-L-L a L-L-L-K-K-K po dobu 6 rokov skúmali účinok: maštaľného hnoja; kompostu; N v priemyselnom hnojive a bez hnojenia s N (kontrola) na úrody a množstvo vyplavovaných nitrátov. Až na to, že úrody kukurice boli bez N hnojenia podstatne nižšie, nemal odlišný zdroj N významný vplyv na úrody lucerny a kukurice. Najviac nitrátov sa vyplavovalo po hnojení maštaľným hnojom (59 a 55 kg NO3- N na 1 ha), potom po komposte (35 a 30 kg), po hnojení N v priemyselnom hnojive (33 a 25 kg) a najmenej bez hnojenia (27 a 25 kg). Prvé číslo predstavuje množstvo vyplavených nitrátov v rotácii začínajúcej 3 rokmi lucerny a končiacou 3 rokmi kukurice, obdobne druhé číslo pre rotáciu začínajúcu kukuricou a končiacu lucernou.

(podľa B. Basso a J.T. Ritchie, Agriculture, Ecosystems & Environment, 108, 2005, 4, s. 329-341; P. Jamriška)

Šesť pre rozvoj ľudskej civilizácie najdôležitejších plodín

1. ryža: Živí najväčšiu časť obyvateľstva našej planéty. Z hľadiska vyprodukovaného množstva sa v súčasnosti nachádza na treťom mieste (http://apps.fao.org 2002).

2. pšenica: Jej pestovaním začínali najväčšie civilizácie, pšenica a obilniny spustili neolitickú revolúciu, resp. evolúciu. Z aspektu celosvetovej produkcie zaujíma štvrté miesto.

3.-4. ľuľok zemiakový, zemiaky: Pôvodne americká plodina, nenáročná, často bola a ešte aj je potravou chudobných ľudí. Z hľadiska celosvetovej produkcie je na piatom mieste.

3.-4. kukurica: Stáli a padali s ňou najvyspelejšie civilizácie v strednej a južnej Amerike. Jej narastajúce uplatnenie na všetkých kontinentoch potvrdzuje aj druhé miesto v celosvetovej produkcii a prvé medzi zrninami.

5. maniok: Kľúčová plodina Tichomoria a tropického pásma, pestovaná pre hľuzy obsahujúce škrob, z celosvetového hľadiska má menší význam.

6. čajovník: Z klimatických, ale aj z ekonomických dôvodov, ho možno pestovať najmä v krajinách tretieho sveta. Predpokladá sa, že dovoz čaju do Anglicka, poprípade do Európy, prispel k poklesu spotreby alkoholu.

V ostatných rokoch prvé miesto v tonáži poľnohospodárskych produktov na svete zaujíma trstina cukrová (http://apps.fao.org 2002). Už v krátkej dobe pocítia konkurenčnú schopnosť tejto plodiny pestovatelia repy cukrovej u nás i na celom svete. Jej rozmach je podporovaný aj snahami o znižovanie závislosti na fosílnych surovinách.

(podľa www.21stoleti.cz 2006 č.1; P. Jamriška)

Kompost z trávnej hmoty môže zvýšiť úrodu a znížiť napadnutie porastu pšenice steblolamom

Vo Veľkej Británii skúšali v poľných pokusoch účinok kompostu z trávnej hmoty (po 12 mesačnom kompostovaní na riadkoch) na úrodu zrna pšenice a napadnutie porastu Gaeumannomyces graminis. V jednom pokuse skúmali dávku kompostu (100 a 150 t.ha-1), v druhom postupnú aplikáciu na reziduálne a kumulatívne pôsobenie kompostu. Oba pokusy trvali 3 roky, hodnotila sa úroda porastu monokultúry pšenice v druhom až štvrtom roku po zaoraní trávneho porastu. Z ekonomického hľadiska postačovala nižšia dávka kompostu, zvýšenie úrody zrna o 1 t.ha-1 bolo spojené s evidentným znížením napadnutia porastu patogénom a so zlepšením fyziologických podmienok tvorby kvalitnejšej úrody.