Keď zmena prináša ovocie

Agria Liptovský Ondrej, a. s., aktuálny víťaz súťaže Naj slovenský chov v kategórii čistokrvné pinzgauské plemená hovädzieho dobytka - o úspešnej transformácii podniku, dosiahnutých výsledkoch a pláne do budúcnosti. Ešte pred niekoľkými rokmi poľnohospodárske družstvo s vyše 1000 zamestnancami sa úspešne pretransformovalo na akciovú spoločnosť, ktorá si dala za prvoradý cieľ zefektívniť výrobu, dosahovať zisk a odmeniť zamestnanca za dobre odvedenú prácu. Dnes Agria, a. s., zamestnáva 120 ľudí, ročná produktivita práce na 1 zamestanca predstavuje 1 465 tisíc Sk a priemerná hrubá mzda v podniku sa približuje pre agrosektor k úctyhodným 20 tisícom Sk.

Vizitka Agrie Liptovský Ondrej, a.s.

Akciová spoločnosť v súčasnosti hospodári na rozlohe 4 900 ha poľnohospodárskej pôdy tvorenej prevažne z trvalých trávnych porastov (3 240 ha). 1 660 ha z výmery pripadá na ornú pôdu, ktorá takmer výlučne slúži ako krmovinová základňa pre živočíšnu výrobu. Nosným pilierom podniku je chov HD na produkciu mlieka s prevahou holštajnského a pinzgauského dobytka. Svoje miesto si tu v lone Tatier našiel už tradičný (aj keď dnes už nie príliš lukratívny) chov oviec, ale aj extenzívny chov volkov pinzgauského plemena. A práve pinzgauský dobytok je v súvislosti s Agriou Liptovský Ondrej, a. s., skloňovaný najviac. Spoločnosť je totiž vlastníkom najväčšej čistokrvnej génovej rezervy tohto plemena na Slovensku.

Cesta k vyššej efektivite

Poľnohospodárske družstvo Liptovský Ondrej prešlo za posledné obdobie významnými transformačnými zmenami. Podľa slov predsedu Ing. Jána Pacigu, PhD., už minulé roky poukazovali na čoraz viditeľnejšie sa znižujúcu perspektívu družstevníctva u nás. Tento fakt naštartoval proces postupnej transformácie družstva na akciovú spoločnosť. Manažment si od tejto premeny sľuboval zvýšenie efektivity, flexibility, ako aj transparentnosti predovšetkým v rozhodovacích procesoch riadenia výroby, čo sa skutočne potvrdilo. Dnes po 2 rokoch úspešného fungovania podniku formou právnickej osoby si vedenie tento krok pochvaľuje a odporúča ho aj iným prvovýrobcom pôsobiacim v agrosektore. Hlavný zootechnik Ing. Dudek dodáva, že, samozrejme, samotná zmena na akciovú spoločnosť nie je kľúčovým momentom úspechu podniku. Ako ďalej zdôrazňuje, profesionalita, odbornosť, pracovná disciplína, technologická disciplína, koncepcia, stratégia, riadenie manažmentu, to sú hlavné faktory vedúce k zefektívneniu výroby. Manažment spravil aj ďalšie kroky k vyššej efektivite. Zredukoval počet výrobných stredísk z piatich na dnešné dve a investíciami do modernizácie výrobného procesu citeľným spôsobom zasiahol do redukcie počtu zamestnancov. „Kedysi tu pracovalo niečo vyše 1 000 zamestnancov, dnes ich je 120“, hovorí Ing. Paciga, PhD. Podnik nemá mechanizátorov, ich funkciu prevzali zootechnici, ktorí spravujú 12 hospodárskych dvorov firmy. Len za minulý rok Agria investovala takmer 20 mil. Sk do výroby. „Snažíme sa o väčšiu diverzifikáciu výroby“ ako ďalej konštatuje predseda a na margo myšlienky dodáva, že sú majoritnými vlastníkmi firmy, poskytujúcej kompletný servis dojacích zariadení v rámci severného Slovenska. Podnik prenajíma stroje určené na rastlinnú výrobu, ako aj malý bitúnok s výrobnou kapacitou 1 000 VDJ. Okrem toho Agria každoročne odchováva 2-3 plemenné býky a 10-15 plemenných baranov určených na predaj. Podobne sa spoločnosť snaží flexibilne reagovať na aktuálne zmeny trhu. Neustále znižovanie výkupných cien bravčového mäsa a silná konkurencia dovozu tejto komodity z okolitých štátov prinútila firmu v roku 2003 zrušiť chov 5 200 kusov ošípaných. Totožné dôvody viedli k drastickej redukcii pestovania sadbových zemiakov z plochy 300 ha na súčasných 6 ha. Na druhej strane manažment tohto roku stavil na repku olejnú, ktorú vysial na ploche viac ako 400 ha. Hlavnú výhodu jej pestovania v tunajšej čistej prírode Západných Tatier predseda vidí v znížených nákladoch na ošetrovanie voči škodcom. Tento komplexný prístup viedol k zaujímavým ekonomickým výsledkom. Dnes sa podnik môže pýšiť s ročnou produktivitou práce 1 465 000?Sk na zamestnanca. Priemerná hrubá mzda sa pohybuje na úrovni 19 495?Sk (40?% nad priemerom v agrosektore). Možno teda konštatovať, že cieľ vedenia zefektívniť výrobu, tvoriť zisk a patrične odmeniť zamestnancov sa postupne po krôčikoch napĺňa.

Spoločnosť Agria a Európska Únia

Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol Agrii, a. s., nové možnosti, ale taktiež aj nové problémy. Podnik už druhý rok čerpá finančnú podporu zo SOP Plán rozvoja vidieka, opatrenia č.5 - Agroenvironment a životné podmienky zvierat. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy bolo 1 827 ha vyčlenených na podopatrenie č.1 Základná schéma a 1 252 ha na podopatrenie č.6 - Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trvalých trávnych porastov. V rámci Agroenvironmentu chcelo vedenie začať transformáciu časti výmery pôdy na ekologické hospodárenie, no tu narazili na prvý problém. Najprv získali povolenie, ktoré však bolo vzápätí zrušené s odôvodnením, že ekologicky hospodáriť len na časti pôdy v rámci Agroenvironmentu nie je možné. Pravdou je fakt, že podopatrenie č.10 - Ekologické hospodárenie je kombinovateľné so všetkými ostatnými opatreniami Agroenvironmentu okrem č.1 Základná schéma. Čiže konflikt záujmov mohol vzniknúť tu. Lenže prečo zodpovedný orgán argumentoval iným dôvodom, nie je jasné. Pravdepodobne ešte stále existujú nejasnosti v týchto otázkach aj na tých najkompetentnejších miestach. Náš rozhovor sa krútil aj okolo ďalších „pálčivých“ tém, ktoré robia podniku starosti. Štátom pridelená kvóta pre produkciu mlieka 6,56 mil. kg za kvotačný rok 2005/2006 bola prekročená, nakoľko PD Liptovský Ondrej dodali do mliekarní v tomto období až 7 376 158 kg. Ale pretože nebola naplnená celoslovenská kvóta, tento „prehrešok“ sa tentoraz obišiel bez sankcií. Ak však tento trend bude pokračovať, v budúcnosti podnik podľa slov Ing. Dudeka pravdepodobne pristúpi k alternatíve skrmovania mlieka novonarodenými teľatami až do veku 2 mesiacov. Čerstvé mlieko dojníc by tak nahradilo v súčasnosti používané mliečne náhradky. Samozrejme sa bude zvažovať ekonomická výhodnosť tohto kroku, nakoľko ešte nik nevie, či pri nadprodukcii napokon nebude výhodnejšie zaplatiť sankciu a naďalej dodávať produkt mliekarni. Zatiaľ najzávažnejší problém podnik vidí v nariadení EÚ, podľa ktorého je každá farma do 30.6. 2008 povinná zabezpečiť skladovací priestor maštaľného hnoja so 6-mesačnou kapacitou produkcie, ktorý by spĺňal požiadavky z hľadiska ochrany povrchových, podzemných vôd a pôdy. Podniku sa naskytujú dve možnosti jeho riešenia. Buď investujú desiatky miliónov do rekonštrukcie hnojiska, alebo sa vrhnú do relatívne novej možnosti v podmienkach Slovenska, a to do vybudovania bioplynovej stanice. Budúcnosť v OZE Zdá sa, že plán vybudovať bioplynovú stanicu s využitím kogenerácie má svoju budúcnosť. Podnik už má v súčasnosti na stole vypracovanú štúdiu tohto projektu. Ing. Dudek konkretizuje, že náklady na projekt by sa mali vyšplhať na 60 mil. Sk, pričom stanica pri zachovaní ročnej produkcie 22 000?t maštaľného hnoja a 11 000?t močovky a hnojovice by mala denne vyprodukovať 450 kWh elektrickej energie a 654 kWh tepla. S využitím elektrickej energie si vedenie nerobí starosti, nakoľko vychádza z predpokladu garancie výkupu energie štátom za fixnú sumu počas vopred určeného obdobia. Problém ostáva s vyprodukovaným množstvom tepelnej energie a tak by vedenie privítalo spoluúčasť investora, ktorý by vedel vytvoriť podmienky pre jej využitie na vykurovanie obytných objektov. Zatiaľ sa takáto možnosť javí ako najreálnejšia na sídlisku v Liptovskom Mikuláši, kde sa uvažuje o inštalácii kogeneračnej jednotky poháňanej bioplynom. V každom prípade však veľká investícia do možnosti využívania exkrementov zvierat, ale aj zvyškov rastlinnej produkcie ako obnoviteľného zdroja energie (OZE) sa javí perspektívnejšou ako nemalá investícia do existujúcich hnojísk, ktorá v konečnom dôsledku z pohľadu efektivity a zisku aj tak bude znamenať ďalšie „prešľapovanie na jednom mieste“.

Organizácia chovu hovädzieho dobytka

Hovädzí dobytok sa sústreďuje v 5 výdojných hospodárstvach v lokalitách Liptovský Ondrej, Jamník, Liptovská Porúbka, Jakubovany a Vavrišovo. Každé hospodárstvo chová v priemere cca 260 dojníc. My sme navštívili prvé tri menované a v každom z nich sa bolo na čo pozerať. Harmonogram organizácie chovu je prakticky všade totožný. Dojnice sú rozdelené podľa produkcie do troch skupín a to na 1. a 2. produkčnú skupinu a skupinu zasušených kráv s vysokoteľnými jalovicami. Produkčné skupiny sú dojené 2-krát denne a to v skorých ranných a poobedňajších hodinách. V období medzi dojeniami, ako aj po druhom dojení sa presúvajú na pastvu. Popri skrmovaní zelenej hmoty a konzervovaných objemových krmív sa kŕmna dávka optimalizuje prídavkom jadrového krmiva. Najlepšiu úžitkovosť dosahuje hospodárstvo v Jamníku, kde každá dojnica prevažne holštajnského plemena produkuje ročne v priemere 6 550?l mlieka. Zootechnik Ing. Ivan Borsík nám ozrejmuje, že dojnice pripúšťa holštajnskými býkmi, pričom v selekcii sa kladie hlavný dôraz na vemeno, končatiny a zložky mlieka; najmä bielkoviny.

Pinzgauské plemeno

Skutočnou pýchou Agrie Liptovský Ondrej, a.s., je stádo 275 čistokrvných zvierat pinzgauského plemena Liptovská Porúbka. Tento chov predstavuje zároveň aj najväčšiu génovú rezervu pinzgauského plemena na Slovensku. Zootechnik Ing. Marián Štaffen konštatuje, že taký početný chov čistokrvného pinzgauského dobytka je lahôdkou pre nejeden pár očí našich, ale taktiež zahraničných chovateľov. Podľa dôsledne zvážených kritérií súťaže Naj slovenský chov sa práve tento chov zaradil na čelo v kategórii čistokrvný pinzgauský dobytok. Len pre ilustráciu, priemerná ročná produkcia mlieka predstavuje 4 347?l na dojnicu, pričom tento priemer narástol za posledný rok takmer o 500 l. Ďalšou raritou tohto chovu je dlhodobá produkčnosť niektorých dojníc. Ako nám medzi rečou spomenul Ing. Šteffen, minulý rok vyradili dojnicu, ktorá bola zaradená do produkcie 14 rokov. Aj tieto fakty sú dôkazom, že v Liptovskej Porúbke sa vydali tou správnou cestou k trvalej efektívnosti výroby, za ktorú už dnes hovoria presvedčivé výsledky.

Tento článok nájdete v Slovenskom CHOVe na stranách 7-9