Vinohradníci z Tokaja sú nespokojní

Maďarsko chce oklieštiť slovenskú tokajskú oblasť na tri obce. Spor o označovanie slovenských vín z tokajskej vinohradníckej oblasti sa stále nevyriešil. Napriek tomu, že trvá už 38 rokov, ani posledné rokovania pred dvoma týždňami nepriniesli želanú dohodu. Slovenskí producenti sú diskriminovaní zákazom exportu tokajských vín do EÚ a od mája budúceho roka im hrozí aj zmena ich označovania. Na značku Tokaj má totiž výhradné právo od roku 1993 iba Maďarsko.Posledné stretnutie slovenských a maďarských vyjednávačov sa týkalo uznania troch vinohradníckych obcí, ktoré boli súčasťou tokajského regiónu v roku 1908, a to Slovenského Nového Mesta, Viničiek a Malej Tŕne. Informoval o tom vedúci slovenskej delegácie Ladislav Dobos, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu na Ministerstve pôdohospodárstva SR. Mala by sa zriadiť spoločná pracovná skupina, ktorá bude posudzovať podmienky v týchto obciach s cieľom podpísania medzivládnej dohody o vytvorení jednej uzavretej tokajskej vinohradníckej oblasti. Slovenská strana bude musieť zároveň prebrať všetky predpisy na výrobu tokajského vína platné v Maďarsku.Slovenskí producenti to považujú za diktát a nesúhlasia s takýmito ústupkami. Považujú ich za jednostranné pristúpenie na maďarské podmienky, ktorých snahou je zredukovať plochy uznaných tokajských vinohradov na území SR. Tých je podľa slovenskej legislatívy 908 hektárov. Podľa vinohradníckeho registra, ktorý je smerodajný pre EÚ, je z nich zatiaľ zaevidovaných 447 hektárov vrátane vinohradov obcí, o ktorých sa nerokovalo. Podľa odhadu odborníkov by tak plocha slovenskej tokajskej oblasti mohla klesnúť približne na 200 hektárov. "Oklieštenie na tri obce by bolo ťažkou ranou pre výrobcov slovenského tokajského vína," uviedol tajomník Zväzu výrobcov hrozna a vína Igor Šarmír. Odborníci nevylučujú, že ak sa spor nevyrieši, tak po vstupe do únie môže skončiť na arbitrážnom súde.