Integrácia znamená výrazné zmeny v živočíšnej výrobe

V súčasnosti uplatňované systémy dotácií pre chov hovädzieho dobytka sú na Slovensku iné ako v krajinách Európskej únie. Systém poskytovania prémií zaužívaný v EÚ by mala SR prevziať už dňom vstupu do únie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo od 1. januára budúceho roka vznikne pri rezorte pôdohospodárstva tzv. Platobná agentúra.

V prvej fáze bude vyplácať národné dotácie a po vstupe do únie prevezme systém subvencií používaný v členských štátoch. S adaptáciou nášho poľnohospodárstva na podmienky spoločnej agrárnej politiky súvisí povinná identifikácia a registrácia hovädzieho dobytka, ako aj označovanie hovädzieho mäsa. Už od februára tohto roka platí vyhláška, podľa ktorej musia byť všetky zvieratá označené dvoma ušnými značkami a každá farma je povinná viesť registre dobytka. Tejto problematiky sa týka aj twiningový projekt s talianskymi partnermi, ktorý má s nákladmi 1,2 mil. eur zabezpečiť technické vybavenie centrálneho registra, ktorý vedie Štátny plemenársky ústav. Do konca roka musia farmári označiť všetok hovädzí dobytok, pričom každé zviera bude mať vlastný pas. Taktiež hovädzie mäso uvádzané na trh bude podliehať sprísnenému režimu s povinným označením viacerých údajov. Tie sa týkajú hlavne veku dobytka, dátumu a miesta porážky, miesta posledného chovu, krajiny kde sa zviera narodilo, ako aj laboratória, v ktorom bolo vyšetrené na BSE. Podľa generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva a potravinárstva MP SR Jaromíra Košína je jednotná klasifikácia jatočných zvierat v záujme všetkých zúčastnených strán, teda chovateľov, spracovateľov, obchodníkov i spotrebiteľov. Nariadenie vlády SR o organizovaní trhu s hovädzím a teľacím mäsom vstúpi do platnosti v prvej polovici budúceho roku a potom sa začne cenový monitoring podľa pravidiel EÚ.

Predpokladanými efektmi vstupu do EÚ v sektore živočíšnej výroby sa zaoberali účastníci odbornej konferencie v nitrianskom Agroinštitúte. Podľa Mariána Božika z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva môžu efekty integrácie postihnúť najviac mäsospracujúci priemysel, pre ktorý SR požaduje v rámci negociácie prechodné obdobia. Podniky, ktoré do 31. decembra 2006 nesplnia stanovené kritériá, zatvoria. Pritom náklady na reštrukturalizáciu sú obrovské. Rekonštrukcia štyroch až šiestich veľkých bitúnkov si vyžiada 1,056 mld. Sk a 25 mäsospracujúcich podnikov ďalších 704 mil. Sk. Modernizácia je potrebná aj pri producentoch hydiny a vajec. Celkové zvýšenie ročných prevádzkových nákladov v odvetví odborníci odhadujú na 150 až 200 mil. Sk. Podľa Božika prípadný negatívny makroekonomický vývoj, zníženie kúpnej sily obyvateľstva a pokles dopytu po hovädzine môžu súčasnú situáciu ešte zhoršiť a viacero podnikov sa vstupu do EÚ zrejme nedožije. Z integrácie môže dobre profitovať živočíšna prvovýroba, avšak iba v prípade špecializácie a radikálnych zmien súčasných chovateľských praktík.