Bobor v Nedakoniciach

Bobor (Castor fiber) je z hlodavcov najv?? predstavite?, lebo dorast·do d?ky a·1 m. Je zarasten? hebkou a hustou srs?u, farby sivohnedej, pripom?a mi trochu vydru, lebo je tie·zariaden? na vodn? ?vot. ?pinat?m ?rok?m chvostom riadi smer pri pl?an·

Ke·som sa v septembri 1998 na Sv?ohubertsk?ch d?ch v Sv?om Antone stretol s mojim priate?om po?ovn?om Aloisom Rokytom, spomenul aj to, ? u nich v Nedakoniciach pri Uherskom Hradi?i videl viackr? bobra. Akosi som tomu nechcel veri· ve·dlho v ?ech?h ne?l, literat?a uv?za, ? nieko?ko boborov ?lo v rybn?och t?bo?k?ch do roku 1882. Nechal som si v?tko prejs·hlavou a d?al veci do s?islosti. V CHKO Z?orie na z?adnom Slovensku s·u·bobry trvale os?len·a tie·tam neboli. Od spom?an?o mesta po rieke Morave to nie je a·tak ·leko. Taktie·kol?ia t?chto vz?nych zvierat ?je v ramennej s?tave p?odn?o koryta Dunaja pri gab?kovskom vodnom diele. Cielen·reintrodukcia v Rak?ku po roku 1972, kedy v dvoch etap?h vypustili okolo p?desiat jedincov do vo?nej pr?ody, spravila svoje. Dohodli sme sa, ? na bobra v od?ahlom ramene rieky Moravy sa pr?em pozrie·a vyfotografova·ho.

?as plynul a pri fotografovan·ve?k?ch ?liem v slovensk?ch Karpatoch, na ktor·som sa vtedy preva?e zameriaval, som na n? rozhovor i bobra akosi pozabudol. V m?i vla?j?eho roku sa mi Alois ohl?il telefonicky, aby som pri?el nasn?a·bobra, o ktorom sme hovorili pred dvoma rokmi. Vtedy som neodolal a 8. j?a 2000 som u·sedel v jeho kav?ne u Hlav?k·v Nedakoniciach. Zhotovili sme ?vord?v? rann? a ve?rn? pl?, kde bobra s najv??u pravdepodobnos?u m?eme vidie· popr?ade i nasn?a· E?e v ten ve?r sme boli v jeho terit?iu.

Alois ma oboznamoval s rev?om. Postupne sme si poprezerali tie miesta, kde bobra viackr? pozoroval na ve?rnej pa?. Na jednom z nich sme ostali ?ka· Tu by mal s najv??u pravdepodobnos?u pr?· V ten ve?r som videl, ako dobre pl?a srnec a kuna. Pripl?alo ku n? zop? ka?c, chv?kov·vzru?nie n? pripravila ondatra, no bobra sme nevideli.

R?o som si bol jeho pr?omnos·overi·na poobhr?zan?ch stromoch. Vyhryzen? kme·v tvare pres?pac?h hod? na spadnutej v?e bol d?azom, ? tu ?je. O tunaj?m bobrovi sme za?li z?kava·inform?ie od ryb?ov, ktor·v t?chto miestach pravidelne lovia ryby. Niektor·menej, in·viacej porozpr?ali o jeho spr?an· kde sa zdr?je, kadia? prech?za a ? m?e ma·okolo 20 kg. Na ryb?ov si vraj nato?ko zvykol, ? ich pr?omnos·mu v?ec neprek?a. Pochutn?a si pri nich ka?? ve?r na pobre??ch a vodn?ch rastlin?h.

?al?e dva ve?re sme bobra tie·nevideli. R?o pri zvalen?ch v?ach sa n? u·n? d?ernej? ryb? op?tal, kde sme boli v?ra podve?r. Bobor, ktor?o chceme vidie·a vyfotografova· pri?el k nemu a p? metrov e?e pred dvadsiatou hodinou, dobr·chv?u obhr?zal k?u na kon?och zvalenej v?y a odpl?al t?mto smerom na druh·stranu. Uk?al na vodn·hladinu, ktor·bola cel·pokryt·mal?mi l?tkami vodn?ch rastl?.

Posledn? ve?r m?ho pobytu pod Buchlovom sme sa rozhodli ?ka·na druhej strane od?ahl?o ramena rieky Moravy. Tam lovil ryby, tie·u·n? zn?y, ktor? potvrdil, ? v?ra o dvadsiatej hodine pripl?al k nemu bobor, pre?el popri ?m p? metrov a p?ol sa na malom ostrov?ku v potoku Mor?ka a·do tmy. Na?i sme si vhodn·miesto a ?kali. Pri?a dvadsiata hodina. Zelen·vyv??nina na hladine, za ktorou sa ?rila voda, smerovala rovno ku n?. Bol to bobor a bol presn?. Chv?ami zost?al na mieste a sledoval okolie. Asi desa·metrov od n? zmenil smer. Nev?al som a za?l sa plazi·pribli?e sedem metrov ?rokou hr?zou, ktor·delila rameno a potok Mor?ky. Alois ma pritom posunkami navigoval. S pripraven?m fotoapar?om sledujem hladinu a pritom som v?ec nezaregistroval, ? medzi vy??i pobre??mi rastlinami tri metre ved?a m? prech?za bobor. Pri?el Alois a sklaman?u mi ukazuje takmer pri noh?h mokr·stopy smeruj?e do potoka. Chybu mus?e r?chlo napravi· Poklusom ku najbli?iemu mostu vzdialen?u asi ?s?to metrov nadbiehame a vraciame sa po druhej strane na stanovi?e prv?o ve?ra. Nesta?li sme sa vyd?cha·a u·pl?a bobor. Za?nam robi·prv·sn?ky. Zastavil, spozornel, ale predsa vych?za na breh a ukazuje sa n? cel?. Vid? bobra po prv?kr? vo vo?nej pr?ode. Pozorovali sme ho z druhej strany potoka. Bral si do predn?ch labiek, ktor·mi pripom?ali men?e ruky, dve-tri stebl·?avnatej rastliny, uhryzol na spodku a postupne steblami a·po listy si ich pos?al a konzumoval. Toto trvalo zhruba p?n?·min?, potom nen?adne v k?ude sa ponoril a pomaly odpl?al k?ok ved?a za in?mi rastlinami. Tento ?asn? z?itok predklad? v cykle, ktor? sa mi podarilo v ten ve?r nasn?a·

?i tento bobor ?je samot?sky alebo v rodinnej skupinke, ? m·typick? bobr·hrad sme nezistili. Chod·v?k pravidelne po svojom terit?iu.

Jozef FERENEC

Tisk

Další články v kategorii Ekologie

Agris Online

Agris Online

Agris on-line
Papers in Economics and Informatics


Kalendář


Podporujeme utipa.info