Rok v znamení prípravy legislatívy

Nepochybne najvýznamnejším úspechom ministerstva životného prostredia (MŽP) v uplynulom roku je uzavretie negociačných rozhovorov v tejto kapitole. Z veľkej časti k tomu prispel pokrok v príprave legislatívy, ktorý rezort dosiahol v tomto roku. Po viacročnej príprave parlament schválil nový zákona o odpadoch. Nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku zasa povýšil územné plánovanie na strategický nástroj ochrany životného prostredia. Veľkým úspechom bol však už rozpočet na rok 2001, ktorý bol po dlhom poklese medziročne zvýšený, a to hneď o 21,9 %. Aj tak však jeho absolútna výška nedosiahla ani úroveň výdavkov na reprezentáciu SR na olympiáde. V roku 2001 došlo zlúčením viacerých rezortných organizácií aj k vytvoreniu novej organizácie, Štátnej ochrany prírody.

Na ostatnej schôdzi NR SR prešiel prvým čítaním zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, zákon o obchode s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zákon o ochrane vôd a o nakladaním s vodami. Posledný spomínaný zákon sa pre kompetenčné spory MŽP s ministerstvom pôdohospodárstva (MP) pripravoval takmer celé uplynulého desaťročie. Až dôrazné upozornenie Európskej komisie, že absencia tohto zákona môže spomaliť integračný proces SR, viedlo k jeho schváleniu vládou. Pripravený je aj zákon o haváriách a v štádiu zapracovávania pripomienok je zákon o obaloch a odpadoch z obalov. Na ostatnej schôdzi vláda schválila aj nariadenia o spôsobe výpočtu a úhrady majetkovej ujmy vzniknutej obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu. Absencia tohto nariadenia, s ktorým počíta zákon o ochrane prírody a krajiny od roku 1994, prispela k množstvu sporov medzi MŽP a MP. To odmietlo súhlasiť s vyhlásením ďalších národných parkov a chránených krajinných oblastí v SR, kým nebude vyriešený tento problém.

Príprava takého množstva zákonov, z ktorých väčšina vychádza z potreby implementovať do slovenskej legislatívy právo Európskej únie alebo záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd, je pozoruhodná aj preto, že MŽP dlhodobo zápasí s poddimenzovaným personálnym a finančným vybavením, čo pravidelne kritizujú hodnotiace správy Európskej komisie, tohtoročnú nevynímajúc. V tomto roku sa MŽP v zmysle programového vyhlásenia vlády podarilo rozbehnúť obrátkovú časť Štátneho fondu životného prostredia. Zrušenie tohto fondu a presun jeho obrátkovej časti na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku sa však nepodarilo zrealizovať tak, aby malo poskytovanie úverov na environmentálne programy kontinuitu. Rozpočet na rok 2002 však vytvára predpoklady na personálne posilnenie rezortu o 190 nových pracovníkov. Z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu by mal rezort dostať 2 mld. Sk na riešenie starých environmentálnych dlhov, predovšetkým starých neriadených skládok. Systémové vyriešenie financovania ochrany životného prostredia však už bude úlohou asi až ďalšej vlády. Mala by pri tom vychádzať z princípov environmentálnej daňovej politiky, ktorých prípravu MŽP v spolupráci s ministerstvom financií ukončilo koncom uplynulého roka.