Charakteristika plesní vo vzťahu ku kvalite objemových krmív

Plesne predstavujú nielen v silážach, ale všeobecne v krmivách veľmi závažný nutrično–zdravotný problém, ktorý je naviac umocnený problémom všadeprítomnosti týchto mikroskopických húb. Ak kvasinky majú aspoň čiastočne pozitívnu rolu iba v začiatočnej fáze pri fermentácii krmív pri spotrebe kyslíka, plesne patria k celkom nežiaducim mikroorganizmom, ktorých väčší výskyt je zároveň spätý s nedostatočnou technologickou disciplínou, ale zároveň sú aj signálom veľmi nízkej hygienickej kvality krmiva.

Plesne sú spravidla prísne aeróbne mikroorganizmy, a preto je ich vyšší výskyt zaznamenávaný spravidla vždy v povrchových vrstvách siláže alebo v nedokonale zakrytých silážach, popr. pri silážach obaľovaných balíkmi, ktoré majú menšiu hustotu a väčší merný povrch ako tradičné siláže. V dobre uzavretých silách by plesne nemali hrať prakticky žiadnu významnú úlohu. Toto však nie je celkom platné, pretože plesne patria k vysoko adaptovateľným mikroorganizmom, ktoré môžu prekonávať rôzne adaptačné faktory, sú veľmi odolné voči celému radu antimikrobiálnych chemikálií a sú veľmi rezistentné voči rozdielnej hodnote pH (pH 2–3, 5–7) a teplote (aj nad 55–60 oC). Plesne sú veľmi acidotolerantné, tolerantnejšie ako napr. baktérie mliečneho kvasenia. Je známe, že niektoré druhy plesní (Penicillium roquerti) sú rezistentné aj voči nízkemu obsahu kyslíka v substráte, a preto sa môžu vyskytnúť aj vo vnútri siláží alebo lisovaného sena. Vzhľadom na požiadavky plesní na kyslík sa všeobecne uvádza, že základnou podmienkou prevencie ich výskytu v silážach je dôkladné utlačenie a rýchle anaeróbne uzavretie sila. Taktiež čo najrýchlejšia produkcia oxidu uhličitého má protiplesňový inhibičný efekt, nie však devitalizačný. Ani toto však ešte celkom nestačí na inhibíciu metabolizmu plesní. Schopnosť rastu významnej silážnej plesne Byssochlamys nivea (významný producent patulinu sprevádzaný súčasne aj kys. bysochlamovou) je známy aj v anaeróbnych podmienkach. Celkový počet kolonizujúcich húb v silážach je možné redukovať aplikáciou chemických aditív (na báze organických kyselín). Účinnosť biologických silážnych aditív z pohľadu výskytu húb je nižšia. Vyšší výskyt kolonizujúcich húb je vždy diagnostikovaný tiež v silážach z namrznutej kukurice alebo kukurice napadnutej víjačkou kukuričnou. Je zrejmé, že kontaminácia siláží mikroskopickými hubami závisí okrem iných faktorov najmä od podmienok, pri ktorých boli krmoviny pestované, zberané a hlavne tiež uskladnené.

Dôležité je správne skladovanie

Výskyt plesní v krmivách je zároveň dôležitým indikátorom zlých skladovacích podmienok. Kontaminované krmivá sú len v lepšom prípade podmienečne skŕmiteľné (pri koncentrácii do 105 cfu v 1106 či 107.g-1 krmiva. Diagnostika plesňových spór v krmivách v množstvách státisíce (105 v 1(Mucor, Penicillium, Aspergillus) dochádza k výraznej kontaminácii krmiva s vysokou produkciou spór, pohybujúcou sa rádovo v miliónoch v každom grame krmiva. Takéto krmivá sa nedajú skrmovať zvieratám. Treba však zdôrazniť, že doposiaľ nebola preukázaná priama súvislosť medzi produkciou spór plesní a potenciálnou tvorbou mykotoxínov, aj keď sa predpokladá, že pri vyšším výskyte plesní sa dá očakávať tiež nález mnohých toxinogénnych druhov húb. Väčšina plesní je acidorezistentná, tzn. že dokáže prežívať aj pri veľmi nízkych hodnotách pH (2,5–3), zatiaľ čo optimálna hodnota pH sa pohybuje v rozmedzí 5–7. Mikromycéty a plesne sa podieľajú na strate sušiny v rozmedzí 2–4 už v priebehu zavädania. Závažnejšie sú však riziká pri zle skladovaných silážach. Rovnako ako kvasinky, aj plesne môžu rozkladať všetky rozpustné živiny, metabolizovať už vytvorenú kyselinu mliečnu, rozkladať bielkoviny pri vzniku produktov alkalickej povahy a podieľať sa tak na destabilizácii a rozsiahlej aerobnej degradácii siláží. Podľa BOLSENA (1993), WEISSBACHA (1993) sú závažné predovšetkým také siláže, v ktorých dosiahli populácie plesní väčší počet (106-107 cfu/g) siláže. Takéto siláže nesmú byť podávané zvieratám.

Podmienky pre množenie plesní

K rastu a množeniu skladiskových plesní (rody Aspergillus, Penicillium a Fusarium) dochádza, pokiaľ sú splnené základné existenčné podmienky pre plesne:

• obsah sušiny substrátu krmiva nižší ako 85aw - voda neviazaná na molekuly rozpustených látok a na povrchovú štruktúru) je v rozmedzí 0,65–0,75), až od aw vyššej ako 0,76 je rasť plesní inhibovaný;

• vyššia relatívna vlhkosť vzduchu ako 75Naopak ich rast a množenie je najviac tlmené:

• nízkym obsahom vlhkosti;

• vysokou teplotou a tiež fyziologickou aktivitou substrátu;

• ošetrením krmív antifungálnymi prostriedkami (najmä na báze kyseliny propiónovej). Ošetrenie krmív kyselinou mravčou zabráni plesniveniu a zahrievaniu menej účinne ako kyselinou propiónovou.

Špecifické zvláštnosti húb

Mikroskopické huby vytvárajú vláknité ložiská alebo povlaky. Rozmnožujú sa spravidla vegetatívne (pomocou hýf) alebo spórami. Popri veľkých stratách živín v dôsledku rozkladných procesov sú plesne tiež nebezpečné svojou tvorbou spór (aspergillózy, alergózy) a toxinogénne druhy potom predovšetkým tvorbou mykotoxínov (mykotoxikózy). Pri kŕmení plesnivou „senážou“ (obsah sušiny viac ako 50mykotoxíny môžu vydržať celý fermentačný proces bez toho, aby boli akokoľvek inaktivované. V súčasnosti je známych viac ako 300 mykotoxínov, ktoré produkujú asi 350 druhov plesní. Podľa SUCHÉHO a HERZIGA (1998) môžu produkovať rôzne kmene rovnakého druhu viac ako jeden typ mykotoxínu a naopak, jeden typ mykotoxínu môže byť vytvorený rôznymi druhmi plesní. Najčastejšie diagnostikovanými mykotoxínmi v ČR, podobne ako v ostatných štátoch mierneho pásma, sú: zearalenon, vomitoxín (DON), T-2 toxín. Sporadické sú tiež nálezy ochratoxínu a patulínu. Kontaminácia krmív mykotoxínmi nie je rovnomerná, ale je veľmi heterogénna, najmä v závislosti od podmienok skladovania. Účinok viacerých mykotoxínov prítomných v krmive môže byť veľmi odlišný od účinku rovnakého typu mykotoxínov, ktorý je prítomný v krmive samostatne. DORMER a kol. (1984) preukázali vzájomnú závislosť Aspergillus flavus a Aspergillus parasiticus od produkcie aflatoxínu a kyseliny cyklopiazonovej (CPA). V svojom účinku na živočíšny organizmus býva zrejmý určitý synergizmus prítomných toxínov, ktorý vo svojom dôsledku zosilňuje výsledný efekt. Siláže, najmä kukuričné (z celej rastliny, ale aj deleného zberu), sú z pohľadu výskytu mykotoxínov (zearalenon, T-2 toxín a jeho deriváty, patulín, kyselina byssochlamová, trichotecény) vážnym potenciálnym rizikom. Penicillium roquerti a Aspergillus fumigatus sú významnými producentmi mykotoxínov v kukuričnej siláži. Je publikované, že až 45Fusarium izolovaných z kukuričnej siláže má schopnosť tvoriť zearalenon a trichotecény typu A. K hlavným fuzáriovým toxínom patrí: zearalenon, trichotecény, fumonizín, moniliformín a kys. fuzarová.

Plesne, mykotoxíny a ich vplyv na zdravie

Mikroskopické huby, ktoré vytvárajú vláknité ložiská alebo povlaky, produkujú toxické látky, predstavujú veľké riziko nielen z hľadiska veľkých strát živín rozkladnými procesmi, ale tiež z pohľadu negatívneho dopadu na zdravie zvierat a imunitný systém. Pri kŕmení HD plesnivými krmivami („senážou“, senom) býva pri zvieratách často diagnostikovaná nielen porucha bachorového trávenia, ale aj reprodukcie indikovaná ako rapídna infekcia z krmiva. Osobitne nebezpečné sú mykotoxikózy, vznikajúca pôsobením toxických metabolitov húb (mykotoxínov) na živé organizmy, keď dochádza aj k poškodeniu parenchymatóznych orgánov. Tvorba a výskyt mykotoxínov v krmivách je celosvetový problém vo všetkých geografických oblastiach. V chladnejšom pásme je riziko tvorby ochratoxínu, vomitoxínu a zearalenonu. K hlavným fuzáriovým toxínom patrí: zearalenon, trichotecény, fumonizín, moniliformín a kys. fuzariová. Aj vo výžive HD patria siláže, najmä kukuričné (z celej rastliny, ale aj z deleného zberu) z pohľadu výskytu mykotoxínov (zearalenon, T-1 toxín a jeho deriváty, patulín, kyselina byssochlamová, trichotecény) k vážnym potenciálnym rizikám ohrozenia zdravia a reprodukcie. Často sú diagnostikované biologické efekty týchto toxínov –neurotoxické, oestrogenické, hepatotoxické, nephrotoxické, ale aj karcinogénne (OLDENBURG, 1991). Vnímavosť zvierat voči mykotoxínom je rôzna podľa druhu, veku a fyziologického stavu zvierat. Prežúvavce majú vďaka obrannej schopnosti funkčného bachora a aktivite bachorovej mikroflóry určitú schopnosť redukovať a tolerovať aj vyššie hladiny mykotoxínov, najmä zearalenonu a ochratoxínu. Bachorové mikroorganizmy čiastočne dokážu metabolizovať tieto toxíny na neškodné netoxické metabolity. Mykotoxíny poškodzujú rôzne tkanivá a funkcie organizmu zvierat a ľudí. Ide konkrétne o nasledujúce poškodenie:

• parenchymatóznych orgánov (pečeň, obličky, slezina, črevá - hepatotoxické, nephrotoxické účinky);

• CNS (neurotoxické účinky)

• zrážanie krvi;

• oslabenie imunitného systému (imunosupresívne účinky);

• akútne alebo chronické zmeny (cirhosis, subakútne zlyhanie pečene, obličiek), zápaly orgánov, vrátane pohlavných–(estrogenické účinky, vulvovaginitis, pseudogravidita, infertilita, aborty);

• mutagénne, teratogénne a karcinogénne účinky.

V krmivách sa vyskytujú väčšinou heterogénne a sezónne v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia a skladovaných krmív. Pri HD sú najväčším zdrojom mykotoxínov, teda aj rizika mykotoxikóz, najmä nekvalitné konzervované objemové krmivá (predovšetkým siláže a seno), ale tiež zle skladované zrniny. Zdravý dospelý dobytok s dobrým bachorovým trávením a mikrobiálnou aktivitou je voči účinkom mykotoxínov viac rezistentný ako monogastrické zvieratá, najmä ošípané, ktoré sú na ich účinky veľmi vnímavé. Prežúvavce majú vďaka väčšej pufrovacej schopnosti a aktivite bachorovej mikroflóry určitú schopnosť redukovať, a tým i tolerovať vyššie hladiny mykotoxínov, najmä zearalenonu a ochratoxínu. Funkčné bachorové mikroorganizmy môžu čiastočne metabolizovať (degradovať) tieto toxíny na menej škodlivé netoxické metabolity s rozdielnym efektom.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 16-18