Súčasný stav a problémy repárstva na Slovensku

Súčasný stav a problémy repárstva a cukrovarníctva na Slovensku

Actual situation and problems of the Slovak sugar beet industry

V. Pačuta1, J. Kratochvíl2

1Katedra rastlinnej výroby, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2Juhocukor, a.s. Dunajská Streda

Summary: After 1989 the large changes within the Slovak agriculture have been carried out also in the sugar beet cropping systems as well as sugar industry. Technical sugar beet collecting areas fluctuated from 33,3 thousand hectares in 1993 to 48,3 thousand hectares in 1997. In 1998 the total sowing area decreased (38,0 thousand ha) and real collected area was 34,8 thousand ha. The yield of roots and digestion in the Slovak Republic are lower comparing to EU countries. The average root yields fluctuated from 34,31 t.ha-1 in 1993 to 40,75 t.ha-1 in 1996. In 1998 our farmers reached 38,21 t.ha-1 in average. At the beginning of 90-ties relatively low sugar beet yields caused a deficit in the sugar production. During our almost two-hundred-year tradition the Slovak Republic reached self-sufficiency in sugar till from 1996. Also the technological quality of sugar beet is not on expected level. The average digestion from 13,18 % (1994) to 15,50 % (1996) is lower than usually reached in the European Union (16-18 % ). The higher content of molasses components in juices is also a problem. The price of sugar beet in the last 8 years increased from 543 Sk per 1t (1989) on 1000 Sk per 1t (1996) but in 1998 it was only 850 Sk per 1t. Insufficient sugar supplies till 1995 evoked the raise of its consumer prices (the top level was in august 1995 28,96 Sk per 1 kg packing). After 1996 the consumer prices decreased on the level 20-21 Sk per 1 kg packing. In the Slovak Republic started the sugar refining comparing 7 sugar factories in 1999. The biggest sugar factory is Juhocukor a.s. Dunajska Streda with their average daily processing capacities over 5000 tons of sugar beet. The large problem last year (1999) has the Slovak sugar producers due to importing very cheap sugar from abroad especially from Poland (1 kg packing was purchased on the Slovak market by 4 Sk). For the next year the Slovak Government ratify the quota of sugar 180 thousand tons with guaranteed prices 14,20 per 1 kg. From viewpoint to integrating the European Union where agriculture is one important factor for all the countries the Slovak Republic must stabilise sugar production and processing in the close future.

Key words: sugar beet, cropping system, sugar industry, changes, areas, yield, digestion, prices

V rámci transformácie poľnohospodárstva v SR po roku 1989 prebiehajú výrazné zmeny i v produkcii cukrovej repy a cukru. Uvedené zmeny sú dôsledkom meniacich sa ekonomických podmienok, ktoré charakterizuje výrazný nárast cien vstupov a pomalší rast tržieb prvovýrobcov a spracovateľov. Výrazne zmenené ekonomické podmienky, v ktorých sa ocitli slovenskí pestovatelia a spracovatelia cukrovej repy vytvárajú silný tlak na racionalizáciu a zefektívnenie celého výrobného procesu.

V porovnaní s repársky vyspelými krajinami je slovenské repárstvo charakteristické nižšími produkčný-mi parametrami a z dlhodobejšieho hodnotenia aj ich značnými výkyvmi. Začiatkom 90-tych rokov výrazne poklesli zberové plochy cukrovej repy (tab. 1). Uvedený pokles trval až do roku 1995 a bol sprevádzaný aj celkove nízkou produkciou základnej suroviny (tab. 2).

Sebestačnosť vo výrobe cukrovej repy a cukru dosiahla SR až v rokoch 1996 a 1997 (po prvýkrát v histórii).

V roku 1998 bola najväčšia výmera pestovateľských plôch v SR v Nitrianskom kraji (14,6 tis. ha) a naopak - najnižšia v Žilinskom kraji (0,13 tis. ha).

Tabuľka 1: Vývoj osevných a zberových plôch v tis. ha (ŠÚ SR, 1999)

Tabuľka 2: Vývoj hektárových úrod a celkovej produkcie repy (ŠÚ, SCS, 1999)

Dlhodobo sa pestovateľom nedarí dosahovať uspokojujúce hodnoty v technologickej kvalite výslednej produkcie. Pre porovnanie repársky vyspelé krajiny EÚ dosahujú oproti SR podstatne vyššie úrody buliev a vyššiu cukornatosť až o 2 - 3°S. Horšie výsledky dosahujú naši pestovatelia aj v obsahu melasotvorných zložiek (K+, Na+, a -aminoN) v buľve, čo tiež ovplyvňuje celkovú produkciu bieleho cukru. Významný vplyv na uvedené skutočnosti má okrem priebehu poveternostných podmienok v danom pestovateľskom roku mnohokrát aj nevhodná rajonizácia, vplyvy ekonomické a technické a tiež agronomická disiciplína niektorých pestovateľov.

Z pohľadu pestovateľského môžeme konštatovať, že slovenské repárstvo sa stále nachádza v procese transformácie. Všetci pestovatelia pestujú cukrovú repu technológiou bez ručnej práce s výsevom na tzv. konečnú vzdialenosť, ktorá je však rozdielna v závislosti od poľnej vzchádzavosti (výsev na 160 - 210 mm v riadku). Väčšina pestovateľov sa snaží uprednostniť tzv. cielenú postemergentnú aplikáciu herbicídov. Hoci je v súčasnosti na trhu k dispozícii široký sortiment účinných prípravkov, problémom pre prvovýrobu zostáva ich cenová náročnosť. Z rovnakých ekonomických dôvodov pretrvávajú problémy aj v oblasti výživy a hnojenia cukrovej repy, čo má u niektorých pestovateľov za následok celkove nižšie úrody i horšiu technologickú kvalitu buliev. Pozitívne možno hodnotiť technické vybavenie prvovýroby náradím na prípravu pôdy, sejby, aplikáciu herbicídov i zber.

Pre repárov a cukrovarníkov v SR možno rok 1998 považovať za mimoriadne nepriaznivý. Celkový negatívny trend začal už v mesiaci júl, keď sa v dôsledku sucha pribrzdil rast repy a na mnohých miestach u porastov dochádzalo k odumieraniu listov. Tento stav vystriedalo prudké zhoršenie počasia, keď v mesiaci september spadlo spolu 140 mm zrážok, čo predstavuje 445 % dlhodobého priemeru. Tento stav pokračoval aj v nasledujúcom mesiaci (október), kedy spadlo spolu 114 mm zrážok, čo je 232 % dlhodobého priemeru. Došlo k obnoveniu vegetácie a intenzívnej tvorbe nových listov na úkor cukru v buľvách a následne k výraznému poklesu cukornatosti repy (tab. 3). Pôda sa rozbahnila, čo sťažilo zberové práce. Celú situáciu skomplikoval aj veľmi skorý nástup mrazov (už začiatkom novembra), následkom ktorých prišlo k rýchlemu a hlbokému premrznutiu pôdy, čo zabránilo vyorávaniu repy. Len s obrovskými nákladmi a stratami sa podarilo podstatnú časť repy vyorať. Aj napriek zvýšenému úsiliu pestovateľov nepodarilo sa vyorať všetky porasty. Oproti predpokladanej cukornatosti došlo vplyvom nepriaznivého počasia v roku 1998 k jej zníženiu o 2,5°S, čo znamenalo následné zníženie ceny cukrovej repy o 250 Sk za 1 tonu.

Celková produkcia cukrovej repy v cukrovej kampani 1998 na Slovensku bola 1330,9 mil. ton. Výmera osiatej plochy bola 38 000 ha, z čoho 3 000 ha sa nepozberalo. Straty spôsobené vplyvom počasia sa odhadli na 700 mil. Sk a najväčšie boli v oblasti Rimavskej Soboty.

Napriek stratám v roku 1998 vývoj na trhu s cukrom za posledné tri roky potvrdzuje, že Slovensko je vo výrobe cukru sebestačné a celkový dopyt po sladidlách pre výrobnú spotrebu a konečných spotrebiteľov je pokrytý tuzemskou ponukou (Situačná a výhľadová správa - VÚEPP, 1999).

Ako vyplýva z tabuľky 4 od roku 1991 až do roku 1994 dochádzalo v SR k poklesu nákupnej ceny repy. Až v rokoch 1995 - 1997 sa jej nákupná cena dostala na úroveň ceny z roku 1991. Z uvedeného je zrejmé, že i napriek výraznému zvýšeniu vstupov, cena repy ostávala aj v rokoch 1995 až 1997 na približne rovnakej úrovni.

Najvyššie náklady na výrobu 1 t cukrovej repy dosiahli pestovatelia v roku 1997 (tab. 5).

Tabuľka 3: Vývoj cukornatosti cukrovej repy (ŠÚ SR, 1999)

Tabuľka 4: Vývoj cien výrobcov cukrovej repy v Sk (ŠÚ SR, VÚEPP, 1999)

Tabuľka 5: Vývoj nákladov na výrobu cukrovej repy v Sk (VÚEPP, 1999)

Tabuľka 6: Bilancia výroby a spotreby cukru (v tis. t) (MP SR, 1999)

Tabuľka 7: Bilancia cukru v hospodárskych rokoch (v tis. t) (MP SR, 1999)

Tabuľka 8: Vývoj spotreby cukru na obyvateľa (v kg . rok-1) (ŠÚ SR, 1999)

Tabuľka 9: Vývoj spotrebiteľských cien cukru (Sk . 1 kg-1) (ŠÚ SR, 1999)

Nepriaznivé výsledky v produkcii cukrovej repy v prvej polovici 90-tych rokov sa premietli aj na dovoze cukru. Kritickými boli hlavne roky 1994 a 1995, keď bolo do SR dovezených 40 - 50 tis. ton tejto komodity (tab. 6).

V rokoch 1996 a 1997, ktoré boli z hľadiska pestovateľov cukrovej repy mimoriadne priaznive, sme sa však dostali do prebytku cukru, čo za dva roky predstavovalo približne 45 - 50 tis. ton (tab 7).

Spotreba cukru a výrobkov z cukru na obyvateľa (tab. 8) sa v roku 1997 zvýšila oproti roku 1996 o 1,1 kg (3,3 %) na 34,9 kg. Z hľadiska porovnania s odporú-čanými dávkami spotreba cukru na obyvateľa v SR prevyšuje odporúčanú dávku o 8,9 kg.

Zo štátov Európskej únie mali vysokú spotrebu cukru z dostupných údajov v roku 1996 v Holandsku (45,8 kg) a Dánsku (43,1 kg) a najnižšiu malo Taliansko (26,3 kg) a Španielsko (29,9 kg). Priemer spotreby štátov EÚ za toto obdobie bol 32,9 kg.

Cena cukru na trhu v SR narastá (tab. 9). Jeho výrobcovia a spracovatelia strácajú konkurencie-schopnosť oproti zahraničným dovozcom z dôvodu rastu prebytku cukru na svetových trhoch a vysokých exportných dotácií výrobcov v EÚ.

Nielen slovenské repárstvo ale aj cukrovarníctvo sa nachádza v zložitom období reštrukturalizácie. V súčasnosti z pôvodných 10 cukrovarov zahájilo v roku 1999 kampaň 7. V každom je dnes zainteresovaný zahraničný investičný kapitál, aj keď v cukrovare Sládkovičovo zatiaľ formou prenájmu. V cukrovaroch Trnava, Trenčanská Teplá a Šurany je prítomný Word a.s., kde okrem slovenských subjektov sú účastnícke spoločnosti Nordzucker (Nemecko) a ADA (Francúzsko). V cukrovaroch Rimavská Sobota a Sereď sú zainteresované Agrana Internacional (Rakúsko), ktorá je kapitálovo prepojená so spoločnosťou Sü dzucker (Nemecko). Majoritným vlastníkom najväčšieho slovenského cukrovaru Juhocukru a.s. Dunajská Streda (priemerná denná spracovateľská kapacita nad 5000 ton repy) je od roku 1993 EASTERN SUGAR b.v., ktorá v súčasnosti vlastní 76 % akcií. Túto zahraničnú spoločnosť vlastnia rovnakým dielom anglická spoločnosť Tate & Lyle a francúzska Saint Luis Sucré.

Juhocukor a.s. je najväčším predajcom cukru na Slovensku. V roku 1998 predaj cukru dosiahol 60 tis. ton, čo je 35 %-ný podiel na domácom trhu (Tabačár, 1999).

Ak berieme do úvahy dnešnú priemernú dennú spracovateľskú kapacitu slovenských cukrovarov 2750 ton, je nám jasné, že v konkurencii s cukrovarmi v krajinách EÚ s priemernou dennou spracovateľskou kapacitou 7800 t nemôžu obstáť. Po vstupe do EÚ konkurencieschopnými budú iba cukrovary s kapacitou 5000 až 8000 tis ton za 1 deň (Straka, 1998). Ďalšie roky ukážu, koľko cukrovarov si v rámci reštrukturalizácie tohoto odvetvia udrží svoje postavenie aj na domácom trhu.

Stabilizáciu repárstva a cukrovarníctva v SR však môže výrazne ovplyvniť funkčný trhový poriadok obsahujúci kvóty na výrobu cukru a ostatných sladidiel, inštitút intervenčnej ceny, resp. ochrany vnútorného trhu (Straka, 1999).

Práve nedostatočná ochrana domáceho trhu v posledných rokoch je veľkým problémom. Podľa údajov SCS (1999) sa začiatkom roku 1999 dovážal na slovenský trh cukor z Poľska v hodnote 45 % svetovej ceny (svetová cena cukru v uvedenom období predstavovala iba cca 200 USD za tonu), čo v prepočte znamená cca 4 Sk za 1 kg. Pre porovnanie, výrobné náklady domácich producentov sú 13 až 14 Sk na 1 kg, z čoho je zrejmé, že importérom cukru nemôžu konkurovať.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR schválilo koncom roka 1999 opatrenia na podporu a organizovanie trhu s cukrovou repou, cukrom a izoglukózou “trhový poriadok pre cukor”, ktorého príprava trvala niekoľko rokov. Všetci zainteresovaní od jeho zavedenia do praxe očakávajú stabilizáciu trhu a vyjasnenie pravidiel obchodu s touto komoditou. Slovenský trh s cukrovou repou, cukrom a izoglukózou by mal byť podľa trhového poriadku upravený už od 1.1. 2000. V tejto súvislosti bola vládou SR v decembri 1999 stanovená kvota cukru 180 tis. ton pri garantovanej minimálnej cene 14,20 Sk za 1 kg. V rámci colnej únie kvóty na export cukru medzi SR a ČR boli stanovené v objeme 3500 t.

Záverom našeho článku si dovolíme konštatovať, že aj napriek problémom, ktoré v súčasnosti slovenské repárstvo a cukrovarníctvo má, existujú reálne predpoklady pre ich ďalší rozvoj. Pokračovanie reštrukturalizácie v týchto odvetviach je však proces nevyhnutný.

Adresa autorů

Sborník z konference "Řepařství 2000" pořádané Katedrou rostlinné výroby AF ČZU v Praze 23.2.2000