Kamzík - vysokohorská antilopa

KamzÝk - vysokohorskß antilopa

KamzÝk kedysi v dobßch żadovřch ×il na otvorenřch rovinßch chladnřch eurˇpskych stepÝ. Ke´ sa zaŔalo v Eurˇpe oteplovaŁ, v nÝ×inßch sa zaŔali meniŁ rastlinnÚ i ×ivoŔÝÜne spoloŔenstvß. ChladnÚ stepi zaŔali pomaly nahrßdzaŁ hustÚ lesy. KamzÝky, sviÜte a inÚ ×ivoŔÝchy, ktorřm vyhovoval ×ivot v drsnřch klimatickřch podmienkach, zaŔali ustupovaŁ do vyÜÜÝch pol˘h, ktorÚ si najviac zachovali charakter prÝrodnřch systÚmov p˘vodnej vlasti. Preto najobż˙benejÜÝmi stanoviÜŁami pre kamzÝkov aj dnes zostali vysokohorskÚ alpÝnske l˙ky.

Pred ÜÝriacim sa pßsmom lesov kamzÝky vyst˙pili a× na hrebene eurˇpskych veżh˘r, ktorÚ vyŔnievali nad zalesnenou krajinou. Tieto boli od sebe vzdialenÚ stovky kilometrov. Takto vznikli izolovanÚ populßcie kamzÝkov bez vřmeny genetickřch informßciÝ. Vřvoj vo vysokřch horßch prebiehal izolovane, ŔÝm vznikali novÚ poddruhy kamzÝka. V Alpßch je to Rupicapra rupicapra rupicapra.

KamzÝk vrchovskř tatranskř (Rupicapra rupicapra tatrica) sa vyvinul ako poddruh vo Vysokřch Tatrßch. Tento reliktnř pßrnokopytnÝk bol popÝsanř v roku 1971 Ing. M. Blahoutom ako tatranskř endemit. Tatranskß populßcia za evol˙cie dlhřch tisÝcroŔÝ dosiahla ekologick˙ i genetick˙ stabilizßciu na malřch priestoroch, aj ke´ cestou prÝbuzenskřch depresiÝ za prÝbuzenskÚho krÝ×enia. P˘vodnosŁ kamzÝka tu potvrdzuje okrem priamych a nepriamych historickřch ˙dajov aj nßlez fragmentu kamzÝŔej lebky z roku 1974, ktor˙ naÜli v oblasti Mur߲a v Belianskych Tatrßch. Z rßdiouhlÝkovej analřzy kostnej drene sa zistilo, ×e nßlez pochßdza z konce doby żadovej a vek bol stanovenř na 10 610 rokov s presnosŁou » 110 rokov. V´aka svoje] h˙×evnatosti a vitalite dokß×u kamzÝky pre×ÝvaŁ v drsnom vysokohorskom prostredÝ Zßpadnrch, Vysokrch a Belianskych Tatier. Areßlom ich vrskytu s? oblasti nad pßsmom kosodreviny.

KamzÝka vrchovskÚho tatranskÚho poznß vńŔÜina turistov, ktorÝ navÜtÝvili VysokÚ Tatry. Je symbolom tatranskřch nßrodnřch parkov Slovenska i Pożska. Mß silnÚ svalnatÚ telo. SrsŁ je v lete krßtka hrdzavohnedß s tmavÜÝm sfarbenÝm n˘h a pßsom na chrbte. V zime je veżmi hustß, hrubß, hnedoŔierna a× Ŕierna s bielymi miestami na Ŕasti hlavy. DospelÚ jedince vß×ia od 20 do 45 kg. Obe pohlavia maj˙ vyvinutÚ ro×ky. KamzÝŔia zver ×ije v Ŕriedach, ktorÚ vedie dospelß a v socißlnom rangu najvyÜÜie postavenß samice. NebezpeŔenstvo ohlasuje piskżavřm hvizdom, po ktorom celß Ŕrieda odbehne. DospelÚ a starÚ samce ×ij˙ Ŕasto osamotene na odżahlřch a Ła×ko prÝstupnřch miestach. K Ŕriedam sa pridru×uj˙ iba v Ŕase ruje, od oktˇbra do decembra. Vtedy sa ozřvaj˙ Ła×ko vyrß×enřm mÚkanÝm. KamzÝky sa ×ivia ÜŁavnatřmi horskřmi bylinami a trßvou. V zimnom obdobÝ je ich potrava chudobnejÜia, s˙ n˙tenÚ vyhrabßvaŁ ju spod snehu, hżadaŁ na hrebienkoch, kde je sf˙kanř sneh, alebo pod skalnatřmi stenami. V n˙dzi zostupuj˙ do ni×ÜÝch pol˘h, kde ohrřzaj˙ mladÚ vřhonky kosodreviny a jarabiny. Nikdy vÜak nezostupuj˙ pod horn˙ hranicu lesa. ZvlßÜtnosŁou trßviacej s˙stavy tejto zveri s˙ bezoßrovÚ gużky v ich ×al˙dkoch. Tieto gużatÚ, kame˛u podobnÚ ˙tvary sa tvoria z nestrßviteżnřch ŔastÝ potravy. Svoje miesto zaujali oddßvna v poverŔivom lieŔiteżstve vo vedomÝ vynikaj˙ceho vÜelieku, naŔo veża kamzÝkov doplatilo ×ivotom. Pritom ide len o vßpennřmi sożami zlepenÚ chlpy a rastlinnÚ vlßkna.

+asto som sa s kamzÝkmi stretßval v osemdesiatych rokoch, ke´ bolo mojou velkou zßżubou zdolßvanie tatranskřch ÜtÝtov dosahuj˙cich vřÜku 2500 m n.m. Vtedy som sa zaŔal viac zaujÝmaŁ o ×ivote a biolˇgii tohoto druhu zveri. Najviac ich bolo vÝdaŁ na trßvnatřch l˙kach vo vřÜkach okolo 2000 m n.m., teda v alpÝnskom stupni.

Veżakrßt som videl kamzÝkov bez problÚmov prekonßvaŁ veżmi Ła×kř terÚn. Horskř vodca, ktorř ma zvyŔajne, respektive skupinku doprevßdzal, odhadoval tieto terÚny ako III. stupe˛ obtia×nosti horolezeckej stupnice, ktorř sa hodnotÝ podża Welzenbacha. Nohy kamzÝkov s˙ Üpecißlne prisp˘sobenÚ lezeniu a skßkaniu, ako aj pohybu na hladkřch a Üikmřch stup˛och alebo platniach. S˙ pevnÚ a mocnÚ. ZaujÝmav˙ stavbu maj˙ ratice, ktorřch vn˙tornß plocha je mńkkej elastickej kostnej hmoty, křm okraj lemuje tvrdß vyst˙penß hrana. Pri zostupoch zveri po prudkom svahu, alebo zamrznutom snehu sa zasa dobre uplat˛uj˙ paratice.

Fotografovanie niektorrch kamzÝkov břva veżmi jednoduchÚ, nakożko s˙ na turistov zvyknutř. Stretßvame sa s nimi v tesnej blÝzkosti turistickřch chodnÝkov. Osobne som mal viackrßt toto ÜŁastie vo Velickej doline i v Malej Studenej doline. InÚ kamzÝky, Ŕasto predtřm vyruÜovanÚ nedisciplinovanřmi vysokohorskřmi turistami, zasa pri stretnutiach unikaj˙ do n˙dzovřch ˙krytov, ktorÚ im poskytuj˙ str×e skßl. Plachß je aj kamzica vodiaca mlß´a, ktorß je veżmi starostlivou matkou. Pri fotografovanÝ som podrobnejÜie informßcie o tejto zveri zÝskaval od m˘jho priateża, pracovnÝka TANAP-u a tie× fotografa prÝrody Juraja Ksia×eka. V roku 1999 mi umo×nil z˙ŔastniŁ sa i sŔÝtavania kamzÝkov. Ten rok sa stal alarmuj˙ci, ke´ v histˇrii sŔÝtavania sa narßtalo len nieŔo cez 150 kusov kamzÝkov.

KamzÝk je vysokohorskß antilopa, ktorß v s˙Ŕasnosti na Slovensku patrÝ medzi kriticky ohrozenÚ druhy ×ivoŔÝchov. I napriek prÝsnej ochrane vÜak kme˛ovÚ stavy s˙stavne klesaj˙. Tento zlom nastal u× v ÜesŁdesiatych rokoch a klesaj˙ca tendencia pretrvßva a× podnes.

Pracovnß skupina vytvorenß v ŐL TANAP-u zlo×enß z odbornřch i prevßdzkovřch pracovnÝkov vykonßva neustßle podrobn˙ analřzu s˙ŔasnÚho stavu. VerÝm, ×e sa im podarÝ navrhn˙Ł a realizovaŁ ˙ŔinnÚ opatrenia pre pre×itie druhu tatranskÚho kamzÝka. Ve´ vysokotatranskÚ kamzÝky, ktorÚ ×ij? na jednej z 23 p?vodnrch lokalÝt sveta, s? medzinßrodnou hodnotou, ktorÚ patria medzi vrznamnÚ prÝrodnÚ pamiatky.

Jozef FERENEC