Dlhodobý vplyv hnojenia na úrodu pšenice ozimnej a zemiakov

Veľa krajín už v minulom či predminulom storočí postavilo racionálnu otázku prírode, či je možné dlhodobo hospodáriť na pôde, dosahovať rentabilné úrody poľnohospodárskych plodín a zachovať úrodnosť pôdy bez návratu úrodou odobratých živín z pôdy. Výsledky viac ako 150-ročných stacionárnych poľných pokusov v Rothamstede (Veľká Británia), Astove (Dánsko) a v ďalších európskych krajinách jednoznačne dokumentujú, že pokiaľ export živín z pôdy úrodou prevláda nad importom živín do pôdy hnojením organickými a priemyselnými hnojivami, dochádza k degradácii biologických a fyzikálno-chemických pôdnych vlastností, výsledkom čoho je výrazné zníženie potenciálnej úrodnosti.

Naopak, pri variantoch, kde sa akceptovala vyvážená bilancia živín vrátane obsahu humusu v pôde, sa pôdne vlastnosti výrazne zlepšujú v porovnaní so vstupnými hodnotami. Ich výsledkom sú dvoj až trojnásobne vyššie úrody. Na šľachtiteľskej stanici SCPV Vígľaš–Pstruša bol v roku 1957 založený dlhodobý stacionárny pokus a s veľmi malými úpravami je udržiavaný až doteraz. Vlastný stacionárny pokus je založený v zemiakarskej výrobnej oblasti pšeničného podtypu. Nadmorská výška pokusu je 345 m. Priemerná ročná teplota je 7,76 °C a úhrn zrážok je 599 mm. Pôdny typ je hnedozem, ilimerizovaná glejová s ílovitohlinitou pôdou. Hĺbka ornice je 0,40 m. Pôdna reakcia neutrálna až mierne kyslá. V stacionárnom pokuse sú varianty hnojenia zaznamenané v tab. 1.

Pšenica letná f. ozimná

V článku sú uvádzané priemerné hodnoty za 15 rokov. Pri hodnotení vplyvu hnojenia na úrodu sme zistili, že: -najnižšia úroda bola pri totálne nehnojenom variante /021/ – 3,24 t.ha-1, najvyššia pri hnojení 120 kg N+60 kg P2O5 a + 60 kg K2O /015/ – 5,93 t.ha-1. - veľmi malý rozdiel bol zistený medzi hnojením len NP alebo NK - 0,07 t.ha-1 v prospech hnojenia fosforom.

-organické hnojenie zvýšilo úrody pšenice len o 0,09 t.ha-1

-zvyšovanie hladiny N pri PK hnojení malo pozitívny vplyv na výšku úrody. Pri 15-ročnom sledovaní 40 kg N zvýšilo úrodu o 1,07 t, 80 kg N zvýšilo úrodu oproti nehnojenému variantu o 1,94 t. Najvyššiu úrodu sme zistili pri hladine dusíka N3, kde 120 kg dusíka zabezpečilo nárast úrody 2,37 t.ha-1.

-taktiež bola zistená silná závislosť medzi zvyšovaním dávky len čistého N, bez aditívneho pôsobenia PK /var. 011,022,023,024/. Aj tu zvyšovanie dávok N prinieslo výrazný efekt. 40 kg N zvýšilo úrodu o 1,20 t, 80 kg N zabezpečilo zvýšenie úrody o 2,09 t a opäť najvyšší účinok hnojenia N sme zaznamenali pri dávke 120 kg N – zvýšenie úrody o 2,38 t.ha-1

Porovnanie úrod medzi variantmi hnojenými rovnakou dávkou N vychádza síce v neprospech len samotného N, no pri cene hnojiva PK 2 230 Sk.ha-1 (890 Sk za 60 kg K2O a 1 340 Sk za P2O5 ) je zrejmý nesúlad medzi vloženými nákladmi a ziskom za vypestovaný produkt (Tab. 3). Zo sledovania úrod vyplýva, že hnojenie P a K ani po 50- tich rokoch od založenia pokusu nemalo významný vplyv na úrodu pšenice. Podobné tendencie sme zaznamenali v rámci tohto pokusu i u iných obilnín.

Zemiaky

Pri hodnotení viacročného cyklu sme zistili závislosť úrody nielen na hnojení N, ale výrazný vplyv na výšku úrod malo aj hnojenie P a K, kde samotné P a K zvýšilo úrodu oproti nehnojenému variantu o 2,75 t.ha-1 pri 12-ročnom priemere. Hnojenie prvkami N, P a K oproti hnojeniu samotným dusíkom pri rovnakej úrovni N zvýšilo úrody o 4,98 t.ha-1 (varianty 013 – 023), 5,11 t.ha-1 (0,14 – 0,24), resp. 3,46 t.ha-1 (varianty 015 – 022). Pri porovnaní úrod vo variante so samotným dusíkom /024/ a NP /025/, resp. NK /026/ zisťujeme relatívne vysoký vplyv čo i len jedného prvku. 2,32 t.ha-1 hľúz pri hnojení fosforom (025 – 024) a 2,49 t.ha-1 pri hnojení draslíkom (026 – 024).

Zvyšovanie hladiny N malo pozitívny vplyv na výšku úrody hľúz. Pri 12-ročnom sledovaní 40 kg N zvýšilo úrodu o 1,88 t, 80 kg N zvýšilo úrodu oproti nehnojenému variantu o 3,29 t. Najvyššiu úrodu sme dosiahli pri hladine dusíka N3, kde 120 kg dusíka zabezpečilo nárast úrody 5,80 t.ha-1. Zvyšovanie hladiny N pri PK hnojení zabezpečilo zvýšenie úrody o 4,11 t pri 40 kg N., 5,65 t pri 80 kg N a 6,52 t pri 120 kg N.

Pri cene 20 Sk za 1 kg N a 5 Sk za 1 kg zemiakov zvýšenie nákladov o 800 Sk pri 40 kg N zvýšilo úrodu hľúz o 20 700 Sk, resp. 8 600 Sk (var. 023). 80 kg N pri nákladoch zvýšených o 1 600 Sk zvýšilo úrodu o 29 300 Sk, resp. o 16 700 Sk (var. 024) a 120 kg N pri zvýšených nákladoch na hnojivo o 2 400 Sk zvýšilo úrodu o 32 450 Sk, resp. o 29 200 Sk (var. 022). Tiež sa prejavil výrazný vplyv organického hnojenia, kde sme zaznamenali zvýšenie úrod len pri organickom hnojení oproti variantu bez organického hnojenia o 2,97 t.ha-1.

Z uvedených výsledkov možno vysloviť nasledovné závery:

1. Ani po 50 ročnom nehnojení fosforečnými a draselnými hnojivami sme nezaznamenali výraznú depresiu úrod obilnín.

2. Taktiež organické hnojenie nemalo pri obilninách vplyv na výšku úrod, keď vo variante, ktorý nebol hnojený 50 rokov organickými hnojivami sme zistili zvýšenie úrody len o 90 kg.

3. Hnojenie N a P pod obilniny je podľa dosiahnutých výsledkov ekonomicky neefektívne.

4. Naopak, pri zemiakoch sme zistili výrazný vplyv hnojenia, nielen N, ale i P a K.