Keď sa ministri nedohodnú, rozhodne vláda

Kompetenčný spor MŽP a MP ohrozuje integráciu SR do EÚ

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) a ministerstvo pôdohospodárstva (MP) vedú už od vzniku MŽP niekoľko kompetenčných sporov, ktoré sa časom len zhoršujú. V prípade TANAP-u nejde podľa ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa o kompetenčný spor, pretože kompetencie sú jednoznačne dané existujúcimi zákonmi. Ide iba od roku 1994 trvajúcu neochotu MP delimitovať príslušný majetok, personál a rozpočtové prostriedky v prospech MŽP, ktoré spravuje všetky ostatné národné parky. MP tiež blokuje vyhlásenie národných parkov Veľká Fatra a Slovenský kras, pokiaľ nebude vyriešená otázka náhrady ujmy poľnohospodárskym a lesným podnikom za nižší zisk spôsobený obmedzeniami platnými na území národného parku. L. Miklós súhlasí s tým, že tento problém treba vyriešiť, podľa neho to však nie je dôvod na blokovanie vyhlásenia spomenutých území za národné parky, pretože už teraz sú vyhlásené za chránené krajinné oblasti (CHKO), takže v nich platí obdobný ochranný režim ako v národných parkoch. MŽP podľa L. Miklósa dopracovalo nariadenie vlády o náhrade ujmy, pričom ho v krátkom čase predloží na rokovanie vlády. Po jeho schválení opäť predloží aj návrhy na prekategorizovanie CHKO Veľká Fatra a Slovenský kras na národné parky.

Za skutočný kompetenčný spor považuje L. Miklós otázku vodného hospodárstva. Úlohou MŽP bolo vypracovať nový zákon o vodách a nakladaní s vodami. Jeho poslednú verziu predložilo MŽP vláde v októbri minulého roka. Odvtedy sa ním dvakrát zaoberala Legislatívna rada vlády, ktorej pripomienky boli do zákona zapracované. L. Miklós však od ministra pôdohospodárstva dostal list, v ktorom minister kategoricky žiada o stiahnutie tohto zákona z legislatívneho procesu. L. Miklós s tým nemôže súhlasiť aj kvôli upozorneniu z Bruselu, že ďalšie odkladanie prijatia tohto zákona môže zablokovať vstup SR do EÚ. Minister životného prostredia vidí problém v tom, že MP nevie definovať konkrétne výhrady k predloženému zákonu, ale žiada prinavrátenie štátnej správy vo vodnom hospodárstve do svojich kompetencií. To by však podľa L. Miklósa bol návrat k samokontrole, čo je v rozpore s princípom trvalo udržateľného rozvoja, podľa ktorého musí kontrolu využívania prírodných zdrojov vykonávať orgán nezainteresovaný na ich hospodárskom využívaní. Vláda obom ministrom uložila ešte raz rokovať o rozporoch k predloženému zákonu. Keď sa ministri nedohodnú na obojstranne prijateľnom riešení o zákone, rozhodne vláda.