Obchodné reťazce sú motorom zmien

Po desiatich rokoch konečne vtrhli s plnou ofenzívou aj na Slovensko rukolapné prejavy vyspelej trhovej ekonomiky v podobe supermarketov a hypermarketov svetových obchodných sietí. Tie preplnené regále so všemožnými druhmi kvalitných, cenovo prístupných tovarov, ponúkaných v komfortnom a kultúrnom prostredí, čo sme kedysi so závisťou pri sporadických výjazdoch na Západ obdivovali ako prejavy vyspelej životnej úrovne, máme teraz už i doma. Spotrebitelia jasajú, no mnohí obchodníci a výrobcovia protestujú. Najmä tí, ktorí dosiaľ bez väčšej námahy ťažili z neprítomnosti tvrdej konkurencie a voľkali si v bavlnke neohrozenosti. Teraz kreslia katastrofické scenáre kolapsu domácej produkcie a presadzovaním zákonných bariér sa snažia zachrániť si existenciu. Ich predstava je asi taká, že nie marketingoví experti, ale úradníci určia, koľko metrov predajnej plochy je dobrých pre občana, alebo koľko druhov akého tovaru a od akých výrobcov má spotrebiteľ kupovať. Radi by videli taký zákon, ktorý by ich posunul mimo trhových kritérií a rozprestrel nad nimi ochranný dáždnik.

Odliadnuc od toho, že takýto návrh na legislatívne zošnurovanie obchodných reťazcov prichádza dosť neskoro, pretože kocky sú už niekoľko mesiacov hodené, takéto brzdenie hospodárskej súťaže by prinieslo v konečnom dôsledku straty na oboch frontoch, rovnako medzi producentmi i spotrebiteľmi.

Problémom je to, že slovenskí maloobchodníci sa napriek dostatku času nedokázali spojiť. Výnimku tvorí azda len Jednota, ktorá sa do toho však pustila dosť neskoro. Pes je zakopaný i v tom, že tak, ako je zákazník nedočkavý a pripravený na moderné nakupovanie, tak sú poľnohospodárski prvovýrobcovia a spracovateľský priemysel nepripravení na otvorenú konkurenciu. Chýbal tu práve tlak na reštrukturalizáciu týchto odvetví, na čo nemal štát odvahu ani dostatok pák. A ako ukazujú skúsenosti zo susedných Čiech, práve prítomnosť obchodných reťazcov sa stala motorom potrebných reštrukturalizačných zmien. České potravinárske firmy dnes pracujú oveľa efektívnejšie a produkujú lacnejšie výrobky pri rovnakej miere zisku ako pred 5 rokmi. Aj tam boli v začiatkoch snahy zamedziť prílev cudzej konkurencie osobitným zákonom, zodpovedné miesta však takéto pokusy zmietli zo stola. Tamojšia maloobchodná sieť je v súčasnosti podľa odborníkov najrozvinutejšia v krajinách strednej a východnej Európy a udomácnil sa v nej i najvyšší počet zahraničných firiem. Hypermarkety predstavujú pre 16 % českých domácností hlavné nákupné miesta tovaru dennej spotreby a v oblasti rýchloobrátkového tovaru získali zahraničné reťazce už majoritu tržieb. Obrovská konkurencia, ktorá medzi nimi panuje, vytvára tlak na efektívnejšiu produkciu a kvalitu medzi dodávateľmi. Ďalším efektom je znižovanie maloobchodných cien a nezanedbateľná kontrola inflácie. Pozitívny tlak na cenotvorbu vidno v Českej republike aj v týchto dňoch, keď sa chystajú zdražovať dodávatelia mäsa. Odpoveďou mäsokombinátov je nákup lacnejšej suroviny zo zahraničia.

V SR sú v súčasnosti v priemere o 20 % vyššie maloobchodné ceny rýchloobrátkového tovaru než v ČR, čo je výsledkom nižšej miery konkurencie na slovenskom trhu a hlavným dôvodom takého vehementného odporu proti obchodným reťazcom.