Pre Tokaj teraz nastáva najdôležitejšie obdobie

Prioritou vinárskej firmy J. & J. Ostrožovič nie je zvyšovanie produkcie, ale služby orientované na agroturistiku.

So zberom a spracovaním hrozna začali v týchto dňoch v slovenskej tokajskej vinohradníckej oblasti najväčší producenti vína. Pre Tokaj teraz prichádza najdôležitejšie obdobie. Pri slnečnom počasí a dostatočnej vlhkosti sa vytvárajú tzv. cibéby, hrozná napadnuté ušľachtilou plesňou, z ktorých sa dorába výberové víno.

So zberom a spracovaním hrozna začínajú v týchto dňoch v tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku najväčší producenti vína. Patrí medzi nich i vinohradnícka firma J. & J. Ostrožovič z Veľkej Tŕne, ktorá obhospodaruje na úpätí Zemplínskych vrchov 36 hektárov vinohradov. Asi dve tretiny ich má vo vlastníctve, zvyšok v prenájme. Z vlastného i nakúpeného hrozna plánuje vyrobiť tento rok okolo 300-tisíc litrov vína. "Úroda sa ukazuje ako veľmi dobrá, objemovo i kvalitou pripomína ročníky 1997 a 2000," hovorí Jaroslav Ostrožovič, spolumajiteľ malého rodinného podniku založeného začiatkom deväťdesiatych rokov.Ako vysvetlil, pre Tokaj teraz prichádza najdôležitejšie obdobie. Pri slnečnom počasí a dostatočnej vlhkosti sa vytvárajú tzv. cibéby, hrozná napadnuté ušľachtilou plesňou, z ktorých sa dorába výberové víno. Na tieto účely má firma pripravených 10 hektárov vinohradov, na ktorých mieni so zberom počkať podľa potreby ešte dva až tri týždne. V závislosti od úrody a tvorby cibéb vyrobia Ostrožovičovci ročne 20- až 50-tisíc litrov tokajských výberových vín. Väčšinu predajú na Slovensku, len nepatrné množstvá vyvezú do Japonska, Švajčiarska a ČR.Export do krajín EÚ totiž blokuje Maďarsko, ktoré má práva na ochrannú známku Tokaj. Podľa J. Ostrožoviča sa situácia na domácom trhu rapídne zlepšila, domáci spotrebitelia začali kupovať kvalitné vína. Ak však podľa neho SR nezíska oprávnenie na Tokaj, bude ich musieť po vstupe do EÚ predávať pod iným názvom, čo môže tamojším producentom spôsobiť značné škody. Firma J. & J. Ostrožovič investovala od roku 1996 viac ako 12 miliónov korún do vybudovania 12,7 hektára nových viníc. Ďalšie prostriedky vložila do technológií, úpravy areálu a nehnuteľností. Dokončila stavbu Tokajského domu, ktorý bude slúžiť ako penzión, reštaurácia a degustačno-prezentačné centrum. Ostrožovičovci nevidia prioritne svoju budúcnosť vo zvyšovaní produkcie, ale v budovaní služieb orientovaných na agroturistiku.

Slovenské vinohradníctvo na rázcestí

Slovenská výroba vína a pestovanie hrozna je na rázcestí. Musí totiž čeliť naraz niekoľkým výzvam - nedotiahnutému transformačnému procesu a zlému podnikateľskému prostrediu, ale aj vstupu Slovenska do EÚ. Osud tokajského vinohradníctva navyše závisí od výsledku neukončeného medzinárodného sporu o značku Tokaj. Vývoj v SR za posledných dvanásť rokov viedol k rozvoju vinárstva pri úpadku vinohradníctva. Od roku 1990 došlo k zníženiu vinohradníckych plôch z 31-tisíc hektárov asi na polovicu, klesli i hektárové úrody pod hranicu rentability, na priemernú úroveň 3,5 tony. Slovensko tak stratilo sebestačnosť v produkcii hrozna. Podľa štatistík sa v SR legálne predá ročne okolo 640-tisíc hektolitrov vína, nelegálny predaj tvorí asi štvrtinu domácej spotreby a dovoz takmer tretinu z celkovej oficiálnej produkcie. Na trhu únie prevažujú prebytky stolových vín a rastie dopyt po vínach vyššej akosti. Podľa koncepcie Zväzu výrobcov hrozna a vína sa v EÚ môže slovenské vinohradníctvo presadiť jedine vínami vyššej akosti, ich stabilnou kvalitou a ponúkaným množstvom.