Sila tradície a nové pohľady na Agrokomplex

Naďalej zaujímavý, pre návštevníkov príťažlivý a počtom vystavovateľov dostatočne reprezentatívny zostal medzinárodný poľnohospodársky a potravinársky veľtrh Agrokomplex v Nitre. Nedávno skončený 32. ročník však potvrdil, že ani sila tradície nemôže zabrániť novým pohľadom na podujatie, ktoré nevítajú všetci iba s otvorenou náručou. Hoci organizátori každý rok pripravia určité novinky a vylepšenia, nesiahajú na ducha veľtrhu, ktorý jedných chytá za srdce, zatiaľ čo druhých oslovuje menej.

Stojí za zamyslenie, komu má vlastne Agrokomplex slúžiť. Či laickej verejnosti, ktorá ho rok čo rok hojne navštevuje, alebo prevažne odborníkom, čo by síce znížilo počet ľudí so zakúpenou vstupenkou, ale posilnilo by expertné zázemie a účasť vystavovateľov. Vedenie nitrianskeho výstaviska sa snaží vyhovieť odborníkom a nestratiť ani tradičnú masovosť. Časť bývalých vystavovateľov s tým však nesúhlasí a pod Zobor prestáva chodiť, čo nemožno podceňovať. Na druhej strane ani v západnej Európe nieje „mix" masovosti a odbornosti výstavných podujatí neobvyklý, ba prináša aj úspechy. Za všetky príklady stačí uviesť tradičný Medzinárodný zelený týždeň v Berlíne, kde takisto nechýba hudba, množstvo občerstvovacích stánkov i spokojných laických návštevníkov.

Štruktúra vystavovateľov Agrokomplexu sa vyvíja podobne ako na veľtrhoch v okolitých krajinách. Množstevný úbytok potravinárov súvisí so zmenou ich obchodnej politiky, postupujúcou globalizáciou a otvorenosťou spoločného trhu Európskej únie. Mnohé spoločnosti, prípadne celé výrobné odbory, sa prezentujú v koncentrovanej holdingovej podobe, alebo prostredníctvom profesijných zväzov, únií a združení. Racionálnejšiu podobu účasti hľadá tiež poľnohospodárska prvovýroba, nehovoriac o predajcoch techniky a, technológií. Čoraz pútavejšia i početnejšia začína byť prezentácia vidieka, regiónov a mikroregiónov, služieb i ďalších ekonomických aktivít, prispievajúcich k vidieckemu rozvoju.

Tejto polohe by mala patriť budúcnosť v krajinách vidieckeho charakteru, k akým patrí aj Slovensko. Spätosť poľnohospodárstva a vidieka sa zvýrazní novým spôsobom ich financovania, ku ktorému pristúpi EÚ od roku 2007. Hoci tento horizont sa možno zdá byť pre niekoho vzdialený, z plánovacieho hľadiska sa nachádza predo dvermi. A preto ak najväčšie slovenské výstavnícké podujatie naň reaguje už teraz - alebo sa o to aspoň usiluje - určite mu to nemožno mať za zlé.

Prítomnosť troch najväčších ústavných činiteľov Slovenska na nitrianskom výstavisku v úvodný deň veľtrhu - aj keď nie v jednom čase - by mohla navodzovať dojem, že hlava štátu, zákonodarný zbor i vláda začínajú pripisovať agropotravinárskemu komplexu väčší význam ako doteraz. Až ich konkrétny postoj k budúcoročnému štátnemu rozpočtu a formovaniu národnej agrárnej politiky, skĺbenej so spoločnou poľnohospodárskou politikou únie, však ukáže, či ide naozaj o zmenu postojov, alebo iba o naháňanie voličských hlasov pred komunálnymi a potom aj parlamentnými voľbami.

„Poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemožno vnímať iba cez jeho výrobnú funkciu," povedal pri otvorení veľtrhu minister pôdohospodárstva Zsolt Šimon. „ Treba za ním vidieť aj udržiavanie kultúrneho charakteru krajiny a vidieckeho osídlenia so všetkým, čo k tomu patrí." A tieto skutočnosti budú v ďalšom období vplývať nielen na rozvoj odvetvia, ale aj foriem jeho prezentácie.

IVAN JAVOR

(Roľnícke noviny, č. 35, 26. augusta 2005)