Žiadajú pravidlá v hospodárení s vodou
10.10.2001 | Hospodárske noviny
P. Minárik: Nejde o kompetencie, ale o vecné nedostatky
Nový zákon o vodách sa pripravuje takmer desať rokov. Absenciu tohto zákona však EÚ považuje za jednu z najvážnejších prekážok v našom integračnom procese. Na tento zákon však čaká aj množstvo slovenských inštitúcií, pretože na zákon o vodách musí nadväzovať zákon o vodovodoch a kanalizáciách, zákon o rybách, zákon o melioráciách a ďalšie. Najnovší návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP) však podľa vodohospodárov nerieši ani množstvo vecí, ktoré sú zahrnuté v doteraz platnom vodnom zákone č. 138/1973 Zb. Vodohospodári však odmietajú tvrdenia, podľa ktorých je ustavičné predlžovanie legislatívneho procesu dôsledkom kompetenčného sporu MŽP s ministerstvom pôdohospodárstva. "Nejde o kompetencie, ale o vecné nedostatky," tvrdí technický námestník riaditeľa odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Povodie Dunaja Peter Minárik.
Návrh zákona o vodách podľa P. Minárika totiž rieši predovšetkým a takmer výhradne otázku ochrany vôd. Hospodárske využívanie vôd, spoplatňovanie úžitkov vrátane hydroenergetického potenciálu, udržiavanie plavebnej dráhy v tokoch či otázku financovania protipovodňovej ochrany vynecháva s tým, že to budú riešiť iné zákony. Podľa P. Minárika je ťažko predstaviteľné, že prijatím navrhnutého zákona sa zruší platnosť terajšieho bez náhrady zrušených ustanovení novou právnou úpravou, prípadne, že by v platnosti zostali len niektoré časti doteraz platného zákona. Navyše zákon o vnútrozemskej plavbe už bol prijatý a podľa P. Minárika značne skomplikoval a sproblematizoval vzťahy medzi SVP ako správcom toku, ktorý realizuje a financuje údržbu plavebnej dráhy a nesie za ňu aj zodpovednosť a Štátnou plavebnou správou, ktorá v zmysle tohto zákona má právomoci prikazovať správcovi toku vykonanie nejakých opatrení, tie však nefinancuje ani za nich nenesie zodpovednosť.
Podľa vodohospodárov navrhnutá verzia zákona prakticky SVP ukladá vynakladať prostriedky na zabezpečenie využiteľnosti plavebnej dráhy, hydroenergetického potenciálu, odberu povrchovej vody, závlah a protipovodňovej ochrany, pričom subjektom využívajúcim takto vytvorené prostredie pre vlastné podnikateľské aktivity neukladá povinnosť za tieto služby platiť. Vo významnej časti sú to výkony vo verejnom záujme, z ktorých niektoré je SR povinná vykonávať aj podľa medzinárodných dohôd, mal by ich preto hradiť štát. To však návrh zákona neupravuje, pričom v celom zákone nie je riešený ani iný spôsob ich finančného krytia. Vodohospodári preto aj vzhľadom na európsku smernicu č. 2000/60/ES žiadajú stanovenie ekonomických pravidiel v hospodárení s vodou priamo v zákone o vodách.
Další články v kategorii Ekologie
- V české části Krkonoš se po desítkách let objevil los evropský (07.05.2024)
- Jedovatí hadi budou kvůli globálnímu oteplování zřejmě masově migrovat, varuje studie (06.05.2024)
- Na Krnovsku obnovily Lesy České republiky druhou vodní nádrž (06.05.2024)
- Na Broumovsku skončil projekt za 5,6 mil. na zmírnění dopadů klimatické změny (06.05.2024)
- Vodohospodáři vezmou sinicím výživu. Přehrada má šanci na lepší vodu (03.05.2024)
- Z české krajiny mizí původní druhy rostlin. Naopak se šíří teplomilné, zjistila studie (29.04.2024)
- MŽP chce do budoucna více podporovat dřevostavby z programu Nová zelená úsporám, řekl ministr Hladík na Festivalu architektury (29.04.2024)
- Na ochranu přírody jdou miliardy. Smysl to má, opatření fungují, dokázala rozsáhlá studie (29.04.2024)
- Komunitní energetika je o krok blíž. Do druhého kola energetických společenství postupuje 57 komunitních projektů (26.04.2024)
- Greenpeace: Lesy ČR možná pokácejí přes 15.000 starých stromů v Krušných horách (26.04.2024)