Slováci by sa nemali báť geneticky modifikovaných organizmov

Obyvatelia Slovenska by sa nemali obávať geneticky modifikovaných organizmov (GMO), tvrdia slovenskí biotechnológovia. Ako na tlačovej besede v piatok povedal Jozef Timko z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ľudia sa často boja prípadných alergických reakcií po zjedení potravín s obsahom GMO. Aj na normálne potraviny sú podľa neho mnohí ľudia alergickí. Naproti tomu potraviny s obsahom GMO sú "ďaleko viac sledované ako bežné potraviny," dodal Timko, ktorý však upozornil, že žiaden vedec nemôže povedať, že nikto na potravinu s GMO nikdy nedostane alergiu.

"Pravdepodobnosť je ale veľmi malá," doplnil ho Ján Turňa z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Genetické inžinierstvo umožňuje podľa biotechnológov vyrábať kvalitnejšie, bezpečnejšie a výživnejšie potraviny.

O tom, že obyvatelia SR sú informovaní o GMO svedčia podľa Igora Ferenčíka z Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR výsledky prieskumu, ktorý pre MŽP urobila agentúra Markant od 13. do 20. októbra na vzorke 1084 respondentov. Podľa prieskumu 35 % respondentov vie, čo sú GMO. Pozitívom je, že podobné výsledky sú aj v krajinách Európskej únie (EÚ). Najviac o GMO vedia Košičania (50 %), za ktorými nasledujú obyvatelia ostaných východoslovenských miest a stredného Slovenska. V Bratislave podľa prieskumu vie, čo je GMO, 38 % obyvateľov. Ľudia podľa Ferenčíka najviac čerpajú informácie o GMO z televízie, tlače a rozhlasu, najmenej z internetu, hoci tam je najviac informácií. Jedným zo zdrojov je aj webová stránka, ktorú spravuje MŽP, www.gmo.sk. Stránka sa síce ešte tvorí, ale už dnes sú na nej dostupné základné informácie.

Problematiku GMO v SR podrobne riadi zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, ktorý platí od 1. januára 2003 a zohľadňuje nariadenia EÚ. Podľa Ferenčíka, Slovensko implementovalo smernice EÚ o GMO vôbec ako prvé v Európe, za čo získalo pochvalu Európskej komisie. Pre porovnanie 12 z 15 členských krajín únie komisia pre neúplnú implementáciu smerníc napomenula.

Zavádzanie GMO do životného prostredia, pod čím sa rozumie výsev, výsadba, hospodársky chov alebo vypustenie GMO do prírody, rovnako ako uvádzanie výrobkov s obsahom GMO na slovenský trh musí odsúhlasiť MŽP. Každý, kto používa GMO musí byť registrovaný a hlásiť všetky zmeny na MŽP. "Dávame napríklad súhlas na suroviny, z ktorých sa potraviny vyrábajú, ale nedávame súhlas na potraviny," povedal Ferenčík, podľa ktorého túto problematiku ďalej upravujú ďalšie zákony, napríklad o potravinách, či osivách. Iná situácia nastane po našom vstupe do EÚ, kedy začne platiť pravidlo, podľa ktorého nesmieme vytvárať žiadne bariéry obchodu. "To znamená, že tovary, ktoré sú schválené pre celú EÚ, budú aj na našich trhoch," dodal Ferenčík.

Všetky tovary, ktoré obsahujú alebo sú vyrobené s pomocou GMO, okrem tých čo majú menej ako 0,9% náhodného výskytu GMO, musia byť označené. Doteraz bola výnimka platná pre 1% náhodného obsahu GMO, podľa nových pravidiel EÚ sa to však znižuje na 0,9%, k čomu slovenskí potravinári už pripravujú novelu zákona. V SR monitoruje na požiadanie výskyt GMO Štátna veterinárna a potravinová správa.