Tatranský kamzík - zachrání sa?

Tatranský kamzík - samostatný poddruh, symbol Tatranského národného parku je ohrozený! Je to smutné konštatovanie, ale je tu a ochrancovia prírody bijú na poplach, ak už nie je neskoro.

Stavy kamzíkov zdecimované po II. svetovej vojne sa po zriadení Tatranského Národneho parku podarilo stabilizovať a postupne sa ich stavy upravili na počte okolo 900 ks na slovenskej strane TANAPu. To bolo koncom 60tych rokov.

Už po roku 1980 sa začali zaznamenávať klesajúce stavy pri každoročnom sčítaní tak na slovenskej ako aj poľskej strane Tatier. V roku 1985 bola pre turistiku prakticky uzatvorená hrebeňová časť Belanských Tatier.

Pri poslednom sčítaní bolo v Tanape zistených len 150 Ks! a v poľskom TPN iba 68 ks (november 1999). Klesajúce stavy sa zaznamenali aj v Belanských Tatrách a súčasný počet je ledva 25 % z doby najvyšších počtov.

Po tohotoročnej zime je situácia ešte hrozivejšia - odborný odhad stavov hovorí o počte okolo 100 kusov v celom Tanape.

V tomto roku sa iniciatívy chopili odborníci, ochrancovia prírody zo všetkých oblastí a založilo sa občianske združenie Na záchranu tatranského kamzíka.

Ukazuje sa že doterajšie postupy sú neefektívne a pripisovanie klesajúceho stavu len turizmu je nepravdivé, čoho dôkazom sú Belanské Tatry, kde napriek masovej turistike boli stavy pomerne vysoké a po úplnej uzávere stavy klesli na spomínaných cca 25 %.

Druhým extrémnym názorom na dôvod klesajúcich stavov bol pohľad na tlmenie - regulovanie predátorov v Tanape, opäť to nie je jediný dôvod. Pravdou však zrejme je, že nedávne privysoké stavy jelenej zveri mali svoj odraz v stavoch šeliem hlavne rysa a vlka. Po redukcii stavov jelenej zveri sa záujem šeliem obrátil na kamzíčiu zver. V tomto sa však príroda vie sama regulovať a žiaden živočíšny druh nebol zdecimovaný pôsobením tlaku predátorov.

Za daného stavu je najvážnejším poznanie, že sa vlastne v ochrana kamzíka tápe a nepozná sa príčina rapídneho poklesu stavov. Ak sa neurobia rýchle a zásadne kroky o 5 - 6 rokov môže tatranský kamzík definitívne zaniknúť. Vplyv civilizácie na životné prostredie tu jednoznačne je ale zdá sa tu zlyháva aj manažment riadenia ochrany v ktorom sa tým najhorším spôsobom prejavuje nekoncepčnosť, rôzne záujmy a neodborné, často veľmi zidealizované názory niektorých samozvaných ochrancov prírody. V danom kontexte - aký je reálny prínos zriadenia náhradnej populácie v Nízkych Tatrách, keď "čistotu" tejto čriedy ohrozili kamzíky alpského typu reintrodukované do Slovenského raja a rozšírili sa až na hranicu NAPANTu? Bolo to zistené už v roku 1990 a dlhé roky sa diskutovalo, či sa z hraničného pásma náhradnej populácie tatranského kamzíka vylúči alpský kamzík, alebo nie. Dnes si už nikto nemôže byť istý, či ku kontaktu róznych poddruhov nedošlo. Ale aj celý koncept náhradnej populácie ostal kdesi na pol cesty. Dlhodobo obmedzená migrácia vo veľmi malých čriedach sa nutne musí prejaviť v degenerácii. Prirodzené migračné cesty medzi "originálnou" a "náhradnou populáciou" tu neexistujú - tak tomu treba prostredníctvom riadeného projektu napomôcť.

Druhým príkladom vágneho prístupu bola reakcia na tlmenie tlaku predátorov.

Ak už argumenty na samoreguláciu prírody nestačili, rozhodlo sa, že sa stavy šeliem budú regulovať - ale pretože tým, ktorí rozhodujú o ochrane prírody bolo ťažko verejne pripustiť lov šeliem v TANAPe, rozhodnutie bolo naozaj šalamúnske - stavy vlka a rysa sa budú znižovať odchytom. Určite si viete predstaviť s akým výsledkom. Takéto rozhodnutie sa vlastne ani nemuselo prijímať. Ak sa teda uznalo, že tlak predátorov je momentálne neúnosný, potom riešenie musí byť radikálne. To sú len dva príklady a určite ich je viac. V kruhoch okolo TANAPu sa diskutuje, že určitým riešením by bolo zriadenie obory. Ale skutočný projekt zatiaľ neexistuje. A čo takto využiť skúsenosti zo zahraničia? Pred dvoma rokmi sme mali možnosť vidieť na Festivale horských filmov v Poprade francúzsky film o odchyte a premiestnení čriedy kamzíkov a napomohlo sa reintrodukcii v oblasti, kde kamzík aj predtým žil.

Pokiaľ sa na rapídnom úbytku tatranského kamzíka podpisuje aj pytliactvo, tak sa musíme pýtať ako je vlastne zabezpečená profesionálna ochranná služba? Kto ju vlastne zabezpečuje?

Nemal by za danej situácie zasiahnuť napríklad pán minister kultúry, keď sa nad manažmentom ochrany nevedia dohodnúť ministri poľnohospodárstva a životného prostredia?

Ja som amatér - fotograf a tak ako všetci milovníci prírody, neviem si predstaviť Tatry bez kamzíkovi. Ostáva nám len veriť, že keď už zlyhali v záchrane kamzíka profesionáli, ktorí to majú v pracovnej náplni aspoň Občianskej iniciatíve sa podarí urobiť zlom vo vývoji!

Zachránime Tatranského kamzíka?

Ing. Miroslav ZUMRÍK