Pestovatelia zozbierali 323 ton pivnej plodiny

Na Slovensku je 13 pestovateľov chmeľu, ktorí pôsobia výlučne v Trenčianskom kraji. V tomto roku zozbierali dovedna 323 ton tejto plodiny používanej na výrobu piva. Hektárové výnosy sú o niečo vyššie ako vlani, keď v priemere predstavujú tonu. Podľa pestovateľov to mohlo byť aj viac, nebyť sucha a nedostatku vlahy.

Na Slovensku je 13 pestovateľov chmeľu, ktorí pôsobia výlučne v Trenčianskom kraji. V tomto roku zozbierali dovedna 323 ton tejto plodiny používanej na výrobu piva. Hektárové úrody sú o niečo vyššie ako vlani, keď v priemere predstavujú tonu. Podľa pestovateľov to mohlo byť aj viac, nebyť sucha a nedostatku vlahy, pretože úroda sa ukazovala ako veľmi sľubná.Výkupca Slovchmeľ z Hornej Stredy z celej úrody vykúpi 231 ton, zvyšných 92 ton pestovatelia vyvezú do zahraničia. "Približne polovicu z vykúpeného chmeľu predáme pivovarom na Slovensku, druhú vyvezieme do Nemecka, Anglicka, ČR a Maďarska," povedal riaditeľ spoločnosti Marián Borovský. Ako dodal, kvalitu chmeľu určuje obsah alfahorkých kyselín, v tomto roku je to 3,5 %, čo je dobrý priemer. Pivovarníci by mali byť teda spokojní.Nákupná cena dosahuje 150 tis. Sk za tonu, podobne ako vlani. Náklady na hektár chmeľnice sú okolo 145 tis. Sk, závisia však od zberovej techniky. Rentabilitu plodiny v našich podmienkach určuje množstvo dopestovaného chmeľu na hektári. Najväčší slovenský pestovateľ chmeľu Poľnohospodárske družstvo Čachtice obnovilo chmeľnice na 60 hektároch, kde dopestovalo zhruba 70 ton plodiny.Podľa ekonóma Františka Kadlčeka slušnú úrodu dosiahli využívaním závlah, pričom zber majú plne mechanizovaný. Ako prví na Slovensku zaviedli merisystémovú výsadbu chmeľu, čo im v budúcnosti umožní stabilizovať úrody pri najproduktívnejších odrodách na úrovni 1,5 tony. "Približne na 20 hektároch pestujeme vyšľachtenú odrodu premiant z ČR, zvyšok je žatecký poloskorý červenák, pričom sú to bezvírusové odrody. Je to európsky trend, v opačnom prípade by sme chmeľ v zahraničí nepredali. Ide najmä o Nemecko, kde je naším obchodným partnerom spoločnosť John Bart & Sohn KG, ktorá kontroluje asi 40 % svetového obchodu s chmeľom," konštatoval F. Kadlček.

Rozvoj chmeliarstva Na Slovensku sa pestuje chmeľ na 350 hektároch, čo je optimálna plocha, na ktorej sa zastavil úpadok tohto odvetvia. Za posledných päť rokov sa dokončila obnova chmeľníc, do ktorých sa investovalo okolo 60 mil. Sk, z toho 70 % hradil štát. Chmeliari dnes pestujú bezvírusové odrody, a to nový žatecký poloskorý červenák a premiant. Podľa M. Borovského v nasledujúcich rokoch bude potrebné vybudovať závlahy, na čo bude treba asi 30 mil. Sk, pričom časť by mohol financovať opäť štát. Chmeliarstvo má na Slovensku, resp. v Česku, dlhú tradíciu. V roku 1929 vtedajšie Československo s vyše 17-tisícovou hektárovou výmerou chmeľníc bolo najväčším producentom chmeľu na svete. Do roku 1996 dosahovala v ČR osevná plocha zhruba 10 tis. hektárov, dnes už je to menej ako polovica. Zo 150 pestovateľov približne 10 skrachovalo alebo dobrovoľne prestalo pestovať chmeľ. U západných susedov Slovenska suchá a nedostatok vlahy znížili tohtoročné úrody o jednu pätinu oproti dlhodobému priemeru. Česko exportuje približne 80 % chmeľu, pričom jeho najväčším odberateľom je Japonsko, ktoré od neho nakupuje 45 % chmeľu. Počasie poškodilo aj hospodárenie väčšiny európskych pestovateľov chmeľu. Najhoršie dopadli v Nemecku.

Najväčší pestovatelia chmeľu na Slovensku Výmera (hektáre)PD Čachtice 60PD Nemšová 40PD Soblahov 36PD Trenčianska Turná 36