I dobré hospodárenie v lesoch môže prekážať

I dobré hospodárenie v lesoch môže prekážat

Pri správnom hospodárení sú zdroje z obecných a mestských lesov dobrým východiskom na zabezpecovanie rozvojových programov samosprávnych celkov. Aj obci Lubica pomáhajú lesy pri jej zveladovaní. Od svojho osamostatnenia od mesta Kežmarok (v roku 1992) investovali do rozvoja vyše 300 mil. Sk (plynofikácia, kanalizácia, káblová televízia, postavili 12 malometrážnych bytov, opravujú Mariánsky stlp so sochou Immaculaty a pod.). Obecné lesy Lubica hospodária na výmere 2600 ha. "Lesy sme od vojakov prevzali v dezolátnom stave," uviedol pre Hospodárske noviny starosta obce Otto Dovjak. Dnešné priaznivé hospodárske výsledky sú však neraz aj trnom v oku niektorých jednotlivcov a predmetom rôznych podozrievaní. Starostovi vycítajú napríklad rodinkárstvo, a tak niet divu, že v ostatnom case sa tu vymenili viaceré kontroly. Jedna bola z ministerstva pôdohospodárstva, zameraná na využívanie dotácií zo Štátneho fondu zveladovania lesa. Obec Lubica žiadala o ne zo Štátneho fondu zveladovania lesa až v rokoch 1997 a 1998, kedže v predchádzajúcich ešte nemala listy vlastníctva. Potrebovala ich na zalesnenie približne 150 ha starých holín, ktoré zanechali Vojenské lesy. Peniaze v objeme viac než 5,5 mil. Sk boli podla starostu využité výhradne na úcely obnovy lesa, na pestovatelskú cinnost, o com sa presvedcila aj kontrolná komisia. Vzhladom na to, že následne hospodársky výsledok Obecných lesov Lubica bol kladný, kontrolný orgán konštatoval, že uvedené dotácie bude musiet obec vrátit. Tomu sa však chce starosta bránit všetkými možnými spôsobmi. Podla neho nie je problémom urobit z lesov stratovú záležitost. Nie preto sa však usilovali získat obecný majetok z vojenského priestoru. Ich cielom bolo chránit ho a zveladovat. Obec i lesy majú jeden spolocný úcet. Preto starosta poukazuje na to, že komisia nezohladnila napríklad skutocnost, že ak by boli vytvorili nejakú obchodnú spolocnost, tá by bola povinná platit obci nájom. Pri oddelení lesov od obce by si mohli stanovit podmienku, že napríklad 60 % musí dostat obec a len so zvyšnou castou môžu hospodárit podla svojho. Jeden úcet považuje za priehladný. Z lesa má obec mesacný zisk priemerne okolo 3 mil. Sk. V zime je to podstatne menej. Viac než polovica, približne 1, 9 mil. Sk, však ide mesacne spät do jeho obnovy. Drevo predávajú iba domácim odberatelom. Majú monopol na predaj dreva so železom, ktoré je poškodené po vojenských strelách. Je menej kvalitné, a teda aj lacnejšie. Ceny sa pohybujú od 700 do 1700 Sk za kubický meter dreva. Na jeho manipuláciu sa viaže aj preprava. V tejto súvislosti vykonal Protimonopolný úrad SR kontrolu, cím reagoval na prípad nedovoleného obmedzovania hospodárskej sútaže v Lubici. Išlo o zvýhodnovanie majitela prepravnej firmy TRANS na úkor ostatných prepravcov surového dreva, o rodinné prepojenie firmy so starostom obce. Prijal opatrenia, že odberatel dreva si sám urcí prepravcu, co bude zmluvne podložené. O dalšiu, tentoraz danovú, kontrolu požiadal sám starosta, aby bol prehlad vo všetkom. Lesy sú prítažlivou lokalitou i pre vyznávacov polovníctva. V minulosti ich mala armáda v tejto oblasti pre seba. Okresný úrad v Kežmarku vlani po prvý raz priznal Lubici polovný revír na výmere 4400 ha. Sú v tom zainteresované i okolité obce Vrbov a Ihlany. Tento rok mu pozastavil jeho využívanie. I tu je rec o peniazoch. Obci môžu priniest cistý zisk okolo pol milióna korún, na ktorom by sa chceli podielat rôzne lobistické skupiny i záujemcovia z minulosti. Takže lesy boli a pravdepodobne dlho budú trnom v oku nesplnených ambícií urcitých skupín a jednotlivcov.